Lokalita
obec Ľubietová, okres Banská Bystrica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Dolina potoka Hutná bola osídlená už od praveku. Dôvodom, pre ktorý sa v priestore ľudia usadili pred takmer 5 000 rokmi, boli pravdepodobne bohaté ložiská medi. Najstarší archeologický nález z chotára obce pochádza z eneolitu (zhruba 3. Tisícročie pred Kristom). Objavil ho ľubietovský občan Ján Fellner v roku 1959 v polohe Kupčovie izbička. Ide o menšiu jaskyňu vytvorenú vo vápencovom masíve nad osadou Huta. Nález pozostáva z niekoľkých črepov a kostených nástrojov, medzi ktorými vyniká pozoruhodný kostený nôž. Ďalšie nálezy pochádzajú z mladšej doby bronzovej (okolo roku 1 000 pred Kristom). Pri kopaní vodovodu sa v 80. rokoch 19. storočia, v Ženskej doline, našiel hromadný nález bronzových predmetov (mlatov, náramkov, nášiviek), ktorý radíme do kultúrnej náplne lužickej kultúry. Mohlo sa jednať buď o obeť horským božstvám, alebo celkom prozaicky o materiál určený k recyklácii a výrobe nových bronzových predmetov, ktorý si niekto ukryl v čase nebezpečenstva. V priestore evanjelického cintorína na Pilendri sa v minulosti počas hĺbenia hrobových jám nachádzali črepy z popolníc rôzne veľkosti. Predpokladá sa preto, že v priestore evanjelického cintorína a jeho okolí sa môže nachádzať väčšie pohrebisko z mladšej a neskorej doby bronzovej. Na význam doliny potoka Huta v praveku poukazuje aj strážne hradisko pri vstupe do doliny na sútoku Hrona a Hutnej. Datuje sa na základe nálezov keramiky do mladšej a neskorej doby bronzovej (1 000 – 800 pred Kristom) a do staršej doby železnej (800 – 400 pred Kristom). Ukazuje sa, že okrem ložísk medi bol kraj strategický z komunikačného hľadiska. Dolinou potoka Hutná totiž zrejme viedla v praveku významná komunikácia spájajúca Liptov, Pohronie, Podpoľanie, Novohrad a Gemer. ^[1]
 

Počiatky Ľubietovej sú zahalené tajomstvom, no predpokladá sa, že najneskôr v 13. storočí sa v jej lokalite nachádzali sídla prvých baníkov. Najstaršie osídlenie sa pravdepodobne koncentrovalo v bezprostrednej blízkosti baní na Podlipe. Neskôr sa v súvislosti so získaním privilégií posunulo západným smerom do priestoru okolo rímskokatolíckeho Kostola sv. Márie Magdalény a námestia. Prvá písomná zmienka o Ľubietovej pochádza z roku 1379. V tomto roku udelil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký ľubietovským mešťanom kráľovské privilégiá. V rámci privilégií povolil mešťanom, aby sa riadili banskoštiavnickým právom, v ktorom bolo okrem iného zahrnuté napríklad právo slobodnej voľby farára. Ľubietová sa tak zaradila do spoločenstva siedmych stredoslovenských banských miest. Radnicu – kúriu (curiam ad modum castri munitiam) v centre Ľubietovej opísal v prvej polovici 18. storočia Matej Bel, pričom sa zmienil, že tieto stavby ostro kontrastovali s nízkymi domčekmi mešťanov. Kúria s radnicou mala podľa neho slúžiť na ochranu mesta, drahých kovov a života ľubietovských mešťanov. Vo svojej práci sa tiež zmieňuje, že opevnenie okolo radnice začali mešťania stavať až v súvislosti s tureckou hrozbou. Ján Matej Korabinský pomenoval komplex mestského hradu koncom 18. storočia ako alte Burg či Festung. Podobne ako Matej Bel aj Korabinský uvádza, že stavba slúži na obranu a ochranu ľubietovského meštianstva. Podrobný opis ľubietovského kaštieľa (castellum) podáva autor monografie mesta Ľubietová Ctibor Handzo. Kaštieľ podľa neho vystavali v roku 1564 za účelom obrany a ochrany meštianstva proti Turkom. Skladal sa z opevnenia a dvora, uprostred ktorého sa nachádzala vežička s viacerými miestnosťami, slúžiacimi ako byt mestského hajdúcha, pisáreň kapitána, radná izba, pisáreň richtára a mestský archív. O význame hradu svedčí napríklad i fakt, že bol vyobrazený na mape Zvolenskej stolice od Samuela Mikovínyho z roku 1735. Dlho bola poloha mestského hradu neznáma. Niektorí bádatelia ho dokonca lokalizovali do priestoru rímskokatolíckeho Kostola sv. Márie Magdalény na severnom úbočí doliny potoka Hutná. Bližšiu lokalizáciu objektu umožnilo až štúdium katastrálneho plánu obce z roku 1866 a maľba na plátne zobrazujúca pohľad na mestský hrad od západu. Tieto indície umožnili archeológom zamerať sa do priestoru medzi objektom mestského domu a potokom Hutná. ^[2]
 

Popri rekonštrukcii a revitalizácii námestia začala v novembri 2012 obec Ľubietová v spolupráci so Stredoslovenským múzeom v Banskej Bystrici archeologický výskum mestského hradu. Išlo o prvý archeologický výskum v katastri obec Ľubietová vôbec. Výskum navyše poodhalil významným spôsobom dávnu a bohatú históriu niekdajšieho slobodného kráľovského mestečka. ^[3]
 

Z výkopov bola získaná predovšetkým novoveká keramika (hrnce, džbány, taniere, misy a pokrievky). Objavená bola výrazná kolekcia renesančných (16. – 17. storočie), barokových (18. storočie) a klasicistických (19. storočie) kachlíc. Sporadicky sa objavila vrcholnostredoveká keramika (14. storočie). ^[4]
 

Na základe archeologických nálezov odborníci datovali výstavbu mestského hradu do obdobia druhej polovice 16. Storočia, teda do obdobia tureckej expanzie. Po bitke pri Moháči v roku 1526, kedy utrpelo vojsko uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského od Turkov zdrvujúcu porážku a kráľ zomrel pri úteku, sa banské mestá dostali na 150 rokov do bezprostrednej blízkosti osmanského panstva. Krajinu oslabovali vnútorné rozbroje, ktoré sa stali hlavnou príčinou rozširovania tureckej moci. Turci sa s obsadeným územím neuspokojili a podnikali pustošivé výpravy na sever. Ich snahou bolo zmocniť sa bohatých banských miest, ktoré dodávali finančné prostriedky a výzbroj protitureckému odboju. Zväz siedmych banských miest tvoril dôležitú obrannú líniu, ktorú sa Turkom nikdy nepodarilo preraziť. ^[5]
 

Mestský hrad v Ľubietovej významným spôsobom dopĺňa mozaiku týchto stavieb v rámci banských miest. Tak ako Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica mala aj Ľubietová svoj mestský hrad. Vo všetkých troch bývalých banských mestách sa mestské hrady stali významnou súčasťou pamiatkových rezervácii. ^[6]

Prístup
Zvyšky renesančného objektu sa nachádzajú vedľa mestského domu.