Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Leopoldov, okres Hlohovec, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol s klasicistickou úpravou postavený v rokoch 1710 – 1712. Sakrálny objekt v roku 1726 vyhorel a o dva roky neskôr ho znovu zaklenuli. V roku 1848 opäť vyhorel. Renovovali ho v roku 1856. Prístavba sakristie pochádza z 20. storočia. [1]
 

Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou novšou sakristiou a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami a loď pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. V lodi je murovaný chór s konvexným parapetom. Bočné fasády majú lizénové rámovanie, na hlavnom priečelí sa nachádza zalomený štít. Vstavaná veža s romantickou neorománskou úpravou je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. [2]
 

Hlavný oltár sv. Ignáca je klasicistický stĺpový zo začiatku 19. storočia s obrazom sv. Ignáca z Loyoly, po stranách sú dve plastiky – socha sv. Imricha a sv. Alžbety Uhorskej. [3] Na pravej stene vedľa hlavného oltára je reštaurované okno Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie je klasicistický z konca 18. storočia. Je to stĺpová oltárna architektúra v nadstavci s obrazom sv. Dominika a sochami anjelov, v strednom výklenku plastika Piety, vedľa nej vľavo stojí socha sv. Jána Nepomuckého, vpravo sv. Vendelína patróna dobytka. Po pravej stene od oltára je socha sv. Terézie Ježiškovej, obraz sv. Františka Xaverského, patróna misií a socha sv. Antona s malým Ježiškom. Vzadu sa nachádza kaplnka Panny Márie. [4] Bočný oltár sv. Jozefa je klasicistický, pendant predošlého. [5] Hore je obraz poslednej večere a po bokoch sochy anjelov. Vo výklenku stojí socha sv. Jozefa s malým Ježiškom, vpravo sv. Anny, matky Panny Márie a vľavo sv. Floriána patróna hasičov. Po ľavej stene od oltára je socha Božského Srdca Ježišovho, obraz sv. Alojza a socha sv. Františka z Assisi. Klasicistická kazateľnica bola z konca 18. storočia a mala na vrchole baldachýnu plastiku sv. Jána Nepomuckého. Kazateľnica však bola odstránená. [6] Klasicistická krstiteľnica z roku 1778 má lístkový dekor na okrúhlej kupe vrchnáka. [7]
 

Jednomanuálový jedenásť registrový organ s pedálom pochádza jednoznačne z dielne Martina Šaška z Brezovej pod Bradlom. Podľa výtvarného riešenia organovej skrine, dispozície a niektorých technických detailov je možné organ datovať do druhej polovice 50. rokov 19. storočia. Na nástroji mal pracovať aj nitriansky a neskôr bratislavský organár Vincent Možný, ktorý sa vyučil u Martina Šaška. Akékoľvek podrobnosti o histórii nástroja chýbajú, pretože archívne materiály sa nezachovali. Z priestorových dôvodov bol organ umiestnený v predveží kostola. Tu bol však jeho pekný prospekt z väčšej časti zakrytý. Umiestnenie nepriaznivo ovplyvňovalo i jeho zvukovú stránku. Organ má samostatný hrací stôl umiestnený pred sokel organovej skrine. Neskoršie rozšírenie chóru umožnilo pri poslednej oprave organ posunúť pred stĺpy veže, čím mohla vyniknúť aj pekná organová skriňa. Počas prvej svetovej vojny zrekvírovali v organe prospektové píšťaly z organového kovu, ktoré po vojne nahradili veľmi nekvalitnými zinkovými píšťalami. Pri oprave (1995 – 1996) ich nahradili za štýlové píšťaly z organového kovu podľa Šaškových menzúr. [8]
 

Počas prvej svetovej vojny zrekvírovali zvony a po nej boli nahradené novými. Hlavný zvon, takzvaný Veľký zvon, bol zhotovený v roku 1921 z milodarov občanov mesta a farníkov. Odliali ho bratia Fischeroví v Trnave. Na ňom je prekrásna kresba anjela. Vo veži sú i ďalšie dva zvony, ktoré sú v porovnaní s ním podstatne menšie. [9]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola uvádza kamenné klasicistické sväteničky z polovice 18. storočia a klasicistický relikviár z konca 18. storočia s tepaným dekorom. [10]
 

Pri vstupe do kostola hlavnou bránou sa nachádza jaskyňa Lurdskej Panny Márie s kľačiacou Bernardetou. Boje v rokoch 1848 – 1849 pripomínajú železné delové gule. Jedna na stene kostola a tri na budove fary. [11]
 

Fara bola v mestečku Leopoldov zriadená až 3. augusta 1775. Matriky sa však viedli od roku 1739. Do zriadenia samotnej fary vykonávali duchovnú správu Jezuiti z pevnosti. Patrón kostola bol od prvopočiatku svätý Ignác z Loyoly. [12]
 

V roku 1671 začali jezuiti so stavbou kostola v mestečku Leopoldov. Finančne im pomohol Leopold Kolonič, biskup z Viedenského Nového Mesta a Ján Gemeiner, finančný správca stavby pevnosti. L. Némethy uvádza, že to bol len zrubový kostol. Keď 24. júla 1683 dal Leopoldov vypáliť veliteľ pevnosti Kielmanseg, aby neslúžil kurucom a Turkom za skrýšu, zhorel aj kostol. V roku 1688 žiadal superior misie kráľovskú korunu o podporu, pretože Leopoldov vyhorel a pátri nemajú nijaké príjmy zo štóly. 17. októbra 1688 im vyplatil správca pevnosti 1 000 zlatých. Dňa 8. augusta 1693 položili základný kameň kostola a 15. októbra 1712 ho posvätili. [13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V posledných rokoch prebehli mnohé rekonštrukčné práce na kostole i na farskej budove. V kostole boli vymenené okná, opravený organ, zrekonštruovalo sa ozvučenie kostola, zakúpila sa aparatúra pre spevácky zbor. Fara zmenila nielen svoj zovňajšok, ale aj interiér. Na poschodí namiesto pôvodnej terasy vyrástlo Pastoračné centrum. Vo farskej záhrade pribudlo detské ihrisko. Zmeny zasiahli i zloženie farnosti. Od 1. augusta 2008 bola oddelená filiálka Červeník a rozhodnutím Mons. Jána Sokola bola v Červeníku zriadená samostatná farnosť. [14]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Fotogaléria
Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly foto © Ľuboš Repta 8/2018Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly (pamätná tabuľa pri vstupe) foto © Ľuboš Repta 8/2018Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly foto © Ľuboš Repta 8/2018Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly foto © Ľuboš Repta 8/2018Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly foto © Ľuboš Repta 8/2018Leopoldov - Kostol sv. Ignáca z Loyoly foto © Ľuboš Repta 8/2018
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 183.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 183 - 184.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 184.
[4] www.leopoldov.fara.sk/index.php/o-farnosti/historia-farnosti (11.11.2018)
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 184.
[6] www.leopoldov.fara.sk/index.php/o-farnosti/historia-farnosti (11.11.2018)
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 184.
[8 - 9] www.leopoldov.fara.sk/index.php/o-farnosti/historia-farnosti (11.11.2018)
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 184.
[11 - 14] www.leopoldov.fara.sk/index.php/o-farnosti/historia-farnosti (11.11.2018)
Bibliografia
www.leopoldov.sk
GPS
48.447091, 17.765045
48°26'49.5"N 17°45'54.2"E



www.pamiatkynaslovensku.sk