Iný názov
Šenvíz

Lokalita
obec Krásna Lúka, okres Sabinov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Ranogotický kostol postavený v roku 1295. V priebehu druhej polovice 15. storočia bol upravený a v 17. storočí prispôsobený protestantskému rítu. Zbarokizovali ho po roku 1722. Renovovaný bol v roku 1854 a opravy prebehli v roku 1887. Ide o jednolodie s polygonálnym presbytériom, západnou predstavanou vežou a na severnej strane pristavanou novostavbou. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou klenbou s okrúhlym svorníkom pri krížení. Rebrá sú klinové, mierne vyžľabené - obvyklé tvary z konca 13. storočia. Na východnej strane presbytéria sú zamurované ranogotické okná z čias stavby kostola. Na severnej strane presbytéria boli malé sedílie a dodnes existujúce kamenné pastofórium s kovanou mrežou z 15. storočia. Z presbytéria vedie do sakristie gotický lomený portál s okosenim. V lodi s rovným stropom je na južnej strane pôvodný gotický vstupný portál s kamenným profilovaným ostením, pred ktorým je malá novšia predsieň. Gotický portál na západnej strane lode je zamurovaný. Hranolová veža má gotický lomený vchod a úzke štrbinové okná, ktoré sa striedajú s barokovými. Veža je krytá plochým ihlancom zakončeným cibuľou. ^[1] Fasády sú hladké.
 

Hlavný oltár je renesančno-barokový manieristický z rokov 1672 - 1674. Uprostred má oltárnu skriňu s neskorogotickými sochami sv. Jakuba, Jána evanjelistu a Martina biskupa z rokov 1510 - 1520, z okruhu majstra Pavla z Levoče. Postranné sochy sv. Petra a Pavla, situované do akantových bočných uší, sú z druhej polovice 17. storočia. Bočný oltár Madony je manieristická renesančno-baroková oltárna architektúra s bočnými ťažkými akantovými ušami a nadstavcovým obrazom, v plochej strednej nike má gotickú sochu Madony z čias okolo roku 1490 z okruhu prešovského rezbára J. Weissa a rezbára Panny Márie zo Zvestovania z Fričoviec, resp. Madony z Rokycian. Oltár Ukrižovania je klasicistický z druhej polovice 18. storočia s novším obrazom. Kazateľnica je drevená, obnovená v roku 1887. Na neskorogotickom polygonálnom parapete má obrazy cirkevných otcov z polovice 18. storočia. Monštrancia je neskorobaroková s akantovou ornamentikou z prvej polovice 18. storočia. Vrcholnogotická Madona, známa pod menom Šenvízska Madona z konca 60. rokov 14. storočia sa dostala z kostola v roku 1940 do zbierok Slovenského národného múzea v Martine. ^[2]
 

V čase výstavby architektúra chrámu sv. Martina bola pomerne pokrokovo riešená. Existuje dokonca písomná zmienka o jeho vzniku, čo nie je časté. Ďalším unikátom je poloha kostola, keďže je najvyššie položenou (562 m.n.m.) kompletne stredovekou stavbou nielen v rámci celého Šariša, ale aj Zemplína, či Abova, teda takmer celého východného Slovenska s výnimkou regiónu Spiša. ^[3]
 

Obec Krásna Lúka v okrese Sabinov bola založená v tretej tretine 13. storočia nemeckými kolonizátormi. Miesto nazvali „Schönwiese“, čo znamená pekná alebo krásna lúka. Až od roku 1948 je úradným názvom preklad Krásna Lúka, dovtedy platil poslovenčený „Šenviz“. Práve nemeckí hostia sa zaslúžili o výstavbu kostola v 90. rokoch 13. storočia, o čom svedčí nielen architektúra, ale aj správa z roku 1295. Správa však nie je úplne vierohodná, ale v roku 1329 už kostol určite stál a existovala pri ňom fara. Postavili ho ako jednoloďový s polygonálne uzavretou svätyňou a mohutnou vežou. Keďže koncom 13. storočia sa na vidieku bežne stavali oveľa menšie a jednoduchšie chrámy, je tu preto nutné vnímať pokrokový nemecký staviteľský import. Z toho dôvodu bol vybudovaný polygonálny uzáver presbytéria a nie rovný, ktorý u nás jednoznačne prevládal aj potom v 14. storočí. Okná v lodi a svätyni však boli vyhotovené ešte na spôsob románskeho slohu, teda so širokými osteniami a polkruhovitými záklenkami, no boli už značne vertikálne predĺžené, napodobňujúce gotické prvky. Presbytérium bolo zaklenuté gotickou rebrovou klenbou a loď mala rovný drevený strop. ^[4]
 

Pomerne vysoká veža s hrubými múrmi nemala okná, ale len úzke štrbinové otvory a to iba na západnej a južnej strane. Kostol bol neskôr iba mierne upravený v 18. a 19. storočí, keď boli rozšírené okná v lodi, vytvorené nové na veži a pristavaná južná predsieň. Hrubá stavba zostala dodnes v pôvodnom stave a zachovali sa aj unikáty zo stredovekého zariadenia kostola. V ranogotických múroch veže sú pôvodné štrbinové otvory a gotický lomený vstup z podvežia do lode. V lodi je zachovaný južný gotický portál s kamennými profilovanými osteniami. Vo svätyni zostali dve zamurované, no viditeľné ranogotické okná. Presbytérium sa do lode otvára tupo lomeným víťazným oblúkom. Klenba svätyne je tvorená zo šiestich klinových rebier, ktoré sa stretajú vo svorníku. Okrúhly priesečník rebier sa skladá z troch kamenných dielcov. Celé zaklenutie pochádza zrejme už z konca 13. storočia. Gotický lomený portál a sedílie v presbytériu boli odstránené v 20. storočí, no nedotknuté zostalo kamenné pastofórium s cennou pôvodnou gotickou mrežou a kovaním s motívom kvetín z 15. storočia. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 307/0. ^[6]
 

Krásna Lúka - Kostol sv. Martina (č. ÚZPF 307/1) - architektonicko‐historický výskum - rok 2024. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.