Lokalita
obec Cerová, okres Senica, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Renesančno-barokový kaštieľ z roku 1700. Fasádu klasicisticky upravili v prvej polovici 19. storočia. Adaptáciami prešiel koncom 19. storočia a po roku 1945. Kaštieľ je dvojpodlažná budova na štvorcovom pôdoryse, v tradícii staršieho typu slovenských renesančných kaštieľov s nárožnými vežami. Na hlavnej fasáde má pristavaný rizalit a k bočnej fasáde pripojenú polygonálne uzavretú kaplnku. Fasády sú hladké, len na strednom rizalite členené rustikou. V miestnostiach prízemia sú valené, krížové hrebienkové a pruské klenby. Na poschodí sú priestory s rovným stropom. Okolo objektu je vysoký kamenný múr, ku ktorému sú pristavané hospodárske budovy, dnes celkom prestavané. ^[1] Okolo kaštieľa je park s umelým jazierkom. ^[2]
 

Kaštieľ dal postaviť István Korlatkoy. V prvej polovici 19 storočia ho odkúpil Štefan Motešický a v roku 1846 gróf Alfréd von Windischgratz aj s priľahlým parkom. Od tejto doby bol kaštieľ málo obývaný. Majiteľ sem chodieval iba v časoch odstrelu vysokej zveri. V čase pobytu grófa v kaštieli mali občania prechod cez park zakázaný a nikto sa nesmel v blízkosti kaštieľa zdržiavať. Na spodnej strane nádvoria je vysoký múr. Tri strany obdĺžnikového nádvoria boli obstavené bytmi pre služobníctvo, kuchyňou, šopami a maštaľami. V samotnej budove kaštieľa bola na poschodí sieň pre zábavy pánov. V prednej časti prízemia bola malá kaplnka, v ktorej miestny duchovný počas pobytu grófa slúžil omšu. ^[3]
 

Po smrti gróga Windischgratza disponovali s majetkom jeho právny zástupcovia Dr. Róth a Dr. Holló. V roku 1935 títo dvaja behom jedného dňa a jednej noci naložili na nákladné autá všetky cenné predmety, hlavne obrazy, gobelíny, umelé predmety, koberce, príbory a údajne to všetko odviezli do Maďarska. Zariadenie, ktoré užívalo služobníctvo, bolo rozpredané vo verejnej dražbe cerovským občanom. Potomkovia rodiny Windischgratzov si žiadali len tri veci: písací stôl, stojan na fajky a sane. Boli to hodnotné rezbárske práce, ktoré boli odoslané do Mníchova. Potom bol kaštieľ prázdny, no nie dlho. Kúpil ho bratislavský advokát Dr. Štefan Ravasz. Po druhej svetovej vojne mu však bol odňatý a skonfiškovaný. Prešiel do majetku štátu. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý.
 

Po roku 1948 bolo v kaštieli založené učilište pre výučbu poľnohospodárskych odborníkov. V roku 1966 bol v budove zriadený Detský domov, kde bolo v opatere 38 chlapcov. Išlo o kláštor, ktorý slúžil ako domov pre deti do roku 1967. V tom roku bol kláštor poškodený zemetrasením. Od roku 1969 kaštieľ slúži ako Charitný domov sestier Svätého kríža. Podľa slov starých ľudí ako aj názvu jednej parcely „Pod starým kaštieľom“, existoval kedysi v obci aj starý kaštieľ, vedľa dnešného cerovského cintorína. O tom či to kaštieľ naozaj bol alebo nie sa nezachovali žiadne písomnosti. Zostala tu z neho iba doposiaľ zachovaná pivnica. Toto miesto je Cerovanom dobre známe pod názvom „Židák“ podľa náhrobkov židov z druhej svetovej vojny. ^[5]

Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce Cerová, časti Lieskové.