Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kežmarok - Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Neskorobaroková kaplnka z roku 1803 postavená na mieste drevenej kaplnky. [1] Ide o jednopriestorový sakrálny objekt na štvorcovom pôdoryse s polkruhovým oltárnym uzáverom. [2] Fasády sú členené pilastrami. Strecha je šindľová.
 

Kanonická vizitácia z roku 1754 sa o kaplnke nezmieňuje. Paulínske pramene uvádzajú, že v roku 1758 dal Mathias Podhoranski na opravu sochy sv. Jána Nepomuckého v kaplnke pri moste cez rieku Poprad 60 rýnskych zlatých. 16. mája 1762 sa konala procesia k soche sv. Jána Nepomuckého. V kanonickej vizitácii z roku 1779 je tiež spomínaná len socha. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1803 na mieste drevenenej kaplnky bola za prispenia mesta a veriaceho ľudu toho roku (hoc Anno erigitur), teda v roku 1803 postavená nová murovaná. V kaplnke sa nachádzala drevená (pôvodná) socha sv. Jána Nepomuckého, okrem nej tam boli umiestnené ešte dva kovové lampáše (dnes sú už iné - neogotické). [3]
 

Podľa vizitácie z roku.1832 je pri kamennom moste cez rieku Poprad z pevného materiálu postavená kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Vo vnútri kaplnky bol murovaný oltár, na ktorom sa počas oktávy k sviatku sv. Jána Nepomuckého slúžili sv. omše. Na oltári stála socha svätca s dvoma anjelmi a dvoma sklenenými lampami. Na menze boli štyri staré malé drevené polychrómované svietniky a dve čipkované podušky. V strede kaplnky visel cínový luster. Ku kaplnke sa nevzťahovali žiadne odpustky. Na prednej stene bol nápis: “Domine Quis habitabit in tabernaculo tuo? Qui non egit dolum in lingua sua. Ps. 14 v.13.“ (dnes Žalm 15.1. a 3. – „Pane kto smie bývať v tvojom stánku? Kto nepodvádza svojim jazykom“). Tento citát bol zvolený úmyselne, lebo sv. Ján Nepomucký neprezradil spovedné tajomstvo, ktoré od neho chcel zistiť vtedajší český kráľ Václav IV Nad bránou bol obnovený (v čase vizitácie 1832) text s chronostichom: Ipse DeVs CoLItVr sanCtIs ponVntVr honorIs. sVgestVs tantVM , Vt nos IVVet esse pares (MDCCL VV VV VV VV VV IIIII = 1805). [4]
 

Vzhľad kaplnky sa rokmi menil. Ubúdali ozdobné prvky fasády a strechy, menila sa brána, zmizli nápisy a aj anjeli sprevádzajúci sochu svätca. [5]
 

Najstaršia známa fotografia pochádza z rokov 1930 - 1931 od prof. K. Kozlaya (zbierka Múzea Kežmarok). Približne z roku 1955 sú dve zimné fotografie kaplnky od kežmarského maliara a fotografa Pavla Čaploviča (zbierka Múzea Kežmarok a p. Jaroslava Šlebodu). [6]
 

Fasáda kaplnky bola zachovaná ešte v druhej polovici 20 storočia. Neskorobarokový objekt zaklenutý kupolovitou strechou mal priečelie s polkruhovou dvojkrídlovou vstupnou bránou lemovanou po stranách pilastrami, ktoré boli ukončené rokokovými kompozitnými hlavicami v plytkom reliéfe s motívom mušle uprostred a postrannými volútami vo vrchole. Hlavice opakovali v podstate motív hlavíc pilastrov z kežmarskej radnice (1780), čo privádza k úvahe o práci totožného štukatéra na oboch objektoch. Zvyšok fasády bol členený jednoduchým pilastrami bez hlavice. Tympanón nad priečelím bol pri poslednej oprave v roku 1993 znížený a prišiel o svoju bohato profilovanú rímsu. Takisto sa zmenil pôvodný kupolovitý tvar strechy na „manzardový“ a podstatne zredukovaná bola aj profilácia podstrešnej korunnej rímsy. [7]
 

V jednoduchom interiéri najviac utrpel oltár, menza stratila profiláciu, z výzdoby ostala len murovaná časť podstavca. Okienko presvetľujúce zozadu postavu svätca bolo zamurované. [8]
 

Socha sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia, ktorá pochádzala pravdepodobne z dielne kežmarského sochára Jána Lercha, bola v roku 1993 zreštaurovaná Jozefom Špakom. V krátkej dobe po svojom návrate do kaplnky bola odcudzená dodnes neznámym páchateľom, a zrejme sa stala objektom čierneho trhu so starožitnosťami a umeleckými pamiatkami. [9]
 

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého po rekonštrukcii dokumentuje vysokú úroveň stavebnej aktivity v Kežmarku na prelome 18. a 19. storočia a je dôstojným reprezentantom drobnej sakrálnej architektúry na Slovensku. [10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Vyššie uvedený stav sa zmenil generálnou rekonštrukciou kaplnky v roku 2022. Na základe získanej fotodokumentácie, reštaurátorského prieskumu, za spolupráce s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky bola kaplnke prinavrátená čo najautentickejšia podoba. [11]
 

Po realizovaní sanačných a odvodňovacích prác bola vymenená strešná krytina so snahou priblížiť sa pôvodnému kupolovitému tvaru strechy kaplnky. Pod pozláteným symbolom sv. Jána Nepomuckého (kruh s piatimi hviezdami a jazykom uprostred) podľa starej fotografie bola obnovená malá okrúhla strieška tzv. hálka. Fotodokumentácia pomohla obnoviť profiláciu podstrešnej korunnej rímsy a kompozitných hlavíc pilastrov. Na základe prieskumu bola obnovená farba fasády a klenby kaplnky. Obnovilo sa oválne okienko na zadnej stene oltárnej niky a analogicky ku Kaplnke Kristovho pádu pod krížom bola nanovo položená tehlová dlažba. Na návrh Architektonického ateliéru Figlár, ktorý zabezpečoval projektovú stránka a stavebný dohľad nad opravu kaplnky, boli zhotovené nové vstupné dvere, ktoré zabezpečujú nielen presvetlenie, ale aj možnosť nahliadnutia do interiéru. Okolo kaplnky bola položená zámková dlažba a realizované boli aj terénne úpravy. Na základe záznamu vo vizitácii z roku 1832 po konzultácii a súhlase Pamiatkového úradu Slovenskej republiky boli obnovené nápisy v interiéri a exteriéri. Dodnes nezvestnú pôvodnú plastiku sv. Jána Nepomuckého nahradila nová drevorezba. [12]
 

Celkový rozpočet prestavby bol 87 537, 04,- EUR. Prešovský samosprávny kraj (PSK) podporil práce dotáciou vo výške 61 200,- EUR, zvyšok hradila farnosť. [13]
 

30. októbra 2022 kaplnku slávnostne požehnal František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku. [14]
 

Kaplnka je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 12161/1. [15]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí oproti mostu cez rieku Poprad pri bývalej textilnej továrni Tatraľan a Nižnom mýte. [16] Nachádza sa na západ od rieky Poprad, na križovatke ulice Michalskej a ulice Nižná brána.
Fotogaléria
Kežmarok - Kaplnka sv. Jána Nepomuckého foto © Jiří Fiedler 8/1975
Poznámky
[1] GROCHOLA, Jaroslav: Ostatné sakrálne stavby. 2014, úprava textu - január 2022 https://www.fara-kezmarok.sk/ostatne-sakralne-stavby/ (4.2.2024)
[2] www.pamiatky.sk (17.11.2020)
[3 - 12] GROCHOLA, Jaroslav: Ostatné sakrálne stavby. 2014, úprava textu - január 2022 https://www.fara-kezmarok.sk/ostatne-sakralne-stavby/ (4.2.2024)
[13] Poďakovanie patrí tým poslancom PSK, ktorí podporili tento projekt, realizátorovi prestavby - firme BBA Group, Ing arch. Jozefovi Figlárovi, ktorý mal stavebný dozor nad obnovou, Ing arch. Matúšovi Figlárovi, Ing. Ivete Bujnovej z Krajského pamiatkového úradu za jej ústretový prístup. Vďaka patrí ďalším subdodávateľom za pomoc pri obnove, všetkým dobrodincom, ktorí finančne prispeli k tomu, aby farnosť pokryla výdavky spojené s rekonštrukciou sakrálneho objektu ako aj rodine Gallikovej, ktorá býva v susedstve kaplnky a veľmi ochotne poskytovala vodu a elektriku. GROCHOLA, Jaroslav: Ostatné sakrálne stavby. 2014, úprava textu - január 2022 https://www.fara-kezmarok.sk/ostatne-sakralne-stavby/ (4.2.2024)
[14] GROCHOLA, Jaroslav: Ostatné sakrálne stavby. 2014, úprava textu - január 2022 https://www.fara-kezmarok.sk/ostatne-sakralne-stavby/ (4.2.2024)
[15] www.pamiatky.sk (17.11.2020)
[16] GROCHOLA, Jaroslav: Ostatné sakrálne stavby. 2014, úprava textu - január 2022 https://www.fara-kezmarok.sk/ostatne-sakralne-stavby/ (4.2.2024)
Bibliografia
www.kezmarok.sk
GPS
49.145275, 20.430382
49°08'43.0"N 20°25'49.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk