Lokalita
obec Krupina, okres Krupina, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne neskorogotický jednopodlažný dom prešiel viacerými stavebnými úpravami. Bol rozšírený a nadstavaný v 17. – 18. storočí a v 19. storočí prefasádovaný. V tom čase budova získala súčasnú podobu a zrejme aj vstupnú bránu. ^[1]
 

Najstarší známi majitelia boli Žemberiovci (Semberi, Zsembery), zemania zo Žemberoviec a Súdoviec. Evanjelickú šľachtickú rodinu vystriedal lekárnik Amman, po ktorom dom zdedila jeho manželka a prenajímala ho. V daňových záznamoch je vedený ako „dom vdov.“ ^[2]
 

Podľa neoverenej legendy ho navštívila aj cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia. V druhej polovici 19. storočia dom spolu s ďalšími dvoma v meste vlastnil advokát a slovenský národovec Gustáv Lehotský, ktorý v ňom začiatkom 20. storočia privítal českého spisovateľa Jaroslava Haška. Neskôr ho zdedila jeho dcéra Oľga vydatá za zememerača Dr. Ing. Alexandra Gogavu, zajatca (či emigranta?) gruzínskeho pôvodu. ^[3]
 

Po smrti poslednej majiteľky dom mesto Krupina v 50. rokoch prenajímalo rôznym podnájomníkom. V objekte bývalo až 5 – 6 rodín a v jednej miestnosti aj rodina Považanovcov, kam chodili žiaci na súkromné hodiny klavíra. ^[4]
 

Od roku 1965 v dome sídlilo Mestské múzeum Andreja Sládkoviča, ktoré v roku 1968 otvorilo brány verejnosti a v roku 1978 prešlo pod správu okresného Vlastivedného múzea vo Zvolene (neskoršie Lesnícke a drevárske múzeum Zvolen). Od roku 2010 budova i Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine prešli pod správu mesta Krupina. Záhradu múzea zdobí starý orech a ruže svetoznámeho šľachtiteľa ruží Rudolfa Geschwinda. Pod budovou múzea je spleť pivníc v rozsahu takmer sto metrov. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav budovy je dobrý. Slúži pre účely múzea.

Prístup
Sládkovičova 20