
obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj
Renesančný kaštieľ, v pôdoryse zastavaný do tvaru písmena L, má v strede priechod, klenutý krížovou renesančnou klenbou a v dvorovej časti barokovú arkádu. V miestnostiach sa zachovali renesančné hrebienkové a barokové pruské klenby. [1]
V roku 1600 dostal hrad a panstvo Mikuláš Sándorfi. Zosobášil sa s mladou hradnou pani Magdalénou Zai, vdovou po predchádzajúcom majiteľovi z rodu Balašovcov – Žigmundovi, za ktorého sa vydala krátko pred jeho smrťou. Na podnet Sándorfiho a jeho manželky bol v rokoch 1601 až 1603 postavený okolo hradu renesančný kaštieľ a ďalšie budovy zabezpečujúce chod panstva. Na stavbu kaštieľa bol použitý materiál zo zbúraných hradieb. Na poschodí kaštieľa zriadili reprezentačné miestnosti pre majiteľov a ich hostí a na prízemí boli sklady a ubytovacie priestory pre služobníctvo. Mikuláš Sándorfi sa dokončenia prestavby nedožil, zomrel v roku 1603. Magdaléna Zai si po smrti druhého manžela postavenie držiteľky hradu právne zaistila sobášmi s ďalšími uchádzačmi o majetok. Jej štvrtý manžel Imrich Mérey sa s vdovou radšej oženil, než by jej vyplatil záloh za hrad. Spolu sa Magdaléna Zai vydala päťkrát, každého manžela pochovala po nie viac ako štyroch rokoch manželstva a všetci vraj umreli prirodzenou smrťou. [2]
V nepokojných časoch začiatku 17. storočia bol Hrádok zrejme bezpečným miestom, keďže tu bola v marci 1622 krátkodobo uschovaná svätoštefanská koruna. Hrad a kaštieľ vydržali všetky vlny protihabsburských povstaní a najvýznamnejšiu strategickú úlohu zohral v období stavovských povstaní v 17. storočí. Veliaci cisársky generál vybudoval proti povstalcom Františka Rákocziho silnú obranu. Neskôr, začiatkom 18. storočia, cisár Leopold I. daroval hrad s panstvom kniežaťu Lichtensteinovi. V roku 1709 došlo k významnej bitke na Švihrovej medzi povstalcami a cisárskymi vojskami, ktoré odolali náporu, ale hrad povstalci v týchto bojoch ťažko poškodili. [3]
V roku 1731 hrad aj s panstvom odkúpila od Emanuela Lichtensteina kráľovská komora. Odvtedy hrad aj s panstvom upadali. Po ničivom požiari hradu a kaštieľa v roku 1803 obnovili už len kaštieľ a hrad je odvtedy v ruinách. V daždivom lete roku 1813 došlo ku katastrofálnej povodni. V druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia bol v priestoroch kaštieľa Okresný súd ako aj Uhorský kráľovský lesný úrad. V roku 1932 boli rizikové časti starého hradu zakonzervované. [4]
Rekonštrukcia.
Stav historického sídla je veľmi dobrý.
Od roku 1960 až do nežnej revolúcie sídlilo v kaštieli Národopisné múzeum Liptova. Priestory boli od roku 1989 opustené, nevykurované, vystavené nežiadúcim návštevníkom a všetko, čo sa dalo zobrať, bolo odcudzené (aj hodnotné príslušenstvo a časti interiéru). Ostali iba holé múry bez okien a dverí. Koncom roka 2000 spoločnosť DM Plast s.r.o. kúpila celý areál hradu a kaštieľa. Historické budovy majú v budúcnosti okrem ubytovania v originálne zariadených apartmánoch ponúkať aj priestory pre kultúrne podujatia ako koncerty, výstavy, slávnostné prijatia a konferencie. [5]
Nachádza sa v severovýchodnej časti obce.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 234.
[2 - 5] www.grandcastle.sk (21.8.2013)
www.liptovskyhradok.sk
49.045885, 19.732437
49°02'45.2"N 19°43'56.8"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU
