Lokalita
obec Madunice, okres Hlohovec, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Barokovo-klasicistický kostol so starším renesančným jadrom stavby. Sakrálny objekt sa spomína v roku 1559. Zväčšený o sanktuárium bol okolo roku 1728. Loď prestavali v roku 1755. Celý kostol bol opravený (takmer nanovo postavený) v roku 1799 po škodách, ktoré spôsobila povodeň. ^[1]
 

Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou na severnej strane a so západnou vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým rámovaním, segmetovývo ukončenými oknami s klenákom. Veža situovaná na strednú os štítového priečelia vytvára mierny rizalit a je zastrešená cibuľovitou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. ^[2]
 

Hlavný oltár Narodenia Panny Márie je secesný z konca 19. storočia, s oltárnym obrazom Narodenia Panny Márie a sochami sv. Jozefa a Imricha. Bočný oltár pochádza z konca 19. storočia so sochou Božského srdca a plastikami sv. Františka a s. Terézie z Kisienz. Bočný oltár rokokový je z druhej polovice 18. storočia, s ústrednou plastikou Sedembolestnej Panny Márie. Bočný oltár sv. Cyrila a Metoda zhotovil hlohovecký rezbár J. Seilnacht z duba hája Mlíč, ospevovaného Jánom Hollým a spätého s jeho životom a dielom. Obraz titulárnych svätcov na oltári je novší. Boží hrob je renesančný zo 17. storočia. Kazateľnica je baroková z konca 18. storočia. ^[3]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári uvádza šesť rokokových vyrezávaných svietnikov. ^[4]
 

Do 18. storočia bola v obci kaplnka, ktorá slúžila bohoslužobným účelom. O kostole môžeme hovoriť až v roku 1728, kedy bola ku kaplnke pristavaná chrámová loď. Veža bola postavená v roku 1758. ^[5]
 

Svätyňa s klenbou mala v stene výklenok pre ukrytie Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Okolo kostola bol cintorín. Kostol má štyri okná a jedny hlavné dvere. Celý kostol bol natretý vápnom, len nad chórom sa nachádza obraz Poslednej večere. Kostol nebol dostatočne veľký. Mal dva oltáre, hlavný bol zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov. Bol natretý bielou a modrou farbou a ornamenty zlatom pozlátené. Druhý oltár bol umiestnený vpravo, a mal obraz sv. Anny medzi dvoma sochami – sv. Jozefom a sv. Joachimom, nad ním bol obraz sv. Trojice medzi dvoma anjelmi. ^[6]
 

Kostol prestál veľkú pohromu v januári 1775, kedy zastihla celú obec veľká povodeň. Voda vnikla aj do kostola až po výšku deväťdesiatpäť centimetrov a zničila kostolné lavice, oltáre, skrine a podlahu. Steny kostola popraskali, stopy povodne bolo možné vidieť ešte v roku 1788, keď kanonický vizitátor zaznačil, že niet inej pomoci, ako kostol zbúrať a postaviť nový. ^[7]
 

Do madunického kostola chodili i veriaci z okolitých obcí: Verešváru, Drahoviec, a z osád Bakovej a Čanadoviec. Červeník mal kostol v roku 1775 a Drahovce sa odčlenili 17. augusta 1787, nakoľko obec dostala kaplána. ^[8]
 

Stavba nového kostola trvala sedem rokov, od roku 1799 do roku 1806. za ten čas sa vystriedali traja farári: Jozef Stankovič, Ignác Kunst a Štefan Slanička. Pravdepodobne aj táto okolnosť bola príčinou, že stavba kostola sa predĺžila. Podľa záznamov príjmy a výdavky na nový kostol činili 5 855,– zlatých. (do úvahy treba brať vtedajšiu kúpnu silu peňazí – 1 merica žita – 1 zlatý, 1 kura – 5 grajciarov, 1 merica jačmeňa – 60 grajciarov). ^[9]
 

Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov. Vo farskej kronike sa uvádza: „Kostol madunický v roku 1799 zo štedrosti jeho excelencie pána grófa Jozefa Erdödyho a veriaceho ľudu, za usilovného pričinenia miestneho farára Jozefa Stankoviča, bol vystavaný z tvrdého materiálu, t.j. z kameňa a pálených tehál a škridlou pokrytý. Kostol je od čela hranatý, ale pri svätyni oválny. Má tri oltáre: hlavný – venovaný úcte Narodenia Panny Márie, jeden bočný oltár sprava – ku cti svätého Jána Krstiteľa, druhý oltár zľava je ku cti Sedembolestnej Panny Márie. Chór je pevne stavaný. Nachodí sa na ňom prenosný organ s ôsmymi mutáciami, bez iných hudobných nástrojov. Kazateľňa je dosť jednoduchá a nehodí sa k štýlu kostola. Krstiteľnica je umiestnená v ľavej dutine pravého bočného oltára. Sakristia je štvorhranná a pristavená k ľavej strane kostola. Má vchodové dvere z ulice, je v nej skriňa pre kostolné rúcha a spovedelnica. V kostole nie sú ani obrazy, ani v oltároch relikvie svätých, okrem obrazu svätej Anny, ktorý visí na stene v lodi pri bočnom oltári. Niet tu ani oratórium, ani kaplnky, ani krypty. Lavice sú z mäkkého dreva a je ich dvadsaťdva po oboch stranách kostola. Kostol má jednu vežu, bez hodín, dva zvony, jeden vo váhe deväťdesiat funtov. Ich posvätenie sa nedalo zistiť. Chrám je proti krádeži dostatočne zaistený, ale nebezpečenstvu ohňa je predsa vystavený, nakoľko sa nachádza medzi dvoma radmi domov.“ ^[10]
 

Možno paradox, ale najskôr voda a potom sa oheň stali kostolu osudnými. Dňa 3. mája 1843 za farára Jána Hollého kostol i fara vyhoreli. Po požiari sa veža dala obiť plechom a strecha bola pokrytá škridlou. ^[11]
 

V roku 1886 bol zadovážený obraz Ružencovej Panny Márie s malým Ježiškom, na plátne maľovaný, umiestnený naproti sakristii. Naproti nad dverami sakristie na stene visí obraz Božského Srdca Ježišovho z roku 1920. Obraz sa nosí pri procesiách na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. ^[12]
 

V máji 1898 bol interiér kostola renovovaný. Z príležitosti sto ročného jubilea posvätenia chrámu v roku 1899 bol celý kostol renovovaný zvonku. V roku 1900 boli zadovážené sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Preblahoslavenej Panny Márie. V roku 1903 bola posvätená socha sv. Antona Pauánskeho, venovaná madunickými veriacimi z Ameriky. V roku 1907 tiež madunickí veriaci z Ameriky podporili kúpu sochy Lurdskej Panny Márie. V roku 1909 sa zakúpila socha sv. Jozefa s Ježiškom. 6. semtembra 1910 bol postavený nový bočný oltár Božského Srdca Ježišovho. Oltár zhotovil Jozef Seilnacht z Hlohovca. ^[13]
 

Dňa 11. septembra 1911 sa zaopatril nový organ pneumatického systému, má v manuáli osem mutácií, v pedáli tri. Organ dodala firma Vincent Možný z Bratislavy. Organ posvätil Pavel Jedlička, generálny vikár trnavský, dňa 21. novembra 1911. Pri postavení nového organu bol v starom organe objavený nápis: „A.R.D. Josephus Sztankovics Parochus, qui Ecclesiam a fundamentis erexit, organum hoc ab Ecclecia Avynos Marotheni, ex collatione parochianovum pro florenis R. 300 cmit, ataque anno 1799 transpositum, codem anno die 8 Juli per Valentinum Arnold, organarium Tyrnaviensem, componicuravit sub organista Martino Dubnik, judice Joanne Ondreak, subjudice Joanne Jessko, qui se in labore ex caesso distingnut – Anno 1823 die 9. junii repasatum organum et folles exinde trauspositi sunt ab omerutam. Stemisatum per Josephum Dohonitz pro tunc ARD parocho Joanne Holly, ludirectone Michele Maraky, judice Joanne Galbicska, notario Joanne Maráky, subjudice Miachele Kollár. Andreas Maurery, organista Marotheusis anno 1797 die 15 Septemboris, dum reparetur organum, inscripsit. Valentinus Arnoldt Tyrnaviensis organum reparavit 1797 15. Septemboris.“ Z týchto záznamov vidieť, že organ bol starý, za 300 zlatých zaopatrený z kostola zlatomoraveckého a už 8. júla 1799 v madunickom kostole postavený. ^[14]
 

Dňa 2. novembra 1911 bola zakúpená socha sv. Imricha. 11. novembra 1926 sa zakúpila nová krížová cesta. Reliéfy jednotlivých zastavení dodala firmy St. Ulrich, Tyrolsko, rámy v barokovom štýle doda Jezef Seilnach z Hlohovca. Stará krížová cesta (maľba na plátne s jednoduchými rámami) bola darovaná farskému kostolu v Opoji pri Trnave. V roku 1929 madunický učiteľ Ignác Kováč zadovážil pre kostol obraz sv. Terezky Ježiškovej, v ručne vyrezávanom ráme. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strede obce.