Lokalita
obec Lehnice, okres Dunajská Streda, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v roku 1679 na mieste pôvodného gotického kostola. Jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Na západnej strane je interiér zaklenutý hrebienkovou krížovou klenbou. Na polkruhovom víťaznom oblúku je chronostikon datujúci stavbu. Veža je zakončená ihlanom. Na obvodovom múre presbytéria je v malej nike reliéf zo 17. storočia. ^[1]
 

Hlavný oltár so súsoším sv. Alžbety je barokový z konca 17. storočia. Bočné oltáre sv. Štefana kráľa, Piety a Panny Márie sú zo začiatku 19. storočia. Kazateľnica je baroková z obdobia stavby kostola. ^[2]
 

 

Veľký-Lég (Bratislavská stol.). Písomne spomínaný od r. 1239. Ako stará farnosť sa objaví v Pázmányiho súpise, podobne aj v listine z roku 1390. O tomto hovorí aj jeden neuverejnený spis v archíve bratislavskej kapituly o milodaroch pre légsku farnosť svätej Alžbety; podobný je aj neuverejnený spis z roku 1436 v archíve légskej farnosti. Okrem toho pamätné knihy farnosti koncom XVII. storočia podrobne informujú o zrúcaní tunajšej predchádzajúcej, starej farnosti a o stavbe novej na jej mieste. Pri tejto príležitosti mali naďabiť pod starým kostolom na podzemné klenby a cesty, ako i na múry rozsiahlejšej a pevnejšej základnej stavby. Novší katolícky farský kostol sal v tom čase stavať arcibiskup Szelepcsényi, čiže v roku 1679. Aj toto je vzhľadná renesančná budova ako všetky arcibiskupom tu postavené kostoly (ako tomášovský, čakanovský a malinovský). Na dekoratívnom mramorovom oltári stojí šikovne zhotovená socha maďarskej svätej Alžbety. Podľa pamätných listín farnosti mal byť tento oltár neskoršou nadáciou grófky Viczayovej. Popri tom si pripomenú tradičnú žitnoostrovskú legendu, podľa ktorej aj Lég mal byť jednou z farností, ktoré boli založené sv. Štefanom na počesť 12 apoštolov a pôvodne mal byť zasvätený sv. Ondrejovi a sv. Alžbeta sa stala patrónkou až novopostaveného kostola alebo oltára. Tento údaj však aj tu vyvracia dokument z roku 1390, ktorý tu rovno uvádza farnosť sv. Alžbety. Vo vonkajšej uzatvárajúcej stene svätyne kostola je umiestnený starší kamenný reliéf; nakoľko sa dá z ošúchaného diela vybrať, je na ňom vidieť poprsie ženy zahalené šatkou; nedá sa považovať za náhrobník alebo za postavu Panny Márie a je pravdepodobné, že bolo súčasťou nejakého umeleckého diela starého kostola. ^[3]
 

Archeológiai Közlemények. Ipolyi Arnold:
 

Csallóköz műemlékei, s. 113 - 114.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.