Biskupský kaštieľ
obec Radošina, okres Topoľčany, Nitriansky kraj
Pôvodne renesančný kaštieľ zo začiatku 17. storočia. Prestavaný bol v 19. storočí. Je to dvojpodlažná štvorkrídlová stavba s ústredným uzavretým nádvorím, v nárožiach s polkruhovými arkiermi, ktoré majú v dolnej časti lístkový dekor. Obdĺžnikové okná, členiace všetky fasády, majú v parapetoch kamenné rímsy. Na sedemosovom priečelí je vstupný polkruhovo zakončený portál, ktorý má v nadpraží balkón s klasicistickou mrežou v zábradlí. Fasády do návoria boli pôvodne otvorené arkádami, dnes sú arkády čiastočne zamurované alebo zasklené. Miestnosti na prízemí majú valené klenby s lunetami, chodby kryjú krížové hrebienkové klenby a na poschodí sú rovné stropy. [1]
Už od svojho vzniku slúžil kaštieľ reprezentačným potrebám nitrianskeho biskupstva ako letné sídlo. Opis kaštieľa nachádzame v knihe uhorského polyhistora Mateja Bela (1684 – 1749) Notitia Hungariae novae... vydanej vo Viedni v roku 1742. Uvádza, že kaštieľ bol postavený za nitrianskeho biskupa (od roku 1706) Ladislava Adama Erdödyho (1677 – 1736) a bol dokončený v roku 1715. Má štvorcový pôdorys, je dôkladne vystavaný a zvlášť sa zmieňuje o miestnosti nad bránou zdobenou stĺpami, ktorá vraj patrí medzi najkrajšie v celom nitrianskom kraji . Podľa mobiliára kaštieľa z roku 1804 tu bola sála s porcelánom z Viedne, denná izba, spálňa excelencie biskupa, knižnica, izba kanonika - bočná, okrúhla zelená miestnosť, kancelária správcu (directoris), átrium, kaplnka, biliardová sieň, červená izba, miestnosť s krbom, ošetrovňa a svetlá (žltá) izba. V spodnej časti kaštieľa boli sekretariát biskupa, pálenica, sklad dreva, tajná miestnosť (trezor?), pracovne kancelistu a ďalších správcov, malá a dve veľké kuchyne, väzenie, sála prefekta a kancelárie úradníkov. Boli tu aj miestnosti na kovové a drevené náradie a bohaté stajne. Dnešná podoba kaštieľa je výsledkom prestavby nitrianskeho biskupa Jána Telegdyho (1575 – 1647). V kaštieli sa rád zdržiaval aj ostrihomský arcibiskup Peter Pázmány (1570-1637). Okolo kaštieľa mal biskup dva parky. Starší bol v roku 1795 renovovaný. Vo veľkej záhrade sa pestovali ovocné stromy a šafrán. Zemepán tu mal aj stromovú škôlku a povestnú gaštanicu. Gaštanový sad obnovil nitriansky biskup Imrich Bende v roku 1896 na počesť osláv milénia (1000. výročia príchodu Maďarov do dunajskej kotliny). [2]
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia. K dôkladnej oprave kaštieľa sa prikročilo začiatkom 90. rokov 20. storočia. [3]
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Od roku 1948 slúžil kaštieľ potrebám Štátnej obvodnej meštianskej školy a Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, šľachtiteľskej stanice v Radošine. Neskoršie kaštieľ slúžil aj ako sklad čo sa odrazilo na celkovom stave budovy, ktorá chátrala. Dnes je objekt znovu majetkom nitrianskeho biskupstva a stal sa sídlom Komunity Kráľovnej pokoja. [4]
Stojí severozápadnej časti obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 8.
[2 - 4] www.radosina.sk (8.5.2013)
www.radosina.sk
48.549848, 17.933207
48°32'59.5"N 17°55'59.6"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU