Lokalita
obec Kremnica, okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj

História
Múzeum v Kremnici sa radí medzi najstaršie múzejné inštitúcie na Slovensku. Oficiálne počiatky múzea siahajú do 19. storočia, avšak v Kremnici sa pamätihodné predmety zbierali oveľa skôr. Mesto si ich uchovávalo medzi tzv. klenotmi, o ktorých je najstaršia známa písomná zmienka z roku 1724. Magistrátom zozbierané predmety sa stali základom múzea a tvoria jeho najstaršie a najcennejšie jadro. Pomerne veľkú časť z týchto predmetov tvorili už v tom čase mince a medaily, čo vyplývalo z bohatej tradície mincovníctva v Kremnici. ^[1]
 

Oficiálne múzeum založil v roku 1890 archivár a historik Pavol Križko. V uvedenom roku vyčlenil z mestského archívu predmety muzeálnej povahy a vytvoril najstaršiu múzejnú expozíciu. V roku 1955 došlo k odčleneniu múzea od archívu. Zásluhu na tom mali najmä archivár Teodor Lamoš a prvý riaditeľ samostatného múzea Otto Hellenstein. Múzeum sa presťahovalo do novej budovy a stalo sa organizáciou s celookresnou pôsobnosťou. V roku 1956 múzeum odkúpilo od kremnickej mincovne kompletný materiál z celoštátnej výstavy o jej dejinách. Predmety sa stali základom novej stálej numizmatickej expozície múzea. ^[2]
 

Pôvodne regionálne múzeum sa čoraz viac profilovalo ako odborná numizmatická inštitúcia. Tento trend vyvrcholil v roku 1976 pretransformovaním múzea na špecializované celoštátne Múzeum mincí a medailí. Dôsledkom toho bolo okrem iného sprístupnenie novej stálej expozície Z dejín baníctva, mincovníctva a medailérstva (1978). Múzeum sa od tej doby zameralo na ešte aktívnejšie dokumentovanie činnosti kremnickej mincovne, na numizmatiku, medailérstvo a filateliu. V roku 1983 bola na jeho pôde založená tradícia kremnických medailérskych sympózií, ktorá trvá dodnes. V rokoch 1985, 1989 a 1993 múzeum usporiadalo tri ročníky úspešných Medzinárodných kvadrienále medailí. ^[3]
 

Po roku 1989 došlo k viacerým zmenám v spojitosti so zriaďovateľom múzea. Od začiatku roku 1991 prešlo pod právomoc Ministerstva kultúry a od 1. januára 1992 do pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky. Napokon od 1. apríla 1994 bolo, vzhľadom na svoju numizmatickú profiláciu, delimitované pod Národnú banku Slovenska. ^[4]
 

Po začlenení Múzea mincí a medailí pod NBS došlo k prehĺbeniu numizmatickej špecializácie múzea a k ďalšiemu skvalitneniu jeho odborných a prezentačných činností. Do múzea pribudli tisícky nových numizmatických predmetov, reštaurovali sa zbierky vo fondoch regionálnej histórie a výtvarného umenia. Bohatá bola i výstavná činnosť. Okrem množstva domácich numizmatických a historicko-umeleckých výstav, zorganizovalo múzeum napríklad sériu výstav Mince a medaily zo Slovenska, ktoré boli prezentované v USA (1994), Mexiku (1995), Portugalsku, Španielsku (1996) a Holandsku (1999). ^[5]
 

Múzeum mincí a medailí získalo za svoju prácu významné celoslovenské ocenenia. V rokoch 1996 a 2007 mu bola udelená výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá (1996: za obnovu areálu Mestského hradu v Kremnici, 2007: za realizáciu dlhodobej umelecko-historickej výstavy Cesty zberateľstva v umení 15. - 18. storočia). V rokoch 2003 a 2007 zas múzeum získalo ocenenie Múzeum roka (2003: za realizáciu expozície Líce a rub peňazí, 2007: za realizáciu dlhodobej umelecko-historickej výstavy Cesty zberateľstva v umení 15. - 18. storočia). ^[6]

Expozície
LÍCE A RUB PEŇAZÍ
 

Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska
 

Špecializovaná numizmaticko-historická expozícia, sprístupnená po rekonštrukcii v roku 2003, je jedinou svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa v priestoroch pôvodne gotického meštianskeho domu na historickom námestí Kremnice. Návštevníkovi predstavuje históriu a vývoj platobných prostriedkov na Slovensku od najstarších čias až po súčasné mince a bankovky, ako aj komplexné dejiny medailérstva, často prostredníctvom unikátnych exponátov. Ako súčasť expozície je predstavená história samotného mesta Kremnica, slávneho kremnického baníctva, hutníctva a jedinečnej mincovne, ktorá je nepretržite činná už takmer 700 rokov. ^[7]
 

Za realizáciu expozície získalo múzeum v roku 2003 prestížne ocenenie Múzeum roka.
 

Expozícia Líce a rub peňazí predstavuje:
 

• Dejiny peňazí na Slovensku
 

• Dejiny mesta Kremnice
 

• Kremnické baníctvo a hutníctvo
 

• Medailérstvo v dejinách Slovenska
 

 

Dejiny peňazí na Slovensku
 

Na prvom poschodí sa návštevníkom ponúka jedinečná možnosť komplexne sa oboznámiť s dejinami peňazí na území Slovenska od najstarších čias po súčasnosť s dôrazom na produkciu kremnickej mincovne. Návštevník sa oboznámi s technikou razby mincí od stredoveku až po súčasnosť, zaujmú aj skúšobné razby a raziace nástroje. ^[8]
 

V úvode sa predstavujú rozmanité podoby predmincových platidiel a najstaršie razené peniaze na území Slovenska, ktoré razili Kelti v 1. storočí p. n. l. Nasleduje prehliadka rímskych, byzantských a západoeurópskych (karolinských) platidiel objavujúcich sa na našom území od začiatku nášho letopočtu do 10. storočia. Aj keď Veľká Morava vlastné mincovanie nepoznala, nálezy mincí bližších i vzdialenejších susedov dokladajú jej rozvinuté hospodárske styky. Neskôr sa územie Slovenska stáva súčasťou Uhorského štátu. Toto obdobie dokumentujú početné mincové rady drobných denárov, kvalitných strieborných grošov a svetoznámych kremnických florénov, neskôr dukátov. ^[9]
 

Najstaršie mince sa razili ručne na kláte za pomoci razidiel a kladiva. Tento spôsob sa používal až do 17. storočia. Postupne sa zaviedla aj strojová razba - v Kremnici to bol od roku 1661 valcovací raziaci stroj, od roku 1710 vretenový lis, tzv. balanciér. Od 19. storočia sa súčasťou technického vybavenia mincovne stali automatické raziace stroje. ^[10]
 

Prelom 15. a 16. storočia sa nesie v znamení razby slávnych kremnických guldinerov. V ďalšej miestnosti sa návštevník oboznámi s rôznorodým obeživom mnohonárodnej habsburskej monarchie, ako aj so snahami o zjednotenie meny. História papierových platidiel v Uhorsku sa začala písať v roku 1762. Návštevník sa oboznámi s inflačnými peniazmi počas napoleonských vojen, revolučnými peniazmi povstalcov v Uhorsku z rokov 1848 - 1849, bankovkami Rakúsko-uhorskej banky, či prvými československými bankovkami. ^[11]
 

Čerstvú minulosť si možno oživiť sledovaním vývoja platidiel po roku 1948. Mimoriadnu hodnotu majú početné skúšobné a nerealizované razby kremnickej mincovne. Podrobne je prezentovaný vznik slovenskej meny v roku 1993 - od kolkovania československých bankoviek, cez výtvarné návrhy na mince až po definitívnu podobu Slovenskej koruny. Na záver si návštevník pripomenie okolnosti zavedenia spoločnej európskej meny - Eura v roku 2009. ^[12]
 

