Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Ľubica - Kostol sv. Ducha
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Slovenský kostol, Špitálsky kostol
Lokalita
obec Ľubica, okres Kežmarok, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Zbarokizovaný bol v roku 1761. Obnovili ho po požiari v roku 1788, neskôr v roku 1809 a 1810. [1] Kompletnou obnovou prešiel v roku 1888. [2] Dňa 19. marca 1922 zhorela počas nočného požiaru strecha, ale aj špitál a dvadsaťštyri domov. [3]
 

Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pôvodne bez veže, dnes s malou strešnou vežičkou. Interiér je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou a krížovými hrebienkovými klenbami. Fasády sú hladké. [4]
 

Hlavný oltár bol barokový ambitový, uprostred oltárnej architektúry sa nachádzal obraz Zoslania Ducha svätého od levočského maliara Jozefa Czauczika z roku 1829. [5] Nad ním bola holubica ako symbol Ducha Svätého. Oltár pochádzal buď z roku 1738 alebo z roku 1758. Na čelnej stene oltárneho stola bolo nádherné rokokové antipendium z pozlátenej a maľovanej kože. Na oltári bola situovaná baroková skupina Ukrižovania. [6]
 

Ľavý bočný oltár je kópiou gotického krídlového oltára z roku 1521 s plastikou Panny Márie s Ježiškom, na krídlach sú maľby sv. Jozefa, Mikuláša, Kataríny a Barbory. Obnovený bol koncom 19. storočia. Pravý bočný oltár je kópiou gotického oltára s plastikou sv. Michala, na krídlach sú maľby sv. Mateja, Štefana kráľa, Doroty, Imrich, v nadstavci anjel. [7]
 

Kazateľnica protestantského typu bola z polovice 17. storočia, na rečništi vo výplniach sú obrazy evanjelistov (tempera na dreve). [8] Pôvodne bola vo farskom kostole a vznikla ešte v 17. storočí, keď kostol bol evanjelický. Odtiaľ bola premiestnená v roku 1767. Išlo o jednoduchšiu neskororenesančnú prácu. Nebola asi ani celá, chýbala jej spodná časť, pretože malý kostol neposkytoval toľko priestoru ako farský. Na spodnej časti boli namaľovaní štyria evanjelisti. V zadnej časti rečništia bola tabuľa s výrokmi cirkevných otcov sv. Augustína (Blažený je, kto počúva slovo Božie, blaženejší, kto mu rozumie a najblaženejší, kto sa podľa neho riadi), Gregora (Ušiam Stvoriteľa sa najviac páči modlitba, ktorá sa prihovára za nepriateľov) a Ambróza (Ten, kto hlása pravdu bez zaliečania a kto zavrhuje činy zlého života, sa nedožije vďaky u ľudu). [9]
 

Vľavo od hlavného oltára bol zaujímavý obraz Krista pred sudcami, ktorý dal namaľovať vtedajší gróf Provincie XVI spišských miest Tobiáš Jóny v roku 1694. Kristus sedí pred súdnou stolicou Pilátovou. Pilátovi radí pri ňom sediaci pisár. Dole je nápis s Pilátovým rozsudkom. V pozadí uprostred však sedia Annáš a Kajfáš a okolo celého obrazu jednotliví členovia veľrady. Pri každom je jeho meno a slová, ktoré vraj počas procesu povedali. [10]
 

Vpredu (na pravej strane víťazného oblúka) bol obraz od Jozefa Czauczika Klaňanie troch kráľov. [11]
 

Chór, na ktorom je malý organ, je drevený, nový. [12]
 

Pôvodne na severnej stene kostola zavesené bočné oltáre sa umiestnili na samostatné podstavce. Tieto oltáre fara dostala z Budapešti v roku 1937 miesto odvezených dvoch oltárov: sv. Anny Samotretej a sv. Michala Archanjela. Zatiaľ však čo pôvodné ľubické oltáre zdobia zbierku gotického umenia Maďarskej národnej galérie - kam sa dostali z Maďarského národného múzea - a patria medzi jej najcennejšie exponáty (datované sú rokom 1521), ich kópie, zhotovené v roku 1918 budapeštianskym rezbárom Mikulášom Schmidtom, sú bez umeleckej hodnoty a len zďaleka napodobňujú pôvodné oltáre. [13]
 

Patronátna lavica bola baroková dvojsedadlová z druhej polovice 18. storočia. [14] Situovaná bola vedľa hlavného oltára. Je čiastočne vyrezávaná a pomaľovaná. Jej čelná časť má rastlinný ornament. [15]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 spomína v sakristii drevenú kazetovanú skriňu z konca 18. storočia, ďalej nadstavec z bývalého epitafu z konca 17. storočia. Na povale uvádza fragmenty renesančných epitafov. [16]
 

Dňa 15. augusta 1924 boli požehnané tri nové zvony. Dva z nich pre veľký farský kostol boli zo zbierok domácich a amerických katolíkov pochádzajúcich z Ľubice a tretí darovala Kostolu sv. Ducha zvonárka Mária Klukošovjanová. [17]
 

Ľubica existovala ako slovenská obec už pred príchodom nemeckých kolonistov. Patrocínium Ducha Svätého patrí medzi najstaršie. [18]
 

Istý čas vraj aj Kostol Svätého Ducha fungoval ako farský. Vzťahy medzi nimi dvoma sa akiste vyriešili v 14. storočí, podobne ako v Kežmarku, pretože jedno mesto či obec nemôže mať dva farské kostoly. Pri malom Kostole sv. Ducha sa postavil špitál - útulok pre chudobných a telesne postihnutých a stal sa kostolom špitálskym. [19] Evanjelici ho používali pre Slovákov, preto ho začali nazývať i slovenským kostolom. V roku 1671 ho dostali späť katolíci. Je len prirodzené, že katolícki farári sa starali v prvom rade o obnovu a nové vybavenie veľkého farského kostola. Časté požiare i záplavy, ktoré postihli kostol, ich však donútili venovať pozornosť i druhému malému kostolu. Sakrálny objekt postihli povodne v rokoch 1713, 1735 a 1813 a 1845. Povodeň v roku 1735 akiste veľmi poškodila zariadenie kostola. [20]
 

Monografia obce Ľubica uvádza o kostole veľmi zaujímavé informácie. Písomná zmienka o druhom kostole v Ľubici, tzv. Špitálskom, pochádza z roku 1409. Jeho počiatky možno podľa archeologickej nálezovej správy z roku 2011 klásť najskôr do prvej polovice 14. storočia. Potvrdzujú to pozostatky stredovekej dlažby vo svätyni a nálezy s kúskami bronzoviny v prepálenej vrstve pod niveletou barokovej podlahy, ktoré by mohli poukazovať na poškodenie kostola počas husitských nájazdov v prvej polovici 15. storočia. Iný medzník predstavuje objav štyroch hrobov, ktoré potvrdzujú, že pochovávanie v kostole skončilo najneskôr v 15. storočí. [21]
 

V listine spišského prepošstva z 13. apríla 1409 sa spomínal hlavne v súvislosti so súdnym pokonaním medzi ľubickým farárom Mikulášom a kňazom Jánom, ktorý bol správcom Špitálskeho kostola. [22] V súvislosti s Kostol sv. Ducha v Ľubici dejiny disponujú ešte jedným cenným údajom. V roku 1434 sa správca kostola stal z rozhodnutia panovníka Žigmunda Luxemburského členom bratstva farárov dvadsiatich štyroch miest. Podobne ako všetci farári, aj on bol volený mestskou radou a prepošt jeho voľbu iba potvrdzoval. Začlenenie do bratstva podčiarkovalo jeho právnu autonómiu, ale najmä nezávislosť od miestneho farára. [23]
 

Vo vizitácii z roku 1735 sa Kostol sv. Ducha spomínal ako kostol Slovákov. V roku 1832 ako kostol Slovákov a Poliakov. [24]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Dňa 4. júna 2010 zasiahla malý kostol ničivá povodeň, [25] ktorá až do roku 2014 pozastavila slávenie omší. Kostol Ducha Svätého prešiel v rokoch 2013 – 2014 celkovou rekonštrukciou omietok a interiérovej podlahy, ktorá pri tejto príležitosti bola znížená na úroveň predchádzajúcich období (tzv. baroková výška podlahy). [26]
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 906/0. [27]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 252.
[2] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. Kežmarok: JADRO, 2021. s. 56.
[3] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 57.
[4 - 5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[6] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[7 - 8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[9 - 13] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[14] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[15] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[16] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 252.
[17] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 57 - 58.
[18] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[19] Podobný osud mal i Kostol Svätého Ducha v Levoči, ktorý sa tiež premenil z pôvodného starého kostola Slovákov na špitálsky kostol. Počas reformácie sa stal evanjelickým. https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[20] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[21 - 22] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 43.
[23] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 45.
[24] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 43.
[25] KOLLÁROVÁ, Zuzana et al.: Ľubica (1271 – 2021) II. diel. s. 63.
[26] https://www.farnostlubica.sk/?farnost/kostoly/kostol_ducha_svateho (23.1.2024)
[27] www.pamiatky.sk (23.1.2024)
Bibliografia
www.obeclubica.sk
GPS
49°07'18.3



www.pamiatkynaslovensku.sk