Lokalita
obec Lietava, okres Žilina, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Gotický kostol postavený začiatkom 15. storočia. Upravovali ho v 17. storočí. Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavenou masívnou vežou. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom rebrovej hviezdicovej klenby, loď hrebienkovou krížovou klenbou so štukovými obrazcami. Na východnej a južnej strane sú pôvodné gotické okná s kružbami. ^[1] Fasády sú hladké, členené jednostupňovými nárožnými opornými piliermi. Veža je zastrešená cibuľovitou strechou s laternou.
 

Hlavný oltár je barokový z čias okolo roku 1740. Uprostred pilastrovej stĺpovej architektúry je plastika Krista s krížom v ruke obklopená anjelmi a oblakmi. Na bokoch sú dve postavy apoštolov. V nadstavci oltára sú plastiky sv. Michala archanjela a Anjela strážcu. Bočný oltár Panny Márie je barokový z roku 1744. Uprostred plochej oltárnej architektúry s akantovou a páskovou ornamentikou je oválny obraz Panny Márie, ktorý držia sochy dvoch anjelov. Vo vrchole oltára je malý baldachýn. Barokový bočný oltár sv. Jozefa je z polovice 18. storočia, pendant predchádzajúcemu. V strede oltára je obraz sv. Jozefa, po stranách sú sochy sv. Anny a Joachima. Vo vrchole je baldachýn s dvoma anjelmi a dvoma svätcami. ^[2]
 

Baroková kazateľnica je z roku 1742. Oblý parapet rečnišťa je členený volútovými pilastrami pokrytými mriežkou. Medzi pilastrami v oválnych poliach sú reliéfy evanjelistov. Baldachýn podopierajú dve postavičky putti. Na baldachýne je socha 12-ročného Ježiša pred zákoníkmi. Kamenná krstiteľnica je z polovice 16. storočia. Spodná časť je zapustená do novej dlažby. Na oblej nohe a kupe je plastický pletenec. Vrchnák z barokových volút je z polovice 18. storočia. Nad krstiteľnicou na stene je skupina Krstu Krista, baroková zo 18. storočia. Barokové lavice pochádzajú z roku 1744. Maľovaná patronátna lavica je renesančná z druhej polovice 17. storočia. Na dorzálii sú maľb:y kanaanske hrozno, budovy akantové ornamenty a putti. Voľná socha Resurrexit je z polovice 18. storočia. V interiéri sa nachádzajú voľné barokové votívne obrazy Narodenia z roku 1740 a Dobrého pastiera z polovice 18. storočia. ^[3]
 

Kostol spočiatku pozostával len z veže, ktorá mala i obranný charakter. Postupne bola k veži pristavaná loď a sakristia. Najstaršia dostupná vizitácia pochádza z roku 1728. V kostole na strane Epištoly v blízkosti sakristie stála drevená kazateľnica. Kostol mal dva zvony. Cintorín sa v tom čase nachádzal priamo okolo kostola. ^[4]
 

Zo záznamu miestneho kňaza Andreja Najzera z roku 1737 vyplýva, že kostol bol v roku 1734 od základov zreštaurovaný, keďže vonkajšie múry i vnútorné steny boli už natoľko poškodené, že si nutne vyžadovali dôslednú obnovu. Ďalej je poznamenané, že do obnoveného kostola dala zhotoviť väčší oltár a krstiteľnicu veľmi nábožná pani Sofia Piačeková. ^[5]
 

V kanonickej vizitácii z roku 1828 je podrobnejšie popísaná vonkajšia i vnútorná stavba kostola ako i jeho poloha. Farský kostol leží od dediny smerom na východ na strmom a ťažko prístupnom kopci. Svojou polohou bol dostatočne chránení od požiarov, ktoré sa vyskytovali v dedine. Pôvodne bol obkolesený múrom, ktorý však svojím tieňom zapríčiňoval na stenách kostola stálu vlhkosť najmä v priestore pri sakristii, v ktorej sústavne dochádzalo k poškodzovaniu bohoslužobných predmetov. Múr bol preto v roku 1826 zrúcaný. ^[6]
 

V kostole sa nachádzali dve krypty. Jedna bola umiestnená pod malým oltárom, patrila rodine Podhorských. Nakoľko nebola vybudovaná podľa požadovaných podmienok, bola v roku 1789 uzatvorená. Druhú kryptu uprostred lode zriadila rodina Závodských. Tiež bola v tom istom roku zrušená. Keď rodina Závodských sľúbila, že ju na vlastné náklady uvedie do požadovaného stavu, bola krypta v roku 1790 opäť otvorená. Rodina Závodských však sľub nesplnila a tak bola krypta opäť uzatvorená. ^[7]
 

V kostole sa na stenách nachádzali tri obrazy. Prvý tzv. Lietavský obraz. Druhý obraz bol zasvätený úcte narodenia Ježiša Krista a tretí bol zasvätený k úcte sv. Vendelína. Nitriansky biskup Jozef Vurum počas kanonickej vizitácie upriamil pozornosť na starý obraz, ktorý bol majstrovsky namaľovaný na dreve a jeho okraje boli potiahnuté plátnom. Žiaľ už v čase vizitácie bol značne poškodený. Obraz predstavuje hroznú ľudskú kataklizmu. Na vysokom brale vidieť početnú skupinu ľudí, ktorých tatársky vojaci nemilosrdne týrajú a po hroznom mučení ich vojaci z tohto vysokého brala zhadzujú do hlbokej priepasti, kde sa už na smrť utýraní zmučení nešťastníci napichávajú na zaostrené špice kolov. Obraz bol pôvodne majetkom Lietavského hradu. Umiestnený bol v hradnej kaplnke. Do lietavského kostola sa obraz dostal potom, ako poslední majitelia Thurzovci hrad opustili. ^[8]
 

Okolo kostola bol cintorín, kde sa pochovávali mŕtvi zo všetkých filiálok. Veriaci, ktorí sa v hojnom počte zúčastňovali na bohoslužbách a iných náboženských úkonoch prichádzali často do styku s bezprostrednými výparmi mŕtvych tiel a aby sa zabránilo nebezpečnej nákaze moru, bol cintorín 26. marca 1800 zrušený. ^[9]
 

Pri kostole stála kamenná baroková socha Panny Márie z roku 1723. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1351/0. ^[11]
 

8. júla 1991 sa začala generálna oprava kostola. Miestny kňaz vdp. Stanislav Belák vo farskej kronike poznamenáva, že oprava veže bola nutná, nakoľko už viac rokov premokalo až na chórus v kostole. Po zložení kríža sa zistilo, že hlavné drevo, na ktorom bol kríž pripevnený bolo už úplne prehnité. Všetky prehnité drevá vo veži boli vymenené. Na kríži sa našiel nápis 1682. Nakoľko išlo o prácu starých kováčských majstrov, kríž bol v Žiline v Elektrovode vyčistený a viackrát pozinkovaný. Všetky práce s krížom urobil Klement Brezáni od „Mišári“ z Lietavy zadarmo. Guľu pod krížom urobil Juraj Gašpierik z Lietavy. Krokvy na spodnej časti veže daroval pán Ruček z Podhoria. Drevá na veži vymenili majstri z Diviny na čele s predákom Antonom Kašiarom. Medeným plechom vežu kostola pokryli plechári z Lietavy, Pšurnovíc a Hlbokého. 31.7.1991 bola do gule pod krížom umiestnená listina, ktorú tušom napísala Zuzana Masná z Podhoria. Nakoniec bola obnovená fasáda veže. ^[12]
 

Ďalšia obnova kostola prebehla v roku 2008. ^[13]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na východnom okraji obce. Je situovaný na strmom vŕšku. Kostol, ktorý tvorí dominantu obce Lietava, je najstaršou murovanou stavbou v dedine.