Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Marianka
Iný názov
Kláštor paulínov
Lokalita
obec Marianka, okres Malacky, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne to bola staršia budova pavlínskeho kláštora, ktorú v roku 1593 rozšírili. V rokoch 1711 – 1714 bola postupne prebudovaná na sídlo ostrihomského arcibiskupa Kristiána Augusta. Tento vojvodca saský a primas uhorského kráľovstva si vyvolil Mariatál za svoje letné sídlo. Veľká kláštorná budova prešla v roku 1786 na základe jozefínskej konfiškácie do vlastníctva štátu. Neskôr došlo k jej odpredaju do súkromných rúk a v roku 1840 objekt prestavali na rozsiahly kaštieľ s klasicistickou úpravou. [1]
 

Kaštieľ vlastnil knieža Schwarzenberg z Orlíka nad Vltavou, ktorý ho využíval ako svoje poľovnícke sídlo. [2] Oznamuje to nápis na mramorovej tabuli, ktorú osadili v roku 1840 na východnú stenu objektu oproti veži kostola:
 


 

FRIDERICUS. P. I. N. SCHWARZENBERG
 

EQUES. MELITENSIS.
 

S. MATTIS. CATH. CAROLI. V.
 

R. HISP. ET. NAV.
 

COLONELLUS. EMER.
 

HAS. AEDES. ACOQUISIVIT.
 

AC. REST. FEC.
 

A. D. MDCCCXL.
 


 

Nápis na tabuli pripomína poslednú veľkú opravu a prestavbu za kniežaťa Fridricha Schwarzenberga, ktorý odkúpil zdevastovaný kláštor od Kráľovskej komory v roku 1839. Po zbúraní asi 60 % pôvodnej stavby kláštora, dal zvyšok objektu prestavať na kaštieľ, približne v dnešnej podobe. [3]
 

Po jeho smrti v roku 1870 dostala kaštieľ jeho neter, grófka Terézia Schafgotsche. Po nej sa stal majiteľom kaštieľa Juraj Stockau a Eveline Baltazzi. Fundacionálna pokladnica ostrihomskej kapitoly - chcela tu zariadiť zotavovňu pre starších a chorľavých kňazov. No keď nenašla pre tento svoj zámer pochopenie, odpredala celý majetok Eberhardtovi Lippeovi, ktorý ho odkázal svojmu synovi Hermannovi. V roku 1927 bol kaštieľ majetkom princezny Márie Lippe. Posledný majiteľ kaštieľa zomrel počas druhej svetovej vojny, keď objekt slúžil ako poľný lazaret pre nemeckých vojakov. Zariadenie kaštieľa bolo rozkradnuté. Po vojne kaštieľ skonfiškoval štát. [4]
 

Starú budovu historického sídla s priľahlou záhradou a lesom v roku 1947 odkúpila od štátu Kongregácia bratov tešiteľov z Gethseman, správca pútnického miesta od roku 1927. Budova už vtedy bola v zanedbanom stave a počas záchranných prác sa časť zrútila. Zo skromných prostriedkov od pútnikov a dobrodincov sa budova rekonštruovala na exercičný a pútnický dom. Jednou z foriem získania finančných prostriedkov boli aj tzv. tehly. Likvidáciou rehoľníkov v roku 1950 sa práce zastavili. Nepokračovalo sa v úpravách, dom znova chátral. Postupne objekt vystriedal viacerých užívateľov - v rokoch 1967 - 1975 Štátna banka československá, 1980 - 1982 Slovenská televízia, od roku 1982 Ústav národného zdravia mesta Bratislavy. Výsledkom činnosti užívateľov bola jedine skutočnosť, že každý užívateľ odovzdal objekt v horšom stave napriek tomu, že tento bol od roku 1978 zapísaný v Štátnom zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok pod č. ZS/455. V roku 1985 sa objekt vrátil MNV v Marianke, ktorý využíval sálu južnej prístavby na kultúrno-spoločenské aktivity - miestne kino, svadby, zábavy a klub pre mládež. Budova bola bez základnej údržby v dezolátnom stave. [5]
 

Vandalizmom boli zničené najhodnotnejšie barokové štuky, intarzované dvere, kovania a vstavané keramické pece. Do roku 1988 nemal objekt užívateľa. Bol neuzatvorený, naďalej podliehal vandalizmu a negatívnym vplyvom počasia. Došlo k značnému poškodeniu strešnej krytiny a preboreniu stropnej konštrukcie v severnej časti objektu. Objektu hrozilo vyňatie zo zoznamu pamiatok a sanácia. [6]
 

Iniciatívy za záchranu objektu sa ujali členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu prírody a krajiny z Bratislavy, pod vedením p. Mariána Hubu. V rokoch 1988 - 1989 za pomoci horolezcov prekryli provizórne prepadnutú strechu lepenkou a latovaním, povymieňali poškodené časti krovu a nad spadnutou časťou vybetónovali spevňujúci veniec. Strop prekryli oceľovými trámami a plechovými dielcami, z budovy vyviezli sutiny. Týmito prácami sa dosiahlo čiastočné "zakonzervovanie" stavby pre definitívnu opravu - rekonštrukciu. [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Po opätovnom návrate tešiteľov v roku 1990 začali záchranné práce. Bola spracovaná projektová dokumentácia a v rokoch 1997 - 1999 vykonaná celková rekonštrukcia rozsiahleho objektu. Posviacka zrekonštruovaného kaštieľa-kláštora na Exercičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie sa uskutočnila 26. júla 1999. Z príležitosti ukončenia generálnej rekonštrukcie bývalého kláštora bola vydaná 26. 7. 1999 poštová príležitostná pečiatka. [8]

Súčasný stav a využitie
Stav kaštieľa je veľmi dobrý.
 

Po posviacke začal Exercičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie plniť svoje poslanie. Na prízemí má budova vlastnú kaplnku, veľkú prednáškovú sálu s javiskom pre 120 osôb. Na poschodiach slúži na ubytovanie 40 väčšinou dvojmiestnych izieb. Je tu i kuchyňa, jedáleň a administratívne miestnosti. K domu prináleží veľká ohradená záhrada s parkovou výsadbou a chodníkom na prechádzku. Exercičný dom je sídlom Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a vojenského ordinára, Mons. Františka Rábeka. [9]

Fotogaléria
Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka - pamätná tabuľa foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015Kaštieľ Marianka foto © Hana Farkašová 6/2015
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 295.
[2] www.marianka.sk (12.10.2015)
[3 - 9] www.tourismbratislava.com (12.10.2015)
Bibliografia
www.marianka.sk
GPS
48.248202, 17.063925
48°014'53.5"N 17°003'50.1"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk