Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Ľubica - Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Ľubica, okres Kežmarok, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne ranogotický kostol postavený krátko po tatárskom vpáde okolo roku 1250. Z tejto stavebnej fázy sa zachovala iba veža s časťou obvodového múru lode. [1]
 

Ľubickí nemeckí kolonisti si podobne ako v Spišskej Sobote či vo Vrbove, postavili okolo polovice 13. storočia kostol na vyvýšenine nad mestečkom a zasvätili ho Nanebovzatiu Panny Márie. Kostol bol postavený ešte v románskom slohu so štvorcovou svätyňou. Bol pomerne veľký, s honosným portálom na južnej strane, čo svedčí o početnosti i relatívnej hospodárskej sile nových usadlíkov. Okolo roku 1330 Ľubičania kostol prebudovali a rozšírili. Vtedy dostal svoj dnešný gotický charakter. [2]
 

Kostol bol počas vnútropolitických nepokojov v 20. a 30. rokoch 15. storočia niekoľko ráz vypálený. Ešte pred polovicou 15. storočia dostala loď terajšiu klenbu, zaklenutú na stredné piliere a pôvodné presbytérium nahradili novým. [3]
 

Klenbu mala v tej dobe len svätyňa. Samotnú svätyňu rozšírili tým, že jej urobili päťboký záver. Loď mala rovný strop, avšak okolo polovice 14. storočia sa na Spiši rozšírila móda nahradiť rovný strop kostolov klenbou. V Ľubici sa to stalo asi v roku 1390, pretože 21. decembra 1390 dal pápež Bonifác IX. odpustky tým, ktorí prispejú k stavbe ľubického kostola. Pre udržanie klenby postavili doprostred lode tri osemboké stĺpy a tak vznikol v Ľubici najväčší dvojloďový kostol na Spiši. Loď dostala nové veľké okná a pri svätyni bola postavená sakristia. Vnútorné zariadenie husiti v roku 1433 poškodili. [4]
 

V roku 1546 sa mesto stalo evanjelickým. Zariadenie kostola však ostalo pôvodné, evanjelici ho neodstránili. Podľa všetkého postavili alebo obnovili v zadnej časti lode drevený chór. V rámci rekatolizácie prevzali kostol katolíci v roku 1674. [5]
 

O stave kostola informujú písomné správy z roku 1708. Farárom bol vtedy poľský kňaz Podolský, ktorý však okrem Ľubice bol farárom aj ďalších štyroch farností. Dvanásť rokov sa však na Spiši neukázal a pastoráciu vykonávali zaň kapláni z radov podolínskych piaristov alebo kežmarských paulínov. Kostol bol preto zanedbaný, ale ešte stále v ňom bolo päť gotických oltárov. Pravdou je, že v tej dobe bolo v Ľubici len 74 katolíkov oproti asi 2 000 evanjelikom. V tom istom roku kostol aj s vežou vyhorel. Neskôr sa veža dobudovala. Požiar možno poškodil i hlavný oltár, preto keď sa v roku 1709 stal farárom učený a veľkorysý kňaz Juraj Reischer, objednal si v levočskej dielni Vavrinca Olafa Engelholma nový hlavný oltár na vlastné náklady. [6]
 

V roku 1732 boli v kostole už len tri oltáre: hlavný, oltár sv. Anny a oltár sv. Barbory a Magdalény. V tom roku bolo v Ľubici len 394 katolíkov oproti 1 645 evanjelikom. Pre sochu Panny Márie a Ježiška dal Michal Wodzicky v roku 1729 zhotoviť strieborné korunky. [7] Po odchode Wodzického sa stal jeho nástupcom nemenej veľkorysý piarista P. Anton Wisniewski, ktorý dal kostolu v podstate dnešný výzor. Najprv zriadil pod svätyňou kryptu, opravil sakristiu a dal do nej urobiť nový vstup zvonku. V roku 1766 obstaral dva úplne nové bočné oltáre - obrátenia sv. Pavla a oltár sv. Tomáša. Staré oltáre premiestnil do malého kostola. O rok neskôr dal zhotoviť pre lavice v svätyni busty cirkevných otcov a z vlastných prostriedkov objednal kazateľnicu. Starú tiež premiestnil do malého kostola. Najväčšia zmena však nastala, keď v roku 1772 dal celý kostol zvnútra vymaľovať dodnes zachovanou iluzívnou maľbou. Potom dal pozlátiť hlavný a bočné oltáre a dal zhotoviť do lode nové lavice. [8]
 

Veľkému požiaru Ľubice v roku 1786 podľahol aj kostol s vežou, veža bola obnovená v roku 1792, pri čom dostala dnešný barokový vzhľad. Po opätovnom začlenení Ľubice do Uhorska v roku 1772 sa stali farármi domáci kňazi. V roku 1803 to bol Ignác Heidinger. Spišský biskup pri vizitácii musel konštatovať, že kostol je v dobrom stave. Katolíkov bolo 846 a evanjelikov 1 968. [9]
 

Kostol je dvojloďový priestor delený polygonálnymi nosnými piliermi gotickej klenby a s polygonálnym uzáverom presbytéria, sakristiu má na severnej strane a predstavanú vežu na západnej strane. Presbytérium je zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď krížovou klenbou na tri polygonálne piliere. Sakristia je zaklenutá troma poľami krížovej klenby. [10]
 

Uprostred kostola sú tri osemboké štíhle stĺpy zo 14. storočia, ktoré rozdeľujú hlavný chrámový priestor na dve lode. Je to jeden z typicky spišských dvojloďových kostolov, a to najväčší z nich. Na stĺpoch sú zachytené gotické rebrá elegantnej krížovej klenby, ktoré spolu s veľkými oknami svedčia o vyspelosti gotickej architektúry chrámu. Konzoly viacerých rebier majú tvar ľudských tvárí. [11]
 

V presbytériu sa zachovalo pôvodné gotické kamenné pastofórium výklenkového typu s krabmi, zdobenými štítom a mrežou. [12] Honosný gotický portál z 13. storočia viedol pôvodne do svätyne. Je bohato členený šiestimi hruškovitými kamennými prútmi, ktorých hlavice sú zdobené krabmi na spôsob listov a miesto posledného kraba na ľavej strane je hlavička Adama. Hlavička Evy na druhej strane sa nezachovala. [13]
 

Exteriér sakrálneho objektu má barokový charakter, oporné piliere sú dva razy odstupňované. Veža je v hornej časti neskorobaroková. Do jej prvého poschodia vedie zvonku románske schodište, vložené do hrúbky východného múru veže a zaklenuté stúpajúcou valenou klenbou. [14] Mohutná veža má gotické okno, nad ním kovovú ochodzu a barokovú helmicu so stlačenou cibuľou a laternou. Ochodza slúžila do polovice 20. storočia ako strážnica proti požiarom. Pod vežou sa vchádza do kostola románskym portálom z polovice 13. storočia. [15]
 

Koncom 15. a začiatkom 16. storočia dostal kostol nové gotické vnútorné vybavenie vysokej kvality. Okolo rokov 1450 - 1460 vznikol asi gotický oltár sv. Mikuláša, ktorého socha by mala byť v košickom múzeu. V tej dobe si dali veriaci uliať aj nový zvon a bronzovú krstiteľnicu. Okolo roku 1510 sa však Ľubičania rozhodli, že svoj kostol vybavia modernými gotickými oltármi a zariadením a obrátili sa na levočskú dielňu Majstra Pavla. Spomedzi diel, ktoré vtedy vznikli, honosný bol najmä hlavný oltár. Iste bol vysoký a je nesmiernou škodou, že sa z neho dodnes zachovala len oltárna skriňa so sochou Panny Márie, Ježiška a jednej svätice. Kostol dostal nový kríž, viacero oltárov, najmä oltár sv. Anny Samotretej, oltár sv. Márie Kleofášovej a Márie Salome, (tieto oltáre sú dnes v Maďarskej národnej galérii v Budapešti), oltár sv. Barbory a Magdalény (sochy sv. Barbory a Márie Magdalény sú v SNG v Bratislave), nový oltár sv. Mikuláša a oltár apoštolov (krídla týchto oltárov boli v roku 1910 odovzdané do košického múzea). Interiér doplnili aj cenné lavice v svätyni kostola. [16]
 

Celému kostolu dominuje hlavný oltár. Je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie z dielne slávneho levočského majstra švédskeho pôvodu Vavrinca Olafa Engelholma a zapĺňa celú čelnú stenu svätyne. Oltáru dominuje čierna a zlatá farba, ktoré sa pekne doplňujú. Barokové točené stĺpy nesú postavy dvoch anjelov. [17] Hlavný oltár je ranobarokový z obdobia okolo roku 1680, do jeho stĺpovej architektúry je zakomponovaná neskorogotická skriňa z čias okolo roku 1511 so sochou Panny Márie a štyrmi soškami svätíc, z ktorých iba sv. Katarína Alexandrijská je gotická a súčasná s hlavnou sochou. Rezbár patril do dielne Pavla z Levoče. [18] Madonu s dieťaťom sprevádzajú po stranách 55 cm vysoké sošky štyroch svätíc: sv. Kataríny – jedine tá je pôvodná, Barbory, Doroty a Margity, ktoré boli dorobené neskôr. Ľubická plastika Madony s dieťaťom patrí medzi najušľachtilejšie a najkrajšie na Spiši i na Slovensku. Typické pre Madony Majstra Pavla je to, že tvár majú sploštenú, čo pôsobí dojmom nehy. Socha je veľmi citlivo zreštaurovaná, čo dáva vyniknúť jej pôvodnej kráse. Je 160 cm vysoká a držanie tela je typicky gotické v tvare jemného S. Na ľavej ruke drží dieťa, v pravej má žezlo. Jej bohato členený plášť, ktorý si ľavou rukou pridržiava, držia dole dvaja anjelici s tvárami veľmi podobnými anjelom na Oltári Narodenia v Levoči. Madonu sprevádzajú z oboch strán barokové sochy jej rodičov sv. Anny a Joachima. Nad gotickou skriňou je oválny obraz znázorňujúci patrocínium kostola, teda Nanebovzatie Panny Márie. Pochádza od významného levočského maliara Jozefa Czauczika (1780 – 1857) a bol namaľovaný na objednávku farára v roku 1828. Obraz držia odspodu dvaja anjelici. Zaujímavé je ukončenie oltára. Nad oblakmi, z ktorých vyzerajú tváre troch anjelikov, je Boh - Otec, ktorý s otvorenou náručou očakáva Pannu Máriu. Aj túto scénu lemujú z dvoch strán dvaja anjeli. Medzi oltárnou skriňou a obrazom je na oválnom štíte erb obsahujúci písmená MARIA. Nad ním je kniežacia koruna. To znamená, že na štíte bol pôvodne iný erb. Akiste erb kniežat Lubomirských, ktorí boli v tej dobe starostami zálohovaných spišských miest a na oltár pravdepodobne prispeli. [19]
 

Ľubický hlavný oltár má jednu zvláštnosť. Ide o šesť oválnych obrazov, z ktorých tri sú na jednej strane a tri na druhej strane. Všetky majú okrem obrazu aj latinské nápisy, ktoré charakterizujú jednotlivé udalosti. Predstavujú významné udalosti zo života Panny Márie, ktoré sa majú čítať vodorovne, počnúc hore vľavo: Nepoškvrnené počatie - Narodenie, Predstavenie v chráme - Zvestovanie, Navštívenie Alžbety – Očisťovanie po pôrode. Za oltár vedú z oboch strán dvere. Na jedných je namaľovaný prorok Eliáš, na druhých prorok Izaiáš. [20]
 

Dva bočné neskorobarokové oltáre, pendanty, tvorí ich menza a obrazy sv. Tomáša apoštola a Obrátenie sv. Pavla, zasadené do bohatého plastického rámu s akantovou a rokajovou ornamentikou, po stranách s dvoma a dvoma sochami apoštolov z polovice 18. storočia. [21] Bočné oltáre dal vyhotoviť v roku 1765 farár Anton Wisniewski z vlastných prostriedkov. Na pravej strane je oltár obrátenia sv. Pavla. Veľký obraz znázorňuje, ako Šavol padol z koňa pod vplyvom „blesku“ z neba a odpovedá na otázku, ktorú počuje: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ Odpoveďou je jeho otázka: „Kto si, Pane?“ Po stranách obrazu sú sochy evanjelistov sv. Jána a Matúša. Oltár má hore trojuholník symbolizujúci „Božie oko“. Na druhej strane je oltár sv. Tomáša. Obraz znázorňuje známu udalosť, keď sa Kristus po zmŕtvychvstaní zjavuje apoštolovi Tomášovi, ktorý o jeho zmŕtvychvstaní pochyboval, a vyzýva ho, aby vložil prsty a ruku do jeho rán. Obraz doprevádzajú sochy evanjelistov sv. Marka a Lukáša. Pri nohách každého evanjelistu je jeho atribút. Oltár má tiež na vrchu trojuholník, ten však má symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu. Autor obrazov z oboch oltárov nie je známy. [22]
 

Kazateľnica je rokoková z roku 1773, na podkasanom parapete sú plastiky anjelov, na obvode baldachýnu lambrekénový ornament. [23] Podľa iného zdroja dal kazateľnicu zhotoviť farár Wisniewski v roku 1767. Na jej telese nie sú cirkevní otcovia, ako to často býva, ale traja anjelici, držiaci v rukách symboly viery (kríž), nádeje (kalich) a lásky (srdce). Na jej vrchu je postava Spasiteľa, držiaceho v rukách tabuľku s latinským nápisom: Kto nepočúvne Cirkev, nech ti je ako pohan a mýtnik. [24]
 

Krstiteľnica je bronzová gotická z roku 1463 zo spišskonovoveskej dielne, vrchnák barokový z 18. storočia. [25] Uliata bola v známej spišskonovoveskej zvonolejárskej dielni. Jej kalich má výzdobu v troch prstencoch. Vo vrchnom sa opakuje motív Ukrižovania a sv. Petra a Pavla, v druhom je nápis: na slávu Narodenia Márie Panny v roku Pána 1463, v ďalších sú ornamenty. Je zaujímavé, že je venovaná Narodeniu Panny Márie a nie jej Nanebovzatiu, čo tvorí patrocínium chrámu. [26]
 

Drevená empora je neskororenesančná zo 17. storočia, stojaca na šiestich stĺpoch. Zábradlie je delené na kazety. Na desiatich kazetách sú figurálne maľby s hudobnou tematikou zo začiatku 18. storočia, doplnené a opravované boli na začiatku 20. storočia. [27] Na chóre je umiestnený organ z 19. storočia s píšťalami z 20. storočia. Vzadu pod chórom je barokový obraz Dobrého pastiera. [28]
 

Veľký krucifix je neskorogotický zo začiatku 16. storočia, polychrómovaná drevorezba, patrí do skupiny krucifixov, ktoré súvisia s dielňou majstra Pavla z Levoče. [29] Stojí vedľa oltára pri vchode do sakristie. V sakristii je ďalší gotický kríž. [30]
 

Stallá sú gotické osemsedadlové, datované rokom 1511, v druhej polovici 18. storočia zbarokizované. Rokokové nástenné maľby sú z roku 1764. Neskororenesančné epitafy Tobiáša Demianiho z roku 1645, Jána Olmützera z roku 1653 a Tobiáša Jónyho z roku 1658. [31] Ide o pamiatky na reformáciu, pretože ide o epitafy spišských evanjelických richtárov. Z obdobia reformácie je aj drevený chór a tretí zvon, tzv. malý, ktorý daroval evanjelický farár Ján Serpílius. [32]
 

Kostol má zachované aj pôvodné barokové lavice z roku 1773. [33] V monografii obce sa píše, že v roku 1969 boli do farského kostola nainštalované nové lavice. [34]
 

Zvon je gotický z roku 1475 od zvonolejárov Pavla Gaala a Jána Wagnera zo Spišskej Novej Vsi. Zvon z roku 1757 je od prešovského zvonolejára S. Lecherera. [35]
 

Celý interiér vrátane stĺpov a klenby sú pomaľované neskorobarokovou iluzívnou maľbou z roku 1772. Jej autor a fundátor P. Anton Wisniewski je namaľovaný na ľavej strane svätyne, akoby sa modlil breviár a díval sa na hlavný oltár. Na jednom opornom stĺpe možno ešte vidieť zvyšky slnečných hodín a veľmi zaujímavý je renesančný reliéfny obrazec na jednej špalete okienka svätyne. Vzadu kostolného dvora je malá kaplnka, v ktorej je pôvodná socha Immaculaty so stĺpom, ktorého kópia stojí na námestí pred evanjelickým kostolom. Nad vchodom do sakristie je rok 1764. [36]
 

V rokoch 1916 a 1917 vojsko zrekvirovalo z Ľubice tri zvony. Išlo o zvony z rokov 1624, 1757 a 1814. Súčasne padlo rekvirácii 80 píšťal z organa. Vzali medený plech zo strechy, takže kostol bol mnoho rokov bol len provizórne zakrytý. Provizórna strecha zhorela pri požiari v roku 1934, v dôsledku čoho došlo v rokoch 1936 - 1937 ku generálnej oprave kostola. Dostal nielen novú strechu, ale aj veža dostala novú helmicu v pôvodnom barokovom tvare, kostol bol vydláždený a opravili sa aj oltáre i vnútorná výmaľba kostola. Obnovili tiež medzičasom spustnutú faru. [37] Po mnohých komplikáciách bola konečne v máji 1938 dokončená oprava veže, ktorú poškodil požiar v roku 1934. Do schránky pod krížom bol vložený pamätný zápis. [38]
 

Na južnej stene bolo v roku 1965 objavené nádherné okno v tvare okrúhlej ranogotickej rozety. Okno vyplňuje kruh, ktorý sa preplieta s ôsmymi lupeňmi. Takýto typ rozety je na Slovensku zriedkavý a vyskytuje sa najmä v západnom Francúzsku na románskych architektúrach. Je nesporné, že celý obrazec má symbolický obsah. [39]
 

