Lokalita
obec Likavka, okres Ružomberok, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistická budova soľného úradu, pôvodne súčasť väčšieho areálu soľného skladu. ^[1]
 

Pôvodný soľný sklad bol umiestnený v areáli hradu Likava. Vozila sa tam soľ zo Sedmohradska. Úradníci hradu nútili násilím obyvateľov Liptova odoberať soľ a bránili súkromnému dovozu poľskej soli, ktorý bol zakotvený už v privilégiu pre obyvateľov Liptova z roku 1265. Po zbúraní hradu v roku 1707 bol sklad preložený do Ružomberka do blízkosti Kaštieľa sv. Žofie. Počas veľkej povodne v roku 1813 bol zatopený, preto bol preložený na pravý breh Váhu v Likavke. Soľ do skladu dovážali z Tvrdošína, kde bol sústredený sklad soli z Poľska a Sedmohradska. V Ružomberku nakladali soľ do sudov a plťami ju splavovaniu do ďalších kráľovských skladov na Považí. Rozvozom soli zo soľného skladu v Ružomberku si privyrábali aj poddaní. Z polovice 19. storočia je známy perceptor kráľovského soľného skladu v Ružomberku Karol Sólus. ^[2]
 

Budova slúžila na administratívne účely. Areál dopĺňali prízemné objekty skladu, budovy na váženie soli, obytné budovy pre komorských úradníkov a záhrady. Plocha medzi riekou a stavbou bola pôvodne riešená ako park. Po požiari v roku 1874 budovu obnovili. Ďalší renováciu, ktorá začala v roku 1913, realizoval Mór Teich z Liptovskej Teplej. Neskôr bol v objekte umiestnený daňový (berný) úrad a vojenský sklad. V roku 1980 bola k severnej fasáde pristavaná prevádzková budova, ktorá je prepojená so skladom dispozične aj prevádzkovo. Niektoré z objektov skladov boli v 80. rokoch 20. storočia zbúrané a prestavané. ^[3]
 

Objekt soľného úradu je dnes dvojpodlažná bloková stavba, podpivničená pod celým pôdorysom. Dispozične je trojtraktová s ústrednou chodbou a dvojramenným dreveným schodiskom situovaným v severozápadnom nároží. Chodba je zaklenutá valenou klenbou. Miestnosti boli pôvodne prístupné s chodby, niektoré boli aj medzi sebou navzájom prepojené. Sú zaklenuté korýtkovými klenbami so štukovými obrazcami. Suterén sa skladá z rôzne veľkých priestorov zaklenutých krížovými klenbami. Je samostatne prístupný z dvora dnes už zmodernizovaným schodiskom. Hlavná južná fasáda je deväťosová, symetricky riešená so stredným rizalitom ukončeným tympanónom. Okná majú omietkové pásové šambrány a dvojkrídlové šesťtabuľkové výplne. Budova je ukončená korunnou rímsou. V tympanóne je slepé okno, vo vrchole plechová váza. Bočné fasády – východná a západná sú trojosové, severnú približne v polovici prekrýva prístavba. Strecha je manzardová. Konštrukciu tvoria stojaté stolice a väzné trámy doplnené vzperami podporujúcimi najnižšiu väznicu. V priestore krovu sú štyri mohutné sopúchy ukončené dvojicou komínov. ^[4]
 

Na časti obvodu pozemku je zachovaný pôvodný nízky kamenný ohradový múr. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav objektu je dobrý. Slúži súkromnému podnikaniu.

Prístup
Soľný úrad je situovaný na pravom brehu rieky Váh.