
obec Malacky, okres Malacky, Bratislavský kraj
Cintorín je najstarší, ktorý sa v Malackách zachoval. [1] Prvá známa zmienka o ňom pochádza z roku 1755. [2] Vznikol pravdepodobne začiatkom 18. storočia. Najstarší pomník na cintoríne pochádza z roku 1835. Dôvodom vzniku cintorína bol rastúci počet obyvateľov mesta a tendencia, aby cintoríny ležali mimo intravilánu obce. Podľa najstarších pomníkov možno usudzovať, že hroby boli pôvodne orientované na východ. [3]
Cintorín mal pôvodne viac vstupov, dnes je jeden. Pôvodný portál za socializmu nahradili železnou bránou. Nad ňou je nápis, ktorého text sa ponechal z pôvodného vstupu: Z mŕtvych vstaneme. [4]
V súčasnosti je cintorín rozdelený na šesť sektorov, oddelených cestičkami. Na rozhraní sektorov A,B,C a D sa nachádza kamenný tzv. hlavný kríž. Jeho spodná časť pochádza z roku 1868. Pôvodne na tom mieste stál drevený kríž, okolo ktorého boli pochovávaní chudobní ľudia. Od zákazu ukladania mŕtvych v kryptách kláštorného kostola sa stal cintorín miestom odpočinku aj pre františkánov a členov významných malackých rodín. Cintorín má dnes viac ako 2 000 hrobov. V pravom rohu cintorína, v sektore D, sa nachádza márnica, tzv. totkomora. V nej boli uložené pozostatky mŕtveho až do pohrebu. Márnica bola i miestom konania pitiev. [5]
Najstaršie sú oblasti cintorína od hlavného vstupu po hlavný kríž po oboch stranách, v druhej polovici 19. storočia sa cintorín rozšíril severným smerom. Tvorili ho dnešné sektory A až D, hlavný kríž bol v strede. Na prelome 19. a 20. storočia sa cintorín rozšíril východným smerom, pribudli sektory E a F. [6]
Mesto Malacky zriadilo v roku 1992 na cintoríne pamiatkovú zónu s presne určenými hrobmi. Zóna bola zaradená medzi chránené pamiatky mesta Malacky. [7]
CINTORÍNY V MALACKÁCH
V stredoveku rodina väčšinou pochovávala zosnulých na svojom pozemku. Koncom 11. storočia uhorský kráľ Ladislav zákonom zakázal pochovávanie mŕtvych na iných miestach ako pri kostole. Najstarší známy malacký cintorín, ohradený kamenný múrom, sa v minulosti rozprestieral pri Kostole Najsvätejšej Trojice. Vznikol v 17. storočí. Koncom 18. storočia sa na ňom pochovávalo len málo a pustol. Po jeho zlikvidovaní boli dochované pozostatky premiestnené na dnešný tzv. starý cintorín. [8]
Pod kláštorným kostolom Nepoškvrneného počatia Panny Márie sa nachádzajú rozsiahle krypty, v ktorých boli pochovávaní príslušníci rodu Pálffyovcov, františkáni a vážení i bohatí občania mesta. Posledný pohreb sa na uskutočnil v roku 1932. [9]
Príslušníci židovskej náboženskej obce boli od roku 1831 pochovávaní na židovskom cintoríne. Ležal v časti lesa Marhéčku na ľavej strane Vinohradského kanála, v smere dnešnej Továrenskej cesty. Posledný pohreb sa na ňom konal v polovici 20. storočia. Odvtedy cintorín pustol a postupne zanikol. [10]
Vedľa židovského cintorína sa nachádzal morový cintorín, ktorý vznikol v roku 1831 počas morovej epidémie. V lete 1866 v čase prusko-rakúskej vojny prišli pruskí vojaci aj do Malaciek. V tom období sa rozšírila cholera a týfus. Vojaci, ktorí podľahli nákaze, sú pochovaní na morovom cintoríne. Dnes je takmer zničený. [11]
V 70. rokoch 20. storočia bol vybudovaný nový mestský cintorín na juhozápadnej strane mesta pri ceste na Vinohrádok. [12]
Niektoré významné a zaujímavé osobnosti pochované na cintoríne: [13]
SEKTOR A
HROBY REHOĽNÍKOV - FRANTIŠKