Lokalita
obec Jelšava, okres Revúca, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Monumentálny klasicistický kostol postavený v rokoch 1832 - 1838 ^[1] podľa plánov Ing. Fridricha Wünscha (uvádza sa aj rakúsky architekt Alois Pichl). Je to dvojvežový centrálny objekt s apsidou, zaklenutá plytkou kupolou na pendatívoch a v apside konchou. Na západnej strane je organový chór na dvoch pilieroch. Na južnej strane presbytéria je sakristia, na severnej kaplnka s korýtkovou klenbou. Výmaľba interiéru je od Július Ádáma z Rožňavy. ^[2] Hlavnej fasáde dominuje portikus s trojuholníkovým tympanónom. Nad vstupným portálom sa nachádza veľké termálne okno. Veže majú polkruhovo ukončené zvukové otvory a zastrešené sú kupolovými prilbami.
 

Hlavný oltár je empírový zo začiatku 19. storočia, stĺpový s obrazom sv. Petra a Pavla. Bočný oltár s veľkým obrazom Narodenia je z konca 18. storočia. Krstiteľnica s baldachýnovou zadnou stenou, na ktorej visí v klasicistickom ráme obraz Krstu Krista z konca 18. storočia, z okruhu J. L. Krackera (1717 - 1779) je klasicistická a pochádza zo staršieho (asi predchádzajúceho) kostola. Voľný rokokový obraz Madony je z konca 18. storočia, pripisovaný je okruhu J. L. Krackera. ^[3]
 

Na mieste súčasného kostola stál v minulosti gotický kostol, ktorý vyhorel v roku 1829, kedy zhorela takmer celá Jelšava. Požiar vypukol v nedeľu 26. júla 1829 popoludní o tretej hodine, keď sa končili popoludňajšie bohoslužby. Prvý plameň vyšľahol v Ševcovskej ulici v stodole gubárskeho cechmajstra Jána Števkoviča. Sotva sa podarilo uhasiť požiar, už sa ozvalo „horí" aj v stajniach, čo stáli v blízkosti mestského domu, a vzápätí šľahali plamene i zo Zvolenskej ulice. V priebehu pár hodín bola celá Jelšava v plameňoch. Zhorela celá Ševcovská, Zvo¬lenská a Teplická ulica, Kút a spodný rad Mníšanskej ulice i stodoly, ktoré stáli poniže mesta. Zhorelo okolo 440 domov, starý kato¬lícky kostol i s vežou a zvonicou, nový evanjelický kostol so školou a farou, mestský dom a stoličný dom pre vojsko. Rok po požiari vypukla na celom vtedajšom území Slovenska cholera. V roku 1837 mala Jelšava 4 075 obyvateľov. ^[4]
 

Základný kameň súčasné¬ho kostola bol položený 24. septembra 1832 a dokončený bol 13. júna 1838. V snahe odlíšiť nový sakrálny objekt od evanjelického kostola, z nariadenia samotného grófa Koháryho, bol stavaný v zvláštnom empiricko-basilickom slohu vo veľkých rozmeroch a s dvoma vežami. Všetky tri oltáre, kazateľnicu i spovednicu vyhotovil umelecký rezbár z Bratislavy Brandl Anton Norman (1817 - 1893). Všetky jeho práce sú vyhotovené v gréckom štýle (v ro¬koch 1837 - 1844 pôsobil ako profesor kreslenia v Trnave). V roku 1855 ich vysvätil biskup István Kotlárčik (narodený 1796, zomrel 1869 a od roku 1858 biskup v Rožňave). Pri malom oltári je obraz Klementíny z rodiny bývalého patróna Koháryho, na ktorom sú zachytené deti Koháryovcov. Chlapec sa stal bulharským cárom ako Ferdinand I., muránsky gróf. Obraz nachádzajúci sa pri krstiteľnici je zo 17. storočia. ^[5]
 

Klasicistický organ z roku 1865 je od Ferdinanda Komorníka z Pešti. ^[6]
 

Dva rodinné erby sú pod chórom. Cennou pamiatkou je večná lampa z roku 1763. Lampu venoval cirkvi Mikuláš Koháry. ^[7]
 

Na vonkajšej strane sakrálneho objektu bola v roku 1919 umiestnená pamätná tabuľa venovaná 51 obyvateľom Jelšavy, ktorí padli v prvej svetovej vojne. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 511/0. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v západnej časti mesta. Námestie republiky 16.