Kaštiele späť
Strážske
Iný názov
Széchényiovský kaštieľ
Széchényiovský kaštieľ
Lokalita
obec Strážske, okres Michalovce, Košický kraj
obec Strážske, okres Michalovce, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Secesný kaštieľ. Dali ho postaviť v roku 1901 Széchényiovci. Ide o poschodový historizujúco-secesný objekt, ktorý má blokový pôdorys a dvojtraktovú dispozíciu. Plasticky riešené fasády členia rovné plochy a rizality, ktoré ukončujú barokizujúce štíty. Pred hlavným vstupom je portikus. Jednotlivé priestory majú rovné stropy. V kaštieli sa niekedy nachádzali zbierky afrických trofejí, ktoré získal Ladislav Széchényi a bohatá knižnica. [1]
Secesný kaštieľ. Dali ho postaviť v roku 1901 Széchényiovci. Ide o poschodový historizujúco-secesný objekt, ktorý má blokový pôdorys a dvojtraktovú dispozíciu. Plasticky riešené fasády členia rovné plochy a rizality, ktoré ukončujú barokizujúce štíty. Pred hlavným vstupom je portikus. Jednotlivé priestory majú rovné stropy. V kaštieli sa niekedy nachádzali zbierky afrických trofejí, ktoré získal Ladislav Széchényi a bohatá knižnica. [1]
Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Bol adaptovaný na poľnohospodárske učilište. [2]
Rekonštrukcia. Bol adaptovaný na poľnohospodárske učilište. [2]
Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla nie je dobrý.
Stav historického sídla nie je dobrý.
Pri kaštieli je park [3] s mimoriadne objemnými stromami (platany, topole). [4]
Prístup
Nachádza sa vo východnej časti mestečka.
Nachádza sa vo východnej časti mestečka.
Poznámky
[1] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 184.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 184.
[3] Kaštieľny park v Strážskom bol založený koncom 19. storočia. Je to typický šľachtický park s výrazným vplyvom sentimentálneho romantizmu, ktorý sa vyznačoval značným zahustením porastov a väčším podielom exotických drevín. Park je rozlohou najväčším mestským parkom okresu Michalovce (vrátane okresu Sobrance) a má výmeru 14,80 ha. Do roku 1994 bol chráneným parkom. Okrem súvislého porastu cesnaku medvedieho a viacerých dendrologicky cenných jedincov sa v ňom nachádza aj skutočná rarita – zvyšky topoľa bieleho. Bol zaradený medzi trinásť výslovne menovaných jedincov alebo skupín významných stromov na Slovensku spolu s takými, ako Lipa Mateja Korvína v Bojniciach, Pieninské lipy v Červenom Kláštore, sedemstoročný dub v Dubinnom a podobne. Topoľ biely bol najmohutnejším stromom na celom Slovensku a podľa vyjadrení viacerých odborníkov aj najmohutnejším v strednej Európe. Dňa 14. 7. 1998 mal topoľ biely vo výške 1,30 m priemer 401 cm, obvod 12,60 m. Vek sa odhaduje na 200 rokov. Druhý mohutný topoľ biely má vypočítaný priemer 300 cm. Topoľ biely pochádza z južnej a strednej Európy a Ázie. Je vhodný do mestských parkov, aj na výsadbu zdevastovaných území a na účel spevnenia brehov vodných tokov. V parku je nádherný exemplár pagaštana konského – najmohutnejší v okrese. Proti mrazom a exhalátom je odolný. Buk lesný, ako dominantná drevina lesných porastov pohoria Vihorlat sa prezentuje v parku ôsmymi exemplármi, pričom šesť z nich má prsný priemer 100 cm a viac. Javor poľný vyniká mohutným kmeňom a korunou. Lipy sú najpočetnejšie zastúpené v južnej časti parku. Najmohutnejšia lipa malolistá má prsný priemer 140 cm. Veľmi zaujímavý je výskyt beztŕňovca dvojdomého, ktorý sa v parku rozmnožuje zo semena, teda prirodzeným zmladením (vzácny druh zo Severnej Ameriky). Z ihličnanov vyniká dekoratívnymi vlastnosťami borovica lesná – sosna. Okrem spomínaných drevín rastie v parku jaseň štíhly, hrab obyčajný, viac druhov topoľov, vysadených do prísnych geometricky usporiadaných radov, smrek pichľavý, viaceré druhy tují a cypruštekov. Historický krajinno-prírodný park je miestnym biocentrom. www.strazske.sk (6.7.2013)
[4] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 184.
[1] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 184.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 184.
[3] Kaštieľny park v Strážskom bol založený koncom 19. storočia. Je to typický šľachtický park s výrazným vplyvom sentimentálneho romantizmu, ktorý sa vyznačoval značným zahustením porastov a väčším podielom exotických drevín. Park je rozlohou najväčším mestským parkom okresu Michalovce (vrátane okresu Sobrance) a má výmeru 14,80 ha. Do roku 1994 bol chráneným parkom. Okrem súvislého porastu cesnaku medvedieho a viacerých dendrologicky cenných jedincov sa v ňom nachádza aj skutočná rarita – zvyšky topoľa bieleho. Bol zaradený medzi trinásť výslovne menovaných jedincov alebo skupín významných stromov na Slovensku spolu s takými, ako Lipa Mateja Korvína v Bojniciach, Pieninské lipy v Červenom Kláštore, sedemstoročný dub v Dubinnom a podobne. Topoľ biely bol najmohutnejším stromom na celom Slovensku a podľa vyjadrení viacerých odborníkov aj najmohutnejším v strednej Európe. Dňa 14. 7. 1998 mal topoľ biely vo výške 1,30 m priemer 401 cm, obvod 12,60 m. Vek sa odhaduje na 200 rokov. Druhý mohutný topoľ biely má vypočítaný priemer 300 cm. Topoľ biely pochádza z južnej a strednej Európy a Ázie. Je vhodný do mestských parkov, aj na výsadbu zdevastovaných území a na účel spevnenia brehov vodných tokov. V parku je nádherný exemplár pagaštana konského – najmohutnejší v okrese. Proti mrazom a exhalátom je odolný. Buk lesný, ako dominantná drevina lesných porastov pohoria Vihorlat sa prezentuje v parku ôsmymi exemplármi, pričom šesť z nich má prsný priemer 100 cm a viac. Javor poľný vyniká mohutným kmeňom a korunou. Lipy sú najpočetnejšie zastúpené v južnej časti parku. Najmohutnejšia lipa malolistá má prsný priemer 140 cm. Veľmi zaujímavý je výskyt beztŕňovca dvojdomého, ktorý sa v parku rozmnožuje zo semena, teda prirodzeným zmladením (vzácny druh zo Severnej Ameriky). Z ihličnanov vyniká dekoratívnymi vlastnosťami borovica lesná – sosna. Okrem spomínaných drevín rastie v parku jaseň štíhly, hrab obyčajný, viac druhov topoľov, vysadených do prísnych geometricky usporiadaných radov, smrek pichľavý, viaceré druhy tují a cypruštekov. Historický krajinno-prírodný park je miestnym biocentrom. www.strazske.sk (6.7.2013)
[4] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 184.
Bibliografia
www.strazske.sk
www.strazske.sk
GPS
48.874167, 21.844007
48°52'27.0"N 21°50'38.4"E
48.874167, 21.844007
48°52'27.0"N 21°50'38.4"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU