Lokalita
obec Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Baroková kaplnka bola postavená pravdepodobne niekedy koncom 18. storočia. ^[1] Predpokladá sa rok 1792. ^[2] Podľa vizitácie z roku 1803 istý mešťan Muscinszky (občan Krakova) v roku 1791, venoval päť zlatých na opravu Kaplnky Kristovho pádu pod krížom, stojacej pri križovatke na Rakúsy. Objekt teda musel už dlhšiu dobu stáť. Predchádzajúce vizitácie z roku 1754 a 1779 sa však o kaplnke nezmieňujú. ^[3]
 

Kaplnka má podobu poschodovej stavby so štvorcovým pôdorysom. V prízemí sa nachádza miestnosť zaklenutá českou klenbou s tehlovou dlažbou. Vstupuje sa do nej cez kovové dvere s barokovou mrežou. Po stranách miestnosti sú výklenky a oproti dverám je jednoduchá murovaná oltárna menza s výklenkom. Priestor je osvetlený len malým štvorcovým výrezom v dverách. Horné poschodie kaplnky otvorené do všetkých strán arkádou je rovnako zaklenuté českou klenbou, pod ktorou je umiestnená drevená baroková polychrómovaná plastika Krista padajúceho pod krížom. ^[4]
 

Fasáda kaplnky so skosenými nárožnými hranami s fazetami je členená štukovými pilastrami po boku vstupného portálu, kedysi profilovanou rímsou pod strieškou prízemia a v hornej časti o čosi bohatšie profilovanou korunnou rímsou. Jednoduchá rímsa oddeľuje piliere od arkádových oblúkov. Šindľovú strechu zakončenú jednoduchou cibuľou završuje kovový dvojitý kríž. ^[5]
 

Vizitácia z roku 1803 ďalej uvádza, že 1. júna 1799 pre zachovanie kaplnky zanechala vdova po Michaelovi Hanszovi sumu 19 florénov a 40 grajciarov. Okrem drevenej sochy Krista nesúceho kríž v hornej časti kaplnky, boli podľa vizitácie vo vnútri kaplnky maľované obrazy („vero icones picta“) Kladenia Krista do hrobu, Oplakávania, Bičovania, Bolestnej Márie, sv. Petra a Márie Magdalény. Miestnosť bola zabezpečená z vonkajšej strany kovovými dverami. Z vybavenia kaplnky sa okrem sochy Krista padajúceho pod krížom nič nezachovalo. ^[6]
 

Pri porovnaní fotografií kaplnky z 30. rokov 20. storočia, 70. rokov 20. storočia a súčasného stavu vidieť zvýšenie okolitého terénu, ktoré zapríčinila výstavba a opakovaná úprava blízkej cesty. Stratila sa tým pôvodná štíhlosť stavby. Zreteľný je úbytok profilácie rímsy nad prízemím kaplnky, kde dnes chýba aj šindľová strieška. Cibuľová strecha stratila prehnutie (konkávnu krivku) vo svojej dolnej stanovej časti. ^[7]
 

Z histórie je známe, že pri Kaplnke Kristovho pádu sa ľudia stretávali na jar, keď prosili o požehnanie úrody. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kaplnka bola opravovaná v roku 1993. Generálna oprava sa realizovala v roku 2021, kedy došlo k obnove vonkajších a vnútorných omietok, strešnej šindľovej krytiny, v exteriéri bolo vybudované nové prístupové schodište a náležité odvodnenie (drenáž). Vnútri bola objavená a obnovená pôvodná baroková dlažba z tehál. ^[9]
 

K sanácii kaplnky farnosť Kežmarok pristúpila predovšetkým kvôli tomu, že za desaťročia sa úroveň okolitej vozovky výrazne zdvihla, zatiaľ čo kaplnka zostala v pôvodnej výške. To spôsobilo, že pri dažďoch a snehu sa v priestore malej barokovej stavby hromadila voda a vlhkosť. ^[10]
 

Socha Krista s krížom bola v roku 1993 zreštaurovaná a v roku 2021 znova opravená Jozefom Špakom. ^[11]
 

Posledná oprava v roku 2021 prebehla pred objavením starších kvalitných fotografií, preto nebolo možné zrealizovať obnovu profilácie rímsy prízemia a pôvodnej drevenej striešky. ^[12]
 

Polovica z celkového objemu výdavkov 37 000,- EUR bol hradená z dotácie Prešovského samosprávneho kraja v rámci projektu Podpora kultúrnych pamiatok UNESCO a národných kultúrnych pamiatok. Zvyšnú polovicu hradili veriaci farnosti. 28. 11. 2021 kaplnku požehnal František Trstenský, farár a dekan v Kežmarku. ^[13]
 

Kaplnka je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 12160/1. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na rázcestí ciest vedúcich z Kežmarku do Spišskej Belej a Rakús. ^[15]