V roku 1940 rodina Hanáčkova darovala farskému kostolu sochu sv. Jozefa a nainštalovali sa nové kostolné hodiny. František Repčík v roku 1941 zhotovil Boží hrob, opravili organ a elektrické osvetlenie. Na Vianoce v tom istom roku víchrica strhla časť kostolnej strechy. V roku 1943 boli z kostola ukradnuté dva omšové kalichy. Jeden starší, pochádzajúci z dielne levočského zlatníka Jána Szilassyho a jeden z roku 1925, ktorý darovala Anna Hanáčková. Namiesto nich bol kúpený jeden pozlátený (1943) a dva postriebrené (1942). [40]
 

Okolo kostola je kamenný múr so šindľovou strieškou a murovanou bránou. [41] Zaujímavá je poloha kostola, ležiaceho excentricky nad mestom na kopčeku, čím vlastne celej Ľubici dominuje. Okolo kostola bol v minulosti cintorín. [42]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V roku 1958 bola v kostole vybudovaná Lurdská kaplnka. V rokoch 1964 – 1968 sa uskutočnila generálna oprava celého kostola. Veriaci sa svojpomocne pustili do opravy fasád. Vymenili omietky, obnovili vežovú ochodzu a konštrukciu zvonice. V roku 1965 boli elektrifikované zvony. Opravila sa kostolná ohrada so šindľovou strieškou a umelecký architekt Ján Šimko Svrček zo Spišskej Novej Vsi navrhol a vytvoril novú bránu. [43]
 

V roku 1986 nahradili medzitým zhrdzavenú plechovú krytinu medenou a obnovili maľbu v kostole. Na veži sa pôvodný silne poškodený nástenný obraz Panny Márie nahradil železnou plastikou znázorňujúcou Pannu Máriu. Starú faru v roku 1952 prevzal štát pre účely školy, a tak postavili veriaci v rokoch 1992 - 1994 novú budovu fary. [44]
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 905/0. [45]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Situovaný je na vyvýšenine nad obcou. Nachádza sa v severovýchodnej časti obce.
Fotogaléria
Ľubica - Kostol Nanebovzatia Panny Márie (v popredí veža požiarnej zbrojnice) foto © Jiří Fiedler 7/1966
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 252.
[2] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[4 - 6] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[7] Hoci sa Wodzicki v Ľubici takmer nezdržiaval, daroval kostolu strieborné bohoslužobné nádoby, monštranciu, omšové rúcha vyšívané zlatom a množstvo oltárnych prikrývok. Okrem toho manželka zemepána Teodora Lubomirského, Dorota, darovala zlatom vyšívanú tuniku pre sochu Ježiša. Farár z veľkej časti financoval generálnu opravu fary. Daroval 1 800 toliarov. Mená ostatných dobrodincov sú zapísané vo farskej pamäznej knihe (Liber memorabilium Ecclesiae et Parochiae Leibicensis), ktorú začal písať páter Hieronym od sv. Augustína. Bol ľubickým kaplánom od 4. októbra 1731. Vďaka nemu sa zachoval pomerne detailný inventár kostola s popisom zariadenia. KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. Kežmarok: JADRO, 2021. s. 51 - 52
[8 - 9] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[11] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[12] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[13] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[14] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[15] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[16] V rokoch pred prvou svetovou vojnou bol farárom kanonik Jozef Harenčár. Ten v roku 1910 odovzdal – so súhlasom biskupa Párvyho – košickému múzeu krídla z dvoch gotických oltárov a v roku 1917 dva gotické oltáre z malého kostola do Maďarskéno národného múzea v Budapešti. https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019) Dve neskorogotické sochy sv. Barbory a Márie Magdalény, polychrómované drevorezby, slohovo súvisia s Madonou z Matejoviec. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[17] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[18] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[19 - 20] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[21] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[22] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[23] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[24] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[25] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[26] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[27] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[28] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[29] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[30] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[31] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[32] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 47.
[33] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[34] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 60.
[35] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[36 - 37] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[38] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 58.
[39] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[40] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 58 -59.
[41] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[42] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/farsky_kostol (30.3.2019)
[43] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 59 - 60.
[44] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[45] www.pamiatky.sk (23.1.2024)
Bibliografia
www.obeclubica.sk
GPS
49.121409, 20.450546
49°07'17.1"N 20°27'02.0"E



www.pamiatkynaslovensku.sk