Iný názov
Gajdel

Lokalita
obec Kľačno, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol spomínaný v roku 1464. Obnovený a rozšírený bol v roku 1686. Prístavba sakristie sa uskutočnila v polovici 18. storočia. Jednoloďový priestor s pozmenenou orientáciou má do západnej veže situované presbytérium s rovným uzáverom a krížovou klenbou. Loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Klenba je zdobená štukovou ornamentikou. Na južnej strane presbytéria je pristavená sakristia, zaklenutá českou plackou. Fasády sú hladké, na nárožiach veže a sakristie sú diagonálne postavené oporné piliere. Masívna veža je zastrešená barokovou baňou s laternou. ^[1]
 

Hlavný oltár, vedľajšie oltáre a kazateľnica sú vyhotovené koncom 19. storočia v historizujúcom slohu. Klasicistická mramorová krstiteľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Nad krstiteľnicou je malá plastika Piety a Panny Márie z 19. storočia. Obraz Madony je klasicistický z konca 18. storočia. Dve plastiky Panny Márie sú barokové z polovice 18. storočia. Ľudová neskorobaroková socha Madony z 18. až 19. storočia je vyhotovená podľa neznámej predlohy. ^[2]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 spomína v skladišti pri kostole barokovú plastika sv. Jána Krstiteľa a iného svätca, obe z 18. storočia. ^[3]
 

Podľa zdrojov nemeckých bádateľov už v 13. storočí existovala v Gajdli (starý názov obce) farská osada u sv. Galla, ktorá sa zaradila ku najstarším na hornom toku rieky Nitra. Krátko po vzniku osady postavili kostol zasvätený sv. Gallovi - írskemu misionárovi, ktorý rozširoval kresťanstvo na území Nemecka. Písomné zmienky o začatí a dokončení kostola chýbajú. Architektonicko-historický sondážny výskum v roku 1995 však jednoznačne preukázal ranogotický pôvod kostola a existenciu farnosti už v 13. storočí. Kostol bol spočiatku obkolesený cintorínom. ^[4]
 

Po roku 1527 sa bojnické panstvo dostalo do rúk Thurzovcov, ktorí postupne presadili protestantské náboženstvo, predovšetkým vďaka záujmu nemeckého obyvateľstva. Farnosť v Klačne (katolícky kostol a fara) prešla do rúk evanjelikov. Zápis z roku 1571 o výške cirkevného desiatku, ktorý farnosť odvádzala ostrihomskému arcibiskupstvu v mimoriadne vysokej sume 100 florénov ročne, je dôkazom o dobe najväčšieho rozkvetu obce - o jej značnej veľkosti a množstve obyvateľov. ^[5]
 

Po vymretí Thurzovcov bojnické panstvo pripadlo grófovi Pavlovi Pálffymu, ktorý sa riadil zásadou „čia pôda, toho náboženstvo“, a preto sa ako katolík spolu s manželkou snažil o rekatolizáciu obyvateľstva. Viacerí dedinčania v tom období opustili obec a presťahovali sa do susedného Turca, kde bol zemepánom evanjelik. ^[6]
 

Nepokoje konca 17. storočia s protihabsburgovskými sprisahaniami, povstaniami a veľkými materiálnymi škodami zrejme dovŕšili chátranie kostola, preto v roku 1686 cirkevná obec pristúpila k jeho obnove a prvému väčšiemu rozšíreniu po prevzatí katolíkmi. Kostol bol „znovupostavený“ ako uvádza cirkevná kronika. ^[7]
 

V roku 1749 bol na podnet farára Matyasa Grammantika pred kostolom postavený mariánsky stĺp. Na vrchole piliera stojí socha Panny Márie a po jeho bokoch sú sochy sv. Jozefa, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého. ^[8]
 

V polovici 18. storočia sa vďaka zlepšeným hospodárskym pomerom uskutočnila baroková prestavba a prístavba sakristie. Ďalšia oprava kostola, sakristie a organu sa prebehla až koncom 19. storočia. ^[9]
 

Počas prvej svetovej vojny sa museli na vojenské účely obetovať zvony, neskôr aj vonkajšie píšťaly organu. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 12 073/1, bašta opevnenia pod číslom 12 073/2, hradbový múr pod číslom 12 073/3 a príkostolný cintorín má číslo 12 073/4. ^[11]
 

V 30. rokoch 20. storočia sa pri kostole postavil železný plot s bránami a betónovými stĺpmi, vymenila sa zlá betónová dlážka za šesťhranné dlaždice, urobili sa nové dubové lavice. Ukončila sa zbierka na nový organ trvajúca desať rokov, väčšina príspevkov pochádzala od rodákov žijúcich v Amerike. ^[12]
 

Udalosti druhej svetovej vojny a následné obdobie budovania socializmu nepriali starostlivosti o kostol. Prvé veľké opravy sa preto uskutočnili až začiatkom 90. rokov 20. storočia, kedy sa zabezpečilo odvodnenie sakrálneho objektu, oprava veže a fasády celého kostola. ^[13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v južnej časti obce.