Lokalita
obec Kysak, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne neskororománsko-ranogotický kostol postavený na konci 13. storočia. ^[1] Sakrálny objekt zasiahli viaceré stavebné úpravy. Začiatkom 18. storočia bola preklenutá loď (krížová baroková klenba), upravili vežu a rozšírili okná. V 20. storočí sa veža znova opravovala. Bola totiž poškodená počas druhej svetovej vojny. ^[2] Opravy a prístavby sa uskutočnili koncom 19. storočia. Ide o jednoloďový priestor s obdĺžnikovým presbytériom, ku ktorému prilieha zo severnej strany sakristia a s predstavanou vežou na západnej strane. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou. Loď je zaklenutá barokovou krížovou klenbou so segmentovými lunetami. Nad oltárom je neskororománske okno so širokou špaletou. Z presbytéria vedie lomený ranogotický vchod do sakristie, ktorá je zaklenutá valenou klenbou. Masívna veža je v exteriéri spevnená diagonálne postavenými nárožnými opornými piliermi a loď z oboch strán dvoma malými opornými piliermi. ^[3] Fasády sú hladké. Veža je zastrešená vysokým ihlancom.
 

Hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej bol zostavený v 18. storočí zo starších barokových súčiastok zo 17. storočia. Na zadnej ploche pilastrovej oltárnej architektúry je novší obraz Korunovania Panny Márie zo začiatku 19. storočia a nad ním v barokovej ušnicovej kartuši plochý reliéf sv. Kataríny zo 17. storočia. Po bokoch nadstavcovej časti sú plastiky Mojžiša a Árona a po stranách oltárneho obrazu sú na konzolách umiestnené sochy sv. Petra a Pavla apoštolov. Sochy pochádzajú z niekdajšieho protestantského oltára. ^[4]
 

Bočné oltáre sú barokové z druhej polovice 17. storočia, rovnakého architektonického riešenia, s točenými stĺpmi na vysokom predelovom podstavci a s nadstavcovou časťou, ktorá sa nachádzala nad architrávom, zdobeným akantom. Na oltári sv. Kataríny chýba nadstavec, bol nahradený sochou sv. Jána Krstiteľa. Na ľavom bočnom oltári je ústredná socha Ružencovej Panny Márie, na pravom je socha sv. Kataríny. Intaktný ľavý oltár má v nadstavci holubicu v glórii a po stranách sochy dvoch svätíc. Oba oltáre sú prácami jednej rezbárskej dielne. ^[5]
 

Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1335, keď už existoval a pôsobil v ňom farár. Sakrálny objekt teda vznikol ešte skôr a počiatky jeho výstavby je možné klásť niekedy na prelom 13. a 14. storočia. Súvisí to s rozvojom obce. Približne v rovnakom čase vznikol aj hrad nad Kysakom a časové zaradenie je tiež adekvátne stupňu architektonického vývoja. ^[6]
 

Vybudovaný bol v prechodovom románsko-gotickom slohu. Išlo o stredne veľký dedinský jednoloďový kamenný kostol s už modernejším rovným uzáverom presbytéria (v 13. storočí prevládalo ešte polkruhové), ktoré bolo obdĺžnikového tvaru, zaklenuté jednoduchou valenou klenbou, na východe s jedným oknom ešte románskeho tvaru. Loď mala buď klenbu alebo rovný drevený strop a boli v nej minimálne dve okná v južnom múre. Krátko po vzniku kostola dobudovali sakristiu, ktorá mala už ranogotický vstupný portál s lomeným oblúkom, no ešte stále jednoduchú valenú klenbu. Pôvodne stredoveká bola zrejme aj predstavaná hranolová veža na západnej strane. Kedysi v nej vyzváňal najstarší presne datovaný zvon v regióne u roku 1375. ^[7]
 

Okolo kostola bol v stredoveku cintorín, ktorý síce zanikol, no pozostatky hrobov sa v jeho okolí určite ešte nachádzajú. ^[8]
 

Pre potreby farnosti je kostol už dlho nevyhovujúci (príliš malý), preto v jeho susedstve stojí nový. ^[9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Záchranný archeologický výskum nadviazal na dva predchádzajúce výskumy: prvý z roku 2008 realizoval Archeologický ústav SAV, ktorý potvrdil predpoklad, že dnešný kostol je v týchto miestach najstaršou sakrálnou stavbou, zistil stavebnú periodizáciu kostola, ale bez časového určenia jednotlivých fáz a pochovávanie aj pod súčasnou podlahou kostola. Nezistil však staršie stavebné fázy, ktoré by predchádzali súčasnej stavbe. ^[10]
 

Druhý výskum v roku 2011 realizovalo Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou. Výskum potvrdil výsledky výskumu z roku 2008, že pod terajšou podlahou sa nachádza staršia vápenná dlážka, pod ktorou sú pozostatky hrobov, ktoré nebolo možné presnejšie datovať. ^[11]
 

V priebehu archeologického výskumu v roku 2012, ktorý prebiehal na vonkajšej strane kostola a jeho úlohou bolo sledovať výkopové práce súvisiace so sanáciou vlhkosti z vonkajšej strany, boli v rámci výkopu ryhy dokumentované stratigrafické pomery na lokalite, ako aj odkryté základové murivá predmetnej pamiatky. Výkop bol realizovaný pozdĺž obvodových murív Kostola v celkovej dĺžke 63 m. Šírka výkopu sa pohybovala v rozmedzí 50 - 60 cm. Hĺbka výkopu pozdĺž stien kostola nepresiahla 60 cm. ^[12]
 

V priebehu výskumných prác bolo zistené, že základové murivo je založené do malej hĺbky 50 - 60 cm. Z tohto dôvodu bol výkop realizovaný len v rozsahu hĺbky základu. Toto bolo podmienené znížením rizika statických posunov stavby kostola. V rámci výkopu nebola dosiahnutá úroveň sterilného podložia a výkop bol realizovaný len v povrchových vrstvách.
 

Základové murivo kostola bolo zapustené do hĺbky 50 - 60 cm. Tvorené bolo blokmi lomového kameňa, ktoré bolo nepravidelne ukladané a lícovanie bolo hrubo formované. Murivo bolo spájané maltou s výraznou prímesou piesku. V rámci juhovýchodnej časti bolo odkryté spevnené nárožie, ktoré bolo tvorené masívnym kamenným blokom. ^[13]
 

Stratigrafické pomery na lokalite boli dokumentované sondážou na piatich miestach. V rámci jednotlivých výkopoch bola zistená stratigrafická sekvencia zemných vrstiev na základe, ktorej je možné konštatovať, že povrch je v rámci areálu kostola reprezentovaný humozným sedimentom, zemné vrstvy sú v rámci plochy kostola reprezentované prevažne hnedým, hlinitopiesčitým sedimentom, drobivej konzistencie bez výraznejších prímesí a vápenité prímesi môžu súvisieť s prípadnými stavebnými úpravami v minulosti. ^[14]
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 313/0. ^[15]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý.

Prístup
Stojí na vyvýšenine (272 m n. m.) v južnej časti obce. Pôvodne to bolo centrum stredovekej dediny vtedy nazývanej Kewzeg. ^[16]