Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Významné medzníky v histórii
 

• 5. máj 1950 – založenie botanickej záhrady (BZ) ako Botanického ústavu Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva, dočasným riaditeľom sa stáva Dr. Jozef Rácz
 

• jar 1951 – začiatok výstavby skleníkov podľa projektu firmy Hontsch z Děčína, najvyšší skleník bude mať výšku 12 m
 

• 1. január 1953 – prechod BZ pod pripravovanú Slovenskú akadémiu vied
 

• 1953 – vybudovaná najstaršia stavba v BZ Rozhľadňa (nazývaná aj Strážna veža alebo Strážny domček) s výškou 6 m a s nádherným výhľadom na Košickú kotlinu s riekou Hornád
 

• 12. december 1954 – botanická záhrada sa zapája do medzinárodnej výmeny semien a vydáva svoj prvý výmenný zoznam semien Index Seminum
 

• 1955 – Botanická záhrada SAV v Košiciach je jediná v Československu, ktorá má vlastné biochemické oddelenie
 

• 1956 – Botanická záhrada má aktuálne rozlohu 56 ha
 

• 1957 a neskôr – výskum mutačného šľachtenia sa realizuje pomocou vlastného gama poľa
 

• 1958 – oklieštenie pozemkov BZ výstavbou Výskumného ústavu baníckeho a hutníckeho SAV
 

• 14. október 1958 – slávnostné otvorenie skleníkov botanickej záhrady (tri veľké a sedem pripojených menších)
 

• 31. december 1959 – delimitácia BZ na vznikajúci Pedagogický inštitút v Košiciach
 

• 1960 – návštevnosť BZ dosiahla 8700 návštevníkov z Československa a okolitých krajín
 

• 1. január 1964 – BZ pričlenená k Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
 

• 1964 – vybudované definitívne betónové pareniská a generálna oprava záchytnej studne
 

• 1965 – víno z Botanickej záhrady „Kamenoružiak červený“ získava 3. cenu a čestné uznanie na oblastnej výstave vín v Sobranciach
 

• 1965 – BZ UPJŠ sa prvýkrát zúčastňuje celoštátnej výstavy okrasného záhradníctva v Olomouci
 

• február 1969 – komplexné dokončenie administratívnej budovy BZ, časť priestorov s posluchárňami, laboratóriami a pracovňami patrí Prírodovedeckej fakulte UPJŠ
 

• 1971 – vyšľachtenie odrody Trifolium pratense ʼDargovʼ pracovníkmi BZ UPJŠ
 

• 1982 – vychádza prvé Enumeratio Plantarum, zoznam zbierkových fondov BZ UPJŠ, neskoršie pod názvom Catalogue of Plant Collections
 

• 1989 – vydaný katalóg zbierkového fondu, Catalogue of Plant Collections no. 2
 

• 1990 – prestavba vstupnej haly BZ
 

• 1990-1991 – vznesené požiadavky reštituentov na pozemky areálu BZ (riešené prenájmom pozemkov od reštituentov)
 

• 1991 – ukončenie úprav miestností pre uskladnenie a prácu s herbárom
 

• 1991 – začiatok vydávania medzinárodného botanického časopisu Thaiszia – Journal of Botany (v r. 2020 vyšiel 30. ročník časopisu)
 

• 1991 – 1992 – výstavba ôsmych pestovateľských skleníkov, z toho štyroch vykurovaných
 

• 1992 – 1993 – uskutočnená rozsiahla rekonštrukcia v expozičných skleníkoch
 

• 2000 – zrealizovaný projekt Ekologickej náučnej plochy podľa návrhu prof. Ivara Otrubu
 

• 21. marec 2002 – BZ je vyhlásená za zákonom chránený areál
 

• apríl 2006 – spustenie programu biologickej ochrany rastlín v expozičných skleníkoch
 

• 2007 – BZ UPJŠ bola zaregistrovaná v medzinárodnom systéme International Agenda Botanic Gardens Conservation International
 

• máj – jún 2008 – prvý ročník výstavy (show) tropických motýľov v skleníku Viktória, v ďalších rokoch jednej z najúspešnejších tematických výstav
 

• 2009 – prvý ročník výstavy orchideí, v danom aj v ďalších rokoch tiež veľmi úspešných výstav
 

• máj 2010 – prvý ročník mimoriadne úspešnej série súťaží pre deti základných škôl Botanikiáda
 

• jún 2012 a 2013 – košické podujatie GurmánFest sa uskutočňuje v priestoroch BZ
 

• 17. – 19. máj 2013 – 11. národná výstava bonsajov a suiseki sa uskutočnila v BZ UPJŠ
 

• 2013 – BZ sa podieľa na sprievodných podujatiach Európskeho hlavného mesta kultúry
 

• 2013 - 2014 – realizácia Včelárskeho náučného chodníka s 13 tabuľami v areáli BZ
 

• apríl 2014 – po dlhotrvajúcich vyčerpávajúcich jednaniach vysporiadanie pozemkových vzťahov v areáli BZ (odkúpenie šiestich hektárov od Dominikánskeho konventu, ktorý odmietal predĺžiť nájomnú zmluvu)
 

• 24. október 2014 – BZ ocenená Cenou Košického samosprávneho kraja za vynikajúce výsledky transferu zhromaždených poznatkov z ríše rastlín medzi širokou verejnosťou s cieľom upevňovania trvalej udržateľnosti priaznivého životného prostredia
 

• 2014 - 2015 – rekonštrukcia a modernizácia opláštenia hlavných skleníkov BZ
 

• 2016 - 2017 – rekonštrukcia a automatizácia vykurovania v sústave skleníkov BZ
 

• leto 2017 – rekonštrukcia pestovateľského skleníka „butik“
 

• 2018 – spustená prvá mobilná aplikácia pre návštevníkov BZ na Slovensku
 

• leto 2018 – modernizácia tzv. antúriového skleníka
 

• august 2018 – vydanie suvenírovej 0,-€ bankovky s námetom skleníkov BZ UPJŠ pri príležitosti 60. výročia spustenia skleníkov do prevádzky
 

• 19. – 28. október 2018 – v spolupráci s firmou flAVATAR sa uskutočnila prvýkrát výstava svetielkujúcich rastlín
 

• júl – október 2019 – rekonštrukcia rozvodov elektriny a počítačových sietí, ako aj interiéru budovy, pestovateľského skleníka a jazierka v dolnej časti areálu
 

• október 2019 – založenie občianskeho združenia BotaniKE, ktorého cieľom je pomáhať Botanickej záhrade UPJŠ a podporovať ju
 

• 17. 6. 2020 – Slovenská pošta vydáva hárček s nominálnou hodnotou 2,80 € v cykle Ochrana prírody: „Botanická záhrada UPJŠ v Košiciach – magnólia veľkokvetá“ s vyobrazením magnólie na známke a skleníkov BZ na hárčeku
 

• august 2020 – prvýkrát sa uskutočnili 3 letné koncerty v Botanickej záhrade, na prvom koncerte zahralo združenie Musica Iuvenalis
 

• september 2020 – vydaný katalóg zbierkového fondu Catalogue of Plant Collections no. 7
 

• 3. - 4. september 2020 – Botanická záhrada uskutočnila vedeckú konferenciu „História a súčasnosť botanického výskumu a ochrany prírody“ pri príležitosti 70. výročia BZ UPJŠ
 

• 11. september 2020 – Botanickej záhrade UPJŠ bola udelená Cena rektora v kategórii Významný mediálny čin: za šírenie dobrého mena UPJŠ v Košiciach v rámci organizovania podujatí Botanickej záhrady pri príležitosti 70. výročia jej založenia a za významný mediálny ohlas na slávnostnú inauguráciu výročnej poštovej známky s botanickým motívom ^[1]
 

 

Základné fakty a poslanie
 

• Botanická záhrada (BZ) je vedecko-pedagogickým pracoviskom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, v širšom zmysle vzdelávacia a kultúrna ustanovizeň regiónu východného Slovenska s národným a medzinárodným významom
 

• rozlohou 30 hektárov, skleníkmi na ploche 3 200 m2 a zbierkovým fondom vyše 4 000 druhov, poddruhov a kultivarov rastlín je najväčšou botanickou záhradou na Slovensku; rastlinné spoločenstvá v areáli botanickej záhrady dopĺňajú vzácne a ohrozené druhy živočíchov, ktoré tu našli svoj domov
 

• v záhrade sa nachádza najväčšia zbierka kaktusov a cykasov na Slovensku; veľmi vzácne exempláre rôznych tropických a subtropických rastlín, napríklad unikátne orchidey, ako aj „živé skameneliny“, napríklad wolémia, ginko či sekvojovec
 

• v zmysle medzinárodnej Konvencie o biologickej diverzite (CBD – Convention on biological diversity) je hlavnou náplňou činnosti BZ vedeckovýskumná činnosť zameraná na sústreďovanie a štúdium genofondu ohrozených a bežných druhov celého sveta so špeciálnym zameraním na ohrozené druhy karpatsko-panónskeho regiónu
 

• v synergii s Prírodovedeckou fakultou sa BZ podieľa na vysokoškolskom vzdelávaní v regióne prostredníctvom výučby odborníkmi z BZ a poskytuje zázemie na realizáciu výučby botanických aj ďalších biologických disciplín
 

• hlavné poslanie botanickej záhrady v oblasti vzdelávacej a popularizačnej činnosti je zamerané na podporu výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách prostredníctvom stálych expozícií a výstav, ako aj súťaží pre základné školy; tieto aktivity sa významnou mierou podieľajú aj na vzdelávaní a rozvoji kultúrneho povedomia dospelej populácie ^[2]
 

 

PRÍRODNÉ PODMIENKY
 

Územie Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, aktuálne s rozlohou približne 30 ha, leží z geomorfologického hľadiska v celku Košická kotlina, v podcelku Medzevská pahorkatina. Severozápadná časť územia botanickej záhrady strmým svahom nadväzuje na priľahlý geomorfologický celok Volovské vrchy, ktoré sú súčasťou Slovenského rudohoria. Súradnice hlavného vchodu do Botanickej záhrady UPJŠ je možné podľa dnešných presnejších meraní určiť na 48° 44’ 07“ severnej zemepisnej šírky a 21° 14’ 20“ východnej zemepisnej dĺžky, pričom nadmorská výška sa pohybuje od 218 do 370 m n. m. ^[3]
 

Geologický substrát tvoria pyroklastické bridlice a fylity. Pôda v botanickej záhrade je v dolnej časti hlboká, stredne ťažká, mierne štrkovitá. Nad ňou sú hlboké ťažšie pôdy s ostrovčekmi veľmi plytkých pôd na zvetranej bridlicovej skle, ďalšiu časť tvoria pôdy stredne hlboké, veľmi štrkovité až kamenisté, medzi ktorými sa vyskytujú aj veľmi plytké, skeletové pôdy. ^[4]
 

Klimaticky patrí toto územie do oblasti T1 a T3, čo je teplá oblasť, leto je dlhé až veľmi dlhé, priemerne až veľmi teplé a suché, zima krátka, mierne až stredne chladná, suchá až veľmi suchá. Staršie údaje uvádzajú priemernú ročnú teplotu 8,4°C (údaj má byť za posledných 40 rokov do roku 1964), január s priemernou teplotou -3,4°C, priemerný ročný úhrn zrážok 643 mm. Nové merania v botanickej záhrade za roky 2008 - 2011 zaznamenali tendenciu k zvyšovaniu priemerných teplôt: priemerná ročná teplota bola 10,8°C (rozdiel +2,4°C), priemerná teplota v januári -1,1°C (rozdiel +2,3°C). Priemerná teplota v mesiaci júl bola 21,3°C a priemerný ročný úhrn zrážok len 531 mm, čo oproti obdobiu v polovici 20. storočia predstavuje len necelých 84%. Na území botanickej záhrady prevláda severojužný smer vetra. Stúpajúce priemerné teploty a nižšie množstvo zrážok poukazujú na postupné vysúšanie územia. Záznamy SHMÚ pre košické letisko uvádzajú priemernú odchýlku teplôt za roky 2013 - 2019 oproti dlhodobému priemeru (1951 - 1980) +2,7°C za obdobie celého roka, za január +2,3°C. Rozdiely v zrážkach sú výraznejšie, pre košické letisko sú ročné úhrny zrážok (priemer za roky 2009 - 2019) 640 mm, čo je dokonca nárast o 15 mm v porovnaní s priemerom za roky 1961 - 1990. Táto skutočnosť však môže súvisieť s tým, že v posledných rokoch je veľa zrážok v lete počas búrok, kedy sú miestne rozdiely v úhrnoch zrážok aj na malom území veľmi výrazné. ^[5]
 

Podľa fytogeografického členenia Slovenska leží celá botanická záhrada v najvýchodnejšej časti fytogeografického okresu 15. Slovenské rudohorie. Pôvodnou vegetáciou na tomto území boli dubovo-hrabové lesy. Z pôvodnej vegetácie sa nič nezachovalo, v 50. rokoch 20. storočia boli svahy Botanickej záhrady prakticky bez stromovitej vegetácie. Počas existencie botanickej záhrady sa začalo so zalesňovaním svahov domácimi, ale aj rôznymi cudzokrajnými drevinami, ktoré sú súčasťou expozičných zbierok botanickej záhrady. ^[6]
 

V areáli BZ UPJŠ sa nachádzajú skleníky s rozlohou 3 200 m2. Časť z nich tvoria expozície tropickej a subtropickej flóry. Vonkajší areál tvorí na ploche 4 ha expozícia dekoratívnej flóry, pričom polovicu tejto rozlohy zaberá tzv. ekologická náučná plocha. Na ploche 4 árov je umiestnená genofondová zbierka autochtónnych taxónov vyšších rastlín. Na ploche 24 ha sa rozprestiera arborétum a lesná časť BZ UPJŠ, ktorá prirodzene pokračuje mimo areálu botanickej záhrady ako lesné spoločenstvá geomorfologických celkov Bankova a Čermeľského údolia. ^[7]
 

 

BOTANICKÁ ZÁHRADA A UNIVERZITA
 

Botanická záhrada UPJŠ ako vedecko – pedagogické pracovisko sa podieľa na výučbe študentov Univerzity P. J. Šafárika. Prirodzeným partnerom pre BZ je Katedra botaniky Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ. Pracovníci BZ vyučujú v bakalárskom študijnom stupni na jednoodborovom a medziodborovom štúdiu Biológie, ako aj na magisterskom študijnom stupni v odbore Botanika a fyziológia rastlín a v odbore Učiteľstvo akademických predmetov – biológia. Samostatne alebo v spolupráci s pracovníkmi Katedry botaniky, prípadne pracovníkmi iných katedier ÚBEV zabezpečujú výučbu predmetov: Botanika II, Taxonómia rastlín, Fytogeografia, Evolučná biológia, Integrovaná ochrana rastlín, Embryológia rastlín, Dendrológia, Všeobecná botanika a zabezpečujú aj cvičenia z Fyziológie rastlín. Taktiež vedú bakalárske a magisterské záverečné práce študentov uvedených odborov, niektorí pôsobia ako vedúci alebo konzultanti aj v doktorandskom stupni štúdia v odbore Fyziológia rastlín. ^[8]

Prístup
Nachádza sa v severnej časti mesta. Mánesova ulica 23 a priľahlý areál.
 

 

OTVÁRACIE HODINY
 

Skleníky:
 

letná sezóna (1.5 – 30.9.):
 

- pracovné dni: 9:00 - 15:00 hod.
 

- víkendy a sviatky: 9:00 - 17:00 hod.
 

letné prázdniny: denne od 9:00 do 17:00 hod.
 

zimná sezóna (1.10. – 30.4.): denne od 9:00 do 15:00 hod.
 

Vonkajší areál:
 

letná sezóna (14.4 – 30.9.): 9:00 – 18:00 hod.
 

zimná sezóna (1.10. – 30.4.): 9:00 – 15:00 hod.