Lokalita
obec Levice, okres Levice, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Úmysel postaviť Kalváriu sa spomína v závete baróna Mikuláša Jaklina z roku 1702. Známy levický dobrodinec okrem iného zanechal 700 zlatých na vystavanie Kalvárie. Nie je doložený jej vznik, pravdepodobne to však bolo už na začiatku 18. storočia, pretože kanonická vizitácia z roku 1756 zaznamenáva, že podľa zakladacej listiny je ako dar pre kalvársku kaplnku jej zakladateľom Mikulášom Jaklinom spolu so Spolkom vinohradníkov Tekovskej župy určených 400 zlatých na šesťpercentný úrok na jej udržiavanie. O vzhľade súboru kanonická vizitácia informuje: „na vrchu nad mestom je Kalvária, kde je zbožne zomrelým slobodným barónom Mikulášom Jaklinom z Lefantoviec od základov vystavaná veľmi maličká kaplnka, ohradená múrom, v ktorej je súsošie Piety. V ohradení sú tri kamenné kríže s kamennými postavami predstavujúcimi Spasiteľa a po jeho bokoch oboch lotrov, a tiež kamenné sochy Márie, sv. Jána a Márie Magdalény, stojace pod krížom. Nachádza sa tu tiež drevená zvonica s malým zvonom.“ ^[1]
 

Údaje o ďalších osudoch Kalvárie sú len veľmi stručné. Kaplnka s patrocíniom Povýšenia sv. Kríža dostala asi do roku 1800 novú podobu kostola. O využívaní Kalvárie je údaj, že ako „spomienka na veľký požiar v meste, ktorý vypukol 24. júla 1808 a pri ktorom (opäť) zhorel katolícky kostol, býva každoročne procesia veriacich do kalvárskeho kostola, ktorá sa konáva vždy v poslednú júlovú nedeľu.“ ^[2]
 

Do druhej svetovej vojny bol súbor ešte pomerne zachovaný, hoci nie úplný. Jednoloďový malý kostol s pravouhlým záverom, lizénovým rámovaním fasád, drevenou štítovou vežičkou a v zaklenutom interiéri s nástennými maľbami stál v murovanej ohrade spolu so skupinou Ukrižovania. Tá pozostávala v tých časoch už len z ústredného kríža s kovovým korpusom Krista a kamenných polychrómovaných sôch Panny Márie a sv. Jána, stojacich na vysokých podstavcoch. Na nich boli pôvodne pravdepodobne umiestnené spomínané kríže s lotrami a sprievodné postavy stáli dolu pod nimi. Samostatných murovaných zastavení bolo okrem kaplnky asi päť. Boli to údajne malé kaplnkovité stavby so vstupnými výklenkami uzatvárateľnými mrežami, vnútri s nástennými (?) maľbami. Podoba výjavov Bolestnej či Krížovej cesty Krista v nich nie je známa. ^[3]
 

Začiatkom milénia levická Kalvária smerovala k svojmu úplnému zániku. Začiatok jej konca nastal počas oslobodzovacích bojov koncom druhej svetovej vojny, v ktorých bola ťažko devastovaná. Po vojne potom obyvatelia použili murivo poškodených objektov ako stavebný materiál na opravu svojich domov. Z Kalvárie ostali len malé zvyšky múrov kostola a ohrady. Kopec Kalvária je enklávou výnimočných rastlinných a živočíšnych druhov. ^[4]
 

Históriu Kalvárie pripomína pamätný kameň pri vstupe do obnovovaného areálu. Na pozostatkoch niekdajšej Kalvárie vyrástla Kalvária nová. Revitalizáciu levickej Kalvárie zabezpečilo Občianske združenie Patrimonium servandi. Bolo postavených 14 kaplniek Krížovej cesty a ošetrené torzo historického kostola Povýšenia sv. Kríža z 18. storočia. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Zastrešenie kaplnky a postavenie nových zastavení sa uskutočnilo v roku 2008.
 

V roku 2010 bol na konštrukciu veže na pôde kalvárie pripevnený 7 metrov vysoký kovový kríž. ^[6] Architektonický projekt obnovy Kalvárie podaroval Leviciam Ing. arch. Jozef Frtús. Postupnými krokmi bolo zastrešené nielen torzo kostolíka, ale revitalizáciou prešlo i okolie Kalvárie. Pri jej návšteve tak možno vzhliadnuť 14 nových zastavení krížovej cesty. Keramické reliéfy s výjavmi krížovej cesty, ktoré sú súčasťou 14 kaplniek, boli vytvorené autorkou Adrienou Kutakovou. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Kalvária stojí na vrchole mierneho kopca, situovaného na severnej strane mesta, v ktorého najjužnejšom výbežku dominuje Levický hrad. ^[8]
 

 

Vyhliadková veža na kalvárii je sprístupnená v prípade priaznivého počasia každú nedeľu (máj – október) v čase od 14.00 do 16.00 hod. ^[9]