 

Dejiny mesta Kremnice
 

V priestrannej zaklenutej sieni na prízemí je umiestnená expozícia dejín mesta, jeho správy, remesiel, každodenného života a samotného múzea. Kremnické údolie bolo osídlené dávno pred 14. storočím. Hospodárske reformy kráľa Karola Róberta a bohaté zásoby zlata v tunajších baniach boli dôvodom právneho povýšenia Kremnice na mesto v roku 1328. Novozaložená mincovňa začala produkovať známe kremnické florény a dukáty. Kremnica ako každé banské mesto prechádzalo striedavými štádiami úpadku a relatívnej prosperity. ^[13]
 

K svetlejším obdobiam v jej dejinách patrila polovica 18. storočia, kedy začal panovnícky dvor opäť systematicky podporovať tunajšie baníctvo. Výrazom tejto tendencie boli aj návštevy mesta cisárom Františkom Lotrinským v roku 1751 a kráľom Jozefom II. v roku 1764. Pamiatky na ne sú prezentované v malej bočnej miestnosti so zrkadlovou klenbou a s pôvodným nábytkom. ^[14]
 

Po ďalšom poklese zažila Kremnica fázu vzrastu na prelome 19. a 20. storočia. V súdnom spore s korunou sa jej vtedy podarilo získať veľký lesný majetok. Zároveň štát investoval značné množstvo finančných prostriedkov do rozvoja baní a do vybudovania železnice cez Kremnicu. Kremnické remeslá a továrenské výroba boli popri baníctve a mincovníctve tretím najdôležitejším hospodárskym odvetvím v dejinách mesta. ^[15]
 

Návštevník sa teda zoznámi s najdôležitejšími udalosťami v histórii mesta, ako boli napr. cisárske návštevy. Dozvie sa niečo o samospráve mesta, kremnických cechových spolkoch, ako aj každodennom živote mešťanov v minulosti. ^[16]
 

 

Kremnické baníctvo a hutníctvo
 

Dejiny peňazí sú úzko späté s banskou činnosťou zameranou na získavanie drahých kovov. Čulý banícky život pulzoval v Kremnici a jej okolí stáročia až takmer do konca 20. storočia. Dnes sú bane opustené, zlikvidované, zavalené či zatopené banskou vodou. Slávnu minulosť tunajšieho baníctva približuje expozícia kremnického baníctva a hutníctva. ^[17]
 

V unikátnom, do andezitu ručne vytesanom spodnom suteréne sú nainštalované jednotlivé typy historických banských štôlní od najstarších čias až po súčasnosť. V ich rámci sú vystavené rôzne banícke pracovné nástroje, banícke vozíky a zariadenia. ^[18]
 

Autentickú atmosféru baníckeho diela dopĺňajú exponáty týkajúce sa práce baníkov a hutníkov, ktoré sú umiestnené v hornom suteréne. Návštevník sa môže bližšie zoznámiť s procesom povrchového spracovania rudy, môže zhliadnuť banské a hutnícke pracovné nástroje a pomôcky, maketu stúp, banskú klopačku, originálny oltárik s baníckou modlitbou, zbierku minerálov, mapy a plány baní a známeho turčekovského vodovodu, koksovú šachtovú pec, valcovaciu stolicu atď. Uprostred priestoru je symbolická tehla zlata predstavujúca hmotu 140 kg zlata, čo bola ročná produkcia baní v Kremnici v období po udelení mestských výsad v roku 1328. ^[19]
 

 

