Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Ľutina - Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícka konfesia
Lokalita
obec Ľutina, okres Sabinov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Kostol postavený v historizujúcom slohu v rokoch 1896 – 1900. Benedikovaný bol v roku 1903. Pôvodne to bol jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou vysokou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy pilastrov a českou plackou. Fasády sú členené pilastrami a podstrešnou rímsou. Na veži sú kordónové rímsy s jemným oblúčikovým vlysom. Hrany veže sú skosené. [1] Zastrešená je stlačenou cibuľou, na ktorú dosadá laterna.
 

Podľa iného zdroja bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine dokončená v roku 1908. Autorom vnútornej maľby, vitrážnych okien, bohostánku a ikon vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák. [2]
 

Na prelome 19. a 20. storočia boli priestory dreveného chrámu nevyhovujúce, preto sa diecézne vedenie a farnosť rozhodli, že postavia murovaný sakrálny objekt. Stavbu začal v roku 1896 vtedajší správca farnosti o. Anton Rojkovič. [3] Výstavbu realizoval staviteľ Ján, Surín, objekt mal byť dokončený už v roku 1897, pričom náklady boli vyčíslené na sumu 15 000 zlatých. V roku 1896 bola vyplatená záloh 5 000 zlatých, ďalších 5 000 zlatých malo byť zaplatených v roku 1897 a zvyšok po ukončení. V roku 1896 bol chrám už pod strechou. Neskôr sa vyskytli bližšie neurčené problémy a chrám bol napokon dokončený a posvätený v roku 1903. [4] Iný zdroj uvádza, že vďaka obetavosti mnohých veriacich bola stavba dokončená v roku 1908. Posvätil ju vtedajší prešovský biskup Ján Vályi (1883 – 1911). Drevený chrám zhorel krátko pred ukončením nového. [5]
 

V 80. rokoch 20. storočia Boží sluha Ján Pavol II. hľadal spôsoby, ako podporiť gréckokatolíkov v Československu. [6] Jedným z nich bolo aj povýšenie chrámu v Ľutine na baziliku minor dekrétom Apoštolské breve z 22. júna v Mariánkom roku 1988. [7]
 

Slávnostné vyhlásenie pútnického chrámu za Baziliku minor sa uskutočnilo v dňoch 27. - 28. augusta 1988 na slávnostných bohoslužbách počas hlavnej púte. Urobil tak vtedajší prešovský ordinár Mons. Ján Hirka. [8]
 

V rokoch 2007 – 2009 bola bazilika rozšírená o dve bočné lode – pravá slúži aj ako farská kaplnka, preto v nej bol inštalovaný zreštaurovaný historický barokový ikonostas a oltár z roku 1766 prenesený z Chrámu sv. Paraskevy v Novej Polianke. [9]
 

9. júna 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine pričlenená zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov. [10]
 

V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II., blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu, rehoľného kňaza mučeníka Metoda Dominika Trčku, svadby v Káne Galilejskej , milosrdného Samaritána a sv. sestry Faustíny. Ich autorom je o. Kamil Dráb CSsR. [11]
 

Súčasťou baziliky sú od roku 2013 aj relikvie všetkých spomínaných svätých a blahoslavených, ktoré sú inštalované priamo v mozaikách. [12]
 

V roku 2014 bol upravený terén, kde stáli maštale bývalého JRD. Ide o spevnenú plochu, ktorá pri rôznych pútiach slúži ako parkovisko. Zároveň sa začalo s obnovou ľutinskej hory, a to Kaplnky sv. Anny, ktorá bola zrekonštruovaná vďaka iniciatíve starostky obce Olejníkov, a zároveň bola zrekoštruovaná aj Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky. [13]
 

O rok neskôr, v jari 2015, ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Liturgický priestor, ktorý bol do toho času nedokončený, dostal novú podobu. Vynímajú sa nad ním tri kupoly, ktoré zároveň zastrešujú celý komplex. [14]
 

A keďže sa vďaka tomu hora stala navštevovanejším miestom viac ako pred tým, bolo treba ju prepojiť s bazilikou. Prešovský arcibiskup a metropolitan Ján Babjak SJ, navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ide o kaplnky, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenie Svätého Ducha. Tieto dvojkaplnky smerujú ponad baziliku po ľutinskú horu novým chodníkom popod les. [15]
 

Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Ide o kópiu zhoreného ľutinského chrámu, ktorého základy sú na námestí pred bazilikou, kde kedysi stál. Veľkým lákadlom chrámu je jeho veža, ktorá slúži ako vyhliadka na celé okolie. O stavbu dreveného chrámu sa postaral bývalý prešovský župan MUDr. Peter Chudík. [16]
 

Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke sv. Mikuláša a končí pri drevenom chráme na kopci. [17]
 

Keďže sa v areáli baziliky už nachádzali miniskanzén drevených chrámov, krížová cesta, cesta svetla, samotný drevený chrám, sama Božia Matka vnukla nápad otcovi arcibiskupovi – postaviť kaplnky posvätného ruženca. Súčasťou celého komplexu mali byť dva paralelne vybudované chodníky s potôčikom tečúcej vody medzi nimi. Tie boli dokončené v tom istom roku. [18]
 

Na ľutinskej hore zostali ešte dve kaplnky v dezolátnom stave a bolo nutné pustiť sa do ich opravy. Kaplnku svätého Kríža opravili a vynovili starostovia Ľutiny a Olejníkova. [19]
 

O opravu Kaplnky svätého Mikuláša sa pričinil prešovský arcibiskup a metropolitan Ján Babjak SJ. Súčasne s opravou týchto dvoch kaplniek bol vynovený hrob Zuzany Fekete, nachádzajúci sa vedľa Kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky. [20]
 

V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie, ktorá tu bola na návšteve, podarovala tomuto miestu ikonu Soufanijskej Bohorodičky, s prosbou o umiestnenie ikony niekde v areáli baziliky. Jej žiadosť prerástla do myšlienky vytvoriť Záhradu Bohorodičky. Nad potôčikom boli umiestnené dve obojstranné ružencové kaplnky a vedľa chodníkov bolo postupne vybudovaných osem dvojkaplniek na milostivé ikony Presvätej Bohorodičky našich pútnických miest. [21]
 

Bazilika Zosnutia presvätej Bohorodičky v Ľutine je najstaršia gréckokatolícka bazilika minor na Slovensku. Po zjaveniach svätého Mikuláša Divotvorcu v roku 1851, pri ktorých svätec daroval Zuzane Feketovej mariánsku ikonu, sa Ľutina stala najväčším gréckokatolíckym mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Dovtedy patrila Ľutina do hanigovskej farnosti, ale následne sa fara presťahovala do Ľutiny. Pôvodne bol v dedine drevený chrám. Časom prestal vyhovovať a v roku 1908 bol dokončený nový kamenný chrám. Krátko pred jeho dokončením pôvodný drevený chrám zhorel. [22]
 

Po obnove gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa každoročne počet pútnikov zvyšoval. Na záver mariánskeho roku 1988 na púti ordinár Ján Hirka prečítal apoštolské breve, ktorým rímsky pápež Ján Pavol II. povýšil ľutinský chrám a priľahlé objekty na baziliku minor. Hlavná púť je pri príležitosti sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorý pripadá na 15. augusta. [23]
 

Miesto je oázou pokoja, oddychu, rozjímania i relaxácie pre všetkých návštevníkov. [24]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Za politicky ťažkej situácie pre Gréckokatolícku cirkev sa podarilo v rokoch 1981 – 1984 urobiť generálnu opravu chrámu. [25]

Súčasný stav a využitie
Stav baziliky je výborný. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v západnej časti obce.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 267.
[2] https://bazilikalutina.sk/bazilika/ (13.8.2020)
[3] DANCÁK, František: Mariánske pútnické miesta Prešovskej archieparchie. Prešov: PETRA, n.o., 2013. s. 55.
[4] DANCÁK, František: Ľutina. Bazilika a hora. Prešov: PETRA, n.o., 2010. s. 56.
[5] DANCÁK, František: Mariánske pútnické miesta Prešovskej archieparchie. s. 55.
[6] DANCÁK, František: Ľutina. Bazilika a hora. s. 56.
[7] DANCÁK, František: Mariánske pútnické miesta Prešovskej archieparchie. s. 57 - 58.
[8- 19] https://bazilikalutina.sk/bazilika/ (13.8.2020)
GPS
49.167066, 21.047191
49°10'01.4"N 21°02'49.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk