Lokalita
obec Liptovský Mikuláš, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne iba zvonica postavená v roku 1878. V prvej polovici 20. storočia ju prestavali na malý kostol. Ide o sieňový priestor s rovným uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Veža je zastrešená vysokým ihlancom v dolnej časti so stlačenou cibuľou, ktorý dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu.
 

Nad hlavným vchodom je nápis z knihy proroka Izaiáša 40,8: “Slovo nášho Boha zostáva na veky.” ^[1]
 

Dejiny evanjelictva v Liptovskej Ondrašovej siahajú až do 16. storočia, kedy bol v obci samostatný evanjelický cirkevný zbor. Po roku 1681 patrili evanjelici z Liptovskej Ondrašovej do artikulárneho zboru vo Veľkej Paludzi. Keď vznikol v Liptovskom Sv. Mikuláši samostatný cirkevný zbor, pričlenili sa k nemu evanjelici z Liptovskej Ondrašovej. ^[2]
 

Na filiálnom konvente 28. augusta 1877 bolo rozhodnuté o stavbe zvonice. Výber staveniska pod zvonicu vyriešili bratia Michal a Ján Vlhovci, ktorí bez nároku náhrady darovali pozemok. Zvonica bola posvätená miestnym farárom B. Baltíkom 17. februára 1878 s novým zvonom, ktorý ulial zvonár Jozef Pozdech z Pešti. Zvon stál 206 zlatých a 52 krajciarov a postavenie veže 64 zlatých a 64 krajciarov. V roku 1909 bola zvonica zvýšená a bol zadovážený druhý zvon uliaty firmou Sebtenhoffer v Šoproni. Zvon vážil 246 kilogramov. Zvon, dovoz a nadstavba zvonice stáli 2 233 korún. Citát zo zápisnice: “… povýšená, obnovená zvonica je dielo vydarené, súmerné, vkusné. Slúži ku cti našim evanjelickým cirkevníkom ondrašoveckým, ktorých milovaným kurátorom je na ten čas Ján Dančík krajčír a pri jeho boku Martin Pavlec…” V roku 1917 boli ondrašovecké zvony zrekvirované na vojnové účely. V roku 1922 za finančnej podpory amerických Slovákov (vyše 6 500 korún) boli zadovážené nové zvony. ^[3]
 

Filiálne presbyterstvo 17. februára 1932 podalo návrh, aby sa prikročilo ku stavbe modlitebne a zborovej miestnosti v Liptovskej Ondrašovej. Myšlienka sa rýchlo ujala a o mesiac už predložil Matej Blška návrh na modlitebnicu. Utvoril sa stavebný výbor, ktorého predsedom sa stal Michal Štepita a jednateľom Jozef Krivoš. Na konvente 29. mája 1932 sa urobila zbierka na novú modlitebňu, kde Juraj Obrcian sľúbil darovať 3 000 kusov tehál, Jozef Krivoš 1 000 korún, Juraj Straka 1 000 korún Ondrej Varinský 1 000 korún, Eduard Vlha 1 000 korún a Ján Zelina ml. 500 korún. Posviacka základného kameňa bola 9. apríla 1933. ^[4]
 

Posviacka modlitebne a zborovej miestnosti bola už 15. októbra 1933 za účasti nielen filialistov, ale i veriacich z Liptovského Mikuláša. Z príležitosti posviacky kúpila fília harmónium. Modlitebňa slúžila evanjelikom v Ondrašovej takmer 70 rokov bez nutnosti veľkých opráv, čo svedčí o majstrovstve jej staviteľov. ^[5]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
 

K rozsiahlej rekonštrukcii sa pristúpilo v roku 1999, kedy v mesiaci september a október bola vymenená strešná krytina a opravené poškodené časti krovu. Celkové náklady na výmenu strešnej krytiny dosiahli 160 441 Sk. V ďalšom období bolo nutné opraviť fasádu kostola. Obnova začala 16. augusta 2004. Počas nej sa dokončila rekonštrukcia strechy pri vchode do zborovej miestnosti, obnovila sa fasáda, vymenili sa okná v zborovej miestnosti, osadili sa medené kupoly pri vchodoch do modlitebne, natrela sa veža a upravil sa priestor pred kostolom. Nad hlavným vchodom bol obnovený pôvodný nápis z knihy proroka Izaiáša 40,8: “Slovo nášho Boha zostáva na veky.” Po vyše dvojmesačnej rekonštrukcii sa konali 31. októbra 2004 slávnostné Služby Božie spojené so 71. výročím pamiatky posvätenia modlitebne. Celková rekonštrukcia stála 379 466 Sk. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na križovatke Ondrašovskej ulice s ulicou Požiarnická smerom do Bobrovca. ^[7] Liptovská Ondrašová (maď. Andrásfalu) je mestská časť Liptovského Mikuláša a leží 2 km severozápadne od centra mesta.