Medailérstvo v dejinách Slovenska
 

Na druhom poschodí sa návštevník oboznámi s dejinami medailérstava na území Slovenska. Zhliadnuť možno najstaršie uhorské renesančné liate a razené medaily z kremnickej mincovne (z prelomu 15. a 16. storočia), takisto barokové a klasicistické práce, ako aj diela z 20. storočia. Prezentovaná je slovenská, rakúska, nemecká, maďarská i česká medailérska škola. Nechýbajú ani medaily z vytvorené na medzinárodných sympóziách, ktoré múzeum pravidelne usporadúva od roku 1983. Atraktívna je i prezentácia postupu pri razbe a liatí medailí, ako aj vytvorenie atmosféry ateliéru rytca. Táto časť expozície ukazuje, že medaily sú kvalitnými umeleckými artefaktmi s dôležitou historickou výpovednou hodnotou. ^[20]
 

 

MESTSKÝ HRAD
 

Mestský hrad je prístupný zo Štefánikovho námestia. Svojim architektonickým riešením predstavuje ojedinelú pamiatku stredovekého osídlenia a fortifikácie. Je to komplex stavieb z 13. – 15. storočia chránený dvojitým opevnením. V strede areálu stojí dominantný gotický kostol sv. Kataríny – patrónky mesta s neogotickým interiérom. Na bočnom oltári je umiestnená socha Madony z prelomu 15. – 16. storočia, v zadnej časti lode sa nachádzajú tri drevené gotické plastiky svätíc a baroková kamenná plastika od Dionýza Stanetiho. Z obdobia renesancie je zachovaný toskánsky stĺp kazateľnice, ako aj krstiteľnica z ružového mramoru najvýznamnejšieho kremnického medailéra Krištofa Füssela. Kostol je požehnaný, konajú sa v ňom cirkevné obrady. ^[21]
 

V rokoch 1976 – 1996 prešiel hradný areál komplexnou obnovou. Počas nej bol v kostole sv. Kataríny inštalovaný moderný organ, jeden z najkvalitnejších nástrojov na Slovensku. Organ je využívaný nielen počas bohoslužieb, ale aj pre potreby múzea, ktoré organizuje pravidelne organové koncerty popredných domácich i zahraničných interpretov a poslucháčov konzervatórií. Múzeum v lete spoluporiada známy festival Kremnický hradný organ, pravidelné sú aj predvianočné koncerty. Ponuka organových koncertov je spestrená i koncertami ďalších komorných a speváckych hudobných telies, ale aj skupín a interpretov prezentujúcich kompozície stojace mimo oblasti vážnej hudby. ^[22]
 

Ku kostolu bola v 15. storočí voľne pristavaná veža. Dnes má renesančnú podobu, ktorú dostala po požiari v roku 1560. Po stáročia v nej sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na panorámu mesta a okolité kopce. Návštevníci sa k nej dostanú výstupom po 127 točitých kamenných schodoch. Prehliadka Mestského hradu trvá približne dve hodiny. ^[23]
 

 

MEŠTIANSKY DOM
 

Meštiansky dom na Štefánikovom nám. č. 32/38 je miestom prezentácie rôznorodého zbierkového fondu múzea prostredníctvom dlhodobých výstav rozličného zamerania. Architektonicky zaujímavý dom je postavený na úzkej stredovekej parcele medzi dvoma väčšími gotickými stavbami a jeho interiér predstavuje neskororenesančnú meštiansku architektúru. ^[24]
 

Od roku 1988 bola v týchto priestoroch na takmer 10 rokov umiestnená expozícia Z dejín lyžovania na Slovensku. Od roku 1998 sa v meštianskom dome vystriedalo niekoľko dlhodobých výstav, prezentujúcich zaujímavé predmety zo zbierok múzea, ktoré nie sú súčasťou stálych expozícií. Boli to výstavy Krása starých remesiel (1998 - 2003), Čriepky z histórie (2003 - 2004), K pocte zbraň (2004 - 2005) a Cesty zberateľstva v umení 15. - 18. storočia (2007 - 2012, ocenenie Múzeum roka 2007 a Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá z za rok 2007). ^[25]
 

 

Expozícia v meštianskom dome: PÔVAB KAMENINOVÝCH ZÁHRAD
 

Kremnická kameninová továreň 1815 – 1956
 

Meštiansky dom sa vďaka kamenine premenil na rozkvitnutú lúku či záhradu plnú kvetov. Dlhodobá výstava predstavuje produkciu kremnickej kameninovej továrne, ktorá pracovala približne jeden a pol storočia. Jej výrobky boli vďaka vysokej kvalite tohto typu keramiky, tvorivej invencii a originalite expedované do celého sveta. Kremnický maliar Vojtech Angyal svojimi návrhmi pozdvihol kremnickú kameninu na vysokú umeleckú úroveň. K unikátom, v súčasnosti aj jedným z najžiadanejších zberateľských artiklov, patria výrobky z obdobia secesie. ^[26]
 

Zbierku NBS - Múzea mincí a medailí na výstave, ktorá prezentuje viac ako 800 výrobkov z produkcie kameninovej továrne, dopĺňajú predmety zo súkromnej zbierky a niekoľko exponátov z iných múzeí. ^[27]
 

 

GALÉRIA
 

V galerijných priestoroch múzea v meštianskom dome na Štefánikovom námestí sa konajú príležitostné výstavy výtvarného umenia. Svoju tvorbu tu prezentujú nielen kremnickí výtvarníci, resp. výtvarní umelci viac či menej spätí s mestom Kremnica, ale aj autori z celého Slovenska a zahraničia. Zaujímavou je tiež tzv. zelená izba s dobovými nástennými maľbami zo 16. storočia. ^[28]
 

Kontakt
NBS - MÚZEUM MINCÍ A MEDAILÍ
Štefánikovo nám. 11/21
967 01 Kremnica

LÍCE A RUB PEŇAZÍ
Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska
Numizmaticko-historická expozícia
Štefánikovo nám. 10/1
Otváracie hodiny
Október - Apríl = utorok - sobota = 9.00 - 13.00 h 14.00 - 16.30 h
Máj – Jún = utorok - nedeľa = 09.00 - 13.00 h 14.00 - 16.30 h
Júl – August = utorok – nedeľa = 08.30 - 13.00 h 14.00 - 17.30 h
September = utorok – nedeľa = 8.30 - 13.00 h 14.00 - 16.30 h

MESTSKÝ HRAD
s Kostolom sv. Kataríny
Zámocké nám. 568/1
Otváracie hodiny
Október - Apríl = utorok - sobota = 9.00 - 12.00 h 13.00 - 16.30 h
Máj – Jún = utorok - nedeľa = 09.00 - 12.00 h 13.00 - 16.30 h
Júl – August = utorok – nedeľa = 08.30 - 12.00 h 13.00 - 17.30 h
September = utorok – nedeľa = 8.30 - 12.00 h 13.00 - 16.30 h

PÔVAB KAMENINOVÝCH ZÁHRAD
Kremnická kameninová továreň 1815 - 1956
MEŠTIANSKY DOM
Štefánikovo nám. 32/38
Otváracie hodiny
Október - Apríl = utorok - sobota = 8.00 - 12.00 h 12.30 - 16.00 h
Máj – Jún = pondelok – piatok = 08.00 - 12.00 h 12.30 - 16.00 h
= sobota - nedeľa = 09.00 - 12.00 h 12.30 - 16.30 h
Júl – August = utorok – nedeľa = 08.30 - 12.00 h 12.30 - 17.00 h
September = pondelok – piatok = 08.00 - 12.00 h 12.30 - 16.00 h
= sobota – nedeľa = 8.30 - 12.00 h 12.30 - 16.30 h

GALÉRIA
Príležitostné výstavy
Štefánikovo nám. 33/40
Otváracie hodiny
Júl – August = pondelok – piatok 08.30 - 12.30 h 13.00 - 16.30 h
September – Jún = pondelok – piatok = 8.00 - 12.30 h 13.00 - 16.00 h