Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kendice
Iný názov
Hrabeczyho kaštieľ
Lokalita
obec Kendice, okres Prešov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Obec Kendice v okrese Prešov vznikla v priebehu 13. storočia, spomína sa už v roku 1249. Koncom 13. storočia sa stala majetkom zemana Petra z rodu Abovcov a magistra Jóba a v 14. storočí bola potom súčasťou panstva hradu Šariš. Do konca stredoveku sa v obci vyvinula miestna šľachta s prídomkom „z Kendíc“. Od 15. do 17. storočia existovali Malé a Veľké Kendice. Časť obyvateľstva tvorila šľachta, najmä šľachtický rod „Kendi“, ktorý bol ešte v 17. storočí najmajetnejším a najvplyvnejším rodom v Kendiciach. Šľachta, ktorá potom žila v Kendiciach, sa do obce prisťahovala z Dolnej zeme po okupácii južného územia Uhorska Turkami. Najmajetnejší bol rod Jamborský, Hrabeczy, Szakmary či Petróczy. Práve Hrabeczyovci, si dali koncom 18. storočia vybudovať v obci kaštieľ, ktorý sa bez väčších úprav zachoval dodnes. [1]
 

Kaštieľ dal postaviť v roku 1793 Ján Hrabeczy. Jeho iniciály sú aj na zábradlí na poschodí kaštieľa. Postavený bol v barokovom slohu. Je to murovaný dvojpodlažný dvojtraktový objekt na pôdoryse obdĺžnika. Bol zastrešený pôvodne drevenou šindľovou strechou, ktorá už neexistuje. Nahradila ju eternitová, ktorá už má sto rokov. [2] Fasády sú hladké. Na hlavnej fasáde je stredný rizalit.
 

V roku 1875 v obci zriadili poštu a notársky úrad, ktoré umiestnili v kaštieli. Pošta bola v Hrabeczyho kaštieli do roku 1908. Hrabeczyovci žili v obci až do roku 1920, síce svoje majetky predali, ale v kaštieli ostali bývať. Potom bol kaštieľ v 30. rokoch opäť využívaný ako pošta. Istý časť v budove sídlila obecná škola a na poschodí bývali učitelia. Po druhej svetovej vojne objekt striedal majiteľov a od 70. rokov 20. storočia prestal byť využívaný, ale pravidelné úpravy s cieľom údržby na ňom vykonávané boli. To prispelo k jeho dobrej zachovalosti. [3]
 

Posledný rodový majiteľ bol Emil Hrabeczy. Po prvej svetovej vojne ho predal kendickému gazdovi Jánovi Hatokovi - Pizurovi. Ten neskôr predal polovicu kaštieľa svojmu švagrovi Ondrejovi Čuhovi. Ešte do roku 1966 v kaštieli žili dve rodiny. Potomkovia jednej z nich, traja súrodenci Miškovci, sú od roku 1990 vlastníci kaštieľa. [4]
 

Jednotlivé fasády sú členené profilovanými rímsami, okná s historickými výplňami majú nadokenné a podokenné rímsy a aj vstupné otvory majú zachované na historických výplniach množstvo pôvodných kovaní. Interiér je krytý prevažne plackovými, korýtkovými a valenými klenbami, poschodie má drevené trámové stropy. Zachovaná je aj pôvodná pieskovcová kamenná podlaha. V najreprezentatívnejšom priestore sa nachádza kachľová pec kruhového pôdorysu ukončená šiškou. Súčasťou kaštieľa boli aj priľahlé hospodárske objekty a rybník, neskôr využívaný ako zásobník požiarnej vody. V roku 1918 bol rybník dvakrát väčší ako v súčasnosti. [5]
 

Pre svoje pamiatkové hodnoty (autentická zachovalosť z čias výstavby, množstvo pôvodných detailov) a regionálny význam (sídlo nižšej šľachty, menej rozšírený typ menšej kompaktnej zemepanskej rezidencie) sa v roku 2008 stal národnou kultúrnou pamiatkou po vypracovaní návrhu na vyhlásenie za NKP Krajským pamiatkovým úradom v Prešove. Je pritom pozoruhodné, že takto hodnotný objekt unikal až do 21. storočia pozornosti odbornej verejnosti. [6]
 

Pod kaštieľom je sieť hlbokých pivničných priestorov. Viaže sa k nim dokonca legenda. Koncom druhej svetovej vojny v nej vraj zamurovali všetko obilie, ktoré v dedine mali. Dedinčania sa báli rabovania zo strany nemeckých aj ruských vojakov, a tak obilie schovali. Keď Nemci odišli z kaštieľa, kde bývali počas vojny a odišli aj ruskí vojaci, tak vďaka tejto zásobe ľudia nehladovali. [7]
 

Hospodárske budovy a stajne sú v zlom stave. Vedľa objektu stojí stará kameňom vykladaná studňa a za ňou ľadovňa. Ide o objekt, kde kedysi uchovávali kusy ľadu, aby mohli lepšie uskladňovať potraviny. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
Súčasný stav a využitie
Stav objektu nie je veľmi dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je zastavané. Je v súkromnom vlastníctve.
Prístup
Stojí v strede obce. V tesnej blízkosti stoja rodinné domy. Kaštieľ zaniká v obecnej výstavbe a je ťažké ho nájsť. Stojí akoby na dvore jedného rodinného domu. Nachádza sa juhovýchodne od štátnej cesty, v blízkosti Kostola sv. Michala.
Fotogaléria
Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012Kaštieľ Kendice foto © Viliam Mazanec 10/2012
Poznámky
[1 - 8] KOŠUTHOVÁ, Anna: Hrabeczyho kaštieľ v Kendiciach unikal dlho pozornosti odborníkov. 20. september 2015 https://presov.korzar.sme.sk/c/8004110/hrabeczyho-kastiel-v-kendiciach-unikal-dlho-pozornosti-odbornikov.html (10.11.2019)
Bibliografia
www.kendice.eu
GPS
48.925857, 21.243071
48°0 55' 33.09", 21°0 14' 35.06"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk