Lokalita
obec Lednické Rovne, okres Púchov, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Z niekdajšieho farského kostola ostala iba veža, pôvodne renesančná, barokovo-klasicisticky upravená. Kostol bol renesančný, postavený v roku 1648. Zbarokizovali ho v roku 1751. Renovovaný bol v roku 1802. ^[1]
 

V roku 1926 zborili loď i presbytérium a vežu ponechali ako vyhliadkovú. Jej hranolová stavba má pod omietkou renesančné nárožné sgrafito. Nad vchodom do veže je doska s erbom a letopočtom 1751, vzťahujúcim sa na prestavbu kostola. Do múrov veže sú vsadené náhradné dosky z roku 1792, 1812 a z 18. storočia. ^[2]
 

Podľa iného zdroja dala kostol postaviť už v roku 1640 feudálna majiteľka lednického panstva Zuzana Lorántffy, manželka Juraja I .Rákócziho. Legenda hovorí, že pre jeho stavbu zvolila svoje obľúbené miesto pri starej košatej lipe v lese, ktorej vek sa na začiatku 20. storočia odhadoval na 600 rokov. ^[3]
 

Rovne v 17. storočí svoju farnosť nemali a kostol figuroval ako filiálka lednickej farnosti. Napriek tomu, že Zuzana Lorántffy patrila k protestantskej šľachte, dala postaviť katolícky kostol. No nie na dlho zostal katolícky. Príležitosť prieniku reformačného hnutia na územie Slovenska využili evanjelici a násilne si ho prisvojili. Pred rokom 1683 bol evanjelikom odňatý a znova vysvätený k úcte svätého Michala archanjela. ^[4]
 

Rovňanskému kostolu ako filiálke sa nevenovalo toľko starostlivosti ako bolo potrebné, chátral, zvlášť veža postavená z dreva neodolala rozmarom počasia a postupne sa rozpadala. Rozsiahla stavebná činnosť, hlavne na sakrálnych objektoch sa rozprúdila za éry Matyášovcov. V roku 1735 postavili nový kostol v Lednici, v roku 1751 kaplnku svätej Anny v Lednických Rovniach a v tom istom roku bola zavŕšená rekonštrukcia starého kostola. Jozef Matyášovský popri celkovej obnove stavby dal drevenú vežu kostola zbúrať a postaviť novú murovanú. Do nej premiestnil dva konsekrované zvony, dvojcentový a jeden a pol centový. Prestavba premenila vzhľad kostola. Jeho renesančný výraz vystriedal barokovo-klasicistický. ^[5]
 

K vnútorným zariadeniu patril hlavný oltár, v spodnej časti s obrazom trpiaceho Spasiteľa a Panny Márie, o niečo vyššie svätého Juraja mučeníka a nad ním obraz svätého Michala archanjela. Po stranách oltára sochy Márie Magdalény a Barbory. Ďalej k vnútornému zariadeniu patrila kazateľnica, krstiteľnica, dva rady masívnych lavíc, murovaný chór s organom, dookola ohradeným drevenými mrežami. ^[6]
 

Do kostola sa vstupovalo dvoma bránami, zľava uzatváranou na zámky, spredu na závory, nad hlavnú vstupnú bránu dal Jozef Matyášovský umiestniť pamätnú tabuľu s erbmi Matyášovcov a nápisom:
 

1751 SUB GUBERNIO ET PATROCINIOSDNI JOS.
 

MATYASSOVSKY DE ALSO MATYASSOSZ PERPETUI
 

IN MARCELFALVAET PRECHIN LHOTA HAEREDITARY
 

ARCIS AT DNI LEDNICZ
 

Vizitácia z roku 1751 uvádza, že manželka Jozefa Matyášovského Terézia Madocsányi prispela k vybaveniu interiéru kostola darovaním dvoch bočných menších oltárov zasvätených Matke Božej Čenstochovej a svätému Jánovi Nepomuckému. ^[7]
 

Aspremontov zámer obnovy a modernizácie majetku po vstupe do jeho užívania sa neobmedzoval len na budovanie svojho sídla, ale pozornosť venoval i sakrálnym stavbám. Pri kostole to bola hlavne stavebná úprava, ktorou sa však charakter stavby už nepozmenil. K vybaveniu interiéru dochádzalo priebežne, výmenou jeho jednotlivých častí alebo doplňovaním inventára. Miestne panstvo z rôznych osobných dôvodov dávalo kostolu dary, ktoré mali často vysokú hodnotu nielen finančnú, ale aj umeleckú. V roku 1740 pri narodení jedinej dcéry daroval gróf Aspremont kostolu monštranciu a manželka Regina drahocenné omšové rúcho. V roku 1812 sa Aspremont podieľal na renovácii kazateľnice. V roku 1817 daroval nový luster a v roku 1818 obraz svätého Michala nad hlavný oltár. Pánsky inšpektor u Aspremonta Jozef Hampl daroval kostolu v roku 1812 svätý hrob. Z roku 1818 pochádzala dubová skriňa v sakristii od nemenovaného darcu. V roku 1819 zo zbierok od veriacich bol zakúpený organ. ^[8]
 

Kostol sa svojho dlhého veku dožil len preto, že vždy sa našli darcovia, čo poskytli nevyhnutné prostriedky, keď bol odkázaný raz na menšiu, inokedy nákladnejšiu opravu či potrebné doplnenie zariadenia. Začiatkom 19. storočia sa spomína založenie rovňanskej farnosti. Jej vznik schválil v roku 1809 za účinkovania farára Pavla Czilagyiho Biskupský úrad v Nitre. Súčasne vytvorená cirkevná obec pozostávala z obcí s počtom: Rovné 341, Prečin Lehota 122, Horenice 152, Hôrka 82, Medné 85, Dolná Breznica 225, Horná Breznica 49 a Mlyn nad Bukovinou 8. ^[9]
 

V roku 1813 kráľovský dvor pridelil prostredníctvom nitrianskeho biskupstva sumu 2 933 zlatých na výstavbu fary, ktorá za pomoci panstva bola postavená a v roku 1814 odovzdaná do užívania. ^[10]
 

Trhliny v stenách a na kamennej podlahe kostola v začiatkoch 20. storočia signalizovali zhoršujúci sa technický stav sakrálneho objektu. Prvým opatrením smerujúcim k ochrane kostola bola likvidácia krypty zaberajúcej takmer celú plochu podzemného podlažia. Pozostatky v nej pochovaných boli pozbierané a uložené do jednotlivých hrobov vedľa múra kostola - na priestranstvo, ktoré slúžilo ako malý cintorín. Je tu hrob dlhoročného priateľa grófa Aspremonta pána Kauschnitza, reformátora za vlády cisára Jozefa II. Jeho náhrobok mal nápis:
 

ANTON VALENTIN FREIHER
 

KAUSCHNITZ
 

GEB. zu VIEN 1740
 

GES. im JAHRE 1812
 

/FREUND DES GRAFEN
 

ASPREMONT LEICHE AUS
 

MÄHREN HERGEBRACHT/
 

V ďalšom hrobe je pochovaná Františka Skrbenská rodina Erdödy, vnučka grófa Aspremonta, narodená v roku 1812, zomrela v roku 1894. Pochovaný tu je i Wenzel Wagner, ktorý položil základy vybudovania kaštieľskeho parku, zomrel 18.2.1814. V poslednej hrobke sú uložené pozostatky členov rodiny Matyášovských. Kamenný náhrobok patriaci k hrobu bol zničený počas demontáže zvonu za prvej svetovej vojny pri jeho rekvirácii na vojnové účely. Neskôr namiesto náhrobku bola na stenu kostola osadená kamenná doska s maďarským nápisom:
 

ITT NYUGSZANAK MATYASSOVSZKY
 

CSALÁD FÖLDI TETEMEI A 18 SZÁZADBÓL
 

Rekvirácia počas prvej svetovej vojny sa dotýkala jedného zvonu, druhý sa zachoval. Podľa letopočtu uvedeného v nápise jeho výzdoby bol vyrobený krátko po dokončení stavby kostola. Nápis prezadz aj iné údaje:
 

AUS FEUR UND HITZ BIN ICH GFLOS
 

SN BALTHASAR HEROLD MAT MICH
 

GOSS NI PRESBURG 1648 ^[11]
 

Po skončení vojny zo zbierok a darov dal farský úrad uliať dva zvony. Oba malý i veľký vyrobil zvonolejár A. Kurbel v Trnave v roku 1922. Veľký nesie nápis:
 

Pod Tvoju ochranu utiekame sa Matka Božia Mária.
 

Volaj na nás, aj za nás oroduj v púte nášho spasenia.
 

Zvon venuje k úcte Matky Božej: Ružencový spolok fary Lednic Rovňanskej
 

Liaty v Trnave A. Kurbel 1922.
 

Slávnostná vysviacka zvonov sa uskutočnila za veľkej účasti občanov dňa 6. 8. 1922. Krátko po udalosti bolo rozhodnuté o výstavbe nového kostola. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 745/2. ^[13]
 

Lednické Rovné - kostol, ruina (Č. ÚZPF 745/2) - architektonicko‐historický a umelecko‐historický výskum - rok 2020. Autori: PhDr. Zuzana Zvarová, Mgr. Tomáš Janura, PhD., Ing. Miroslav Matejka. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Konzervovaná ruina.

Prístup
Stojí na okraji kaštieľskeho parku.