Lokalita
obec Kuklov, okres Senica, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Krížová cesta v Kuklove svojím figurálnym zložením a kompozíciou, ako i sochárskym spracovaním je pomerne jednoduchá. Drevený kríž s kovovým odliatkom (?) Ukrižovaného dopĺňajú kamenné sochy Panny Márie a Márie Magdalény, stojace ma kubických podstavcoch. Ježišova matka má ruky zložené v modlitebnom geste a z druhej strany stojaca Mária Magdaléna má pravú ruku položenú na srdci na znak kajúcnosti. Historické údaje informujú o tom, že „Kalvária bola stavaná roku 1886 rodinou Súček“, čo by mohol byť dátum vzniku sôch. Rok 1939 na zadnej strane kríža sa vzťahuje pravdepodobne na jej obnovu, prípadne na samotný kríž. ^[1]
 

Pilierikovité zastavenia Krížovej cesty sú umiestnené symetricky po oboch stranách prístupového chodníka vedúceho ku kostolu. V pomerne hlbokých polkruhovo ukončených nikách sú štukové reliéfy výjavov 14 zastavení. Ich autor kompozične vychádza z Fugelovej Krížovej cesty, najmä u významovo hlavných figúr. Pri riešení sprievodných postáv a spracovaní zadného plánu narába autor kuklovských reliéfov voľnejšie, s určitou redukciou a menej plastickým prepracovaním. S dôslednejším dodržiavaním predlohy sa môžeme stretnúť v Trstíne a v staršej maľovanej verzii napríklad v Tomášikove. ^[2]
 

V tesnej väzbe na súbor Kalvárie stojí v areáli pri bočnom vstupe kamenné morové súsošie s postavami sv. Šebastiána, sv. Márie Magdalény a sv. Rocha na spoločnom mohutnom kamennom podstavci, na ktorom je nápis s chronogramom datujúcim vznik súsošia do roku 1831. ^[3]
 

Celý súbor dopĺňa aleja vysadená pagaštanmi konskými, ktoré sa vo dvojiciach striedajú s jednotlivými zastaveniami. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Súbor obohacuje areál pred farským Kostolom sv. Štefana kráľa. Skupina Ukrižovania stojí pred jeho vstupom. ^[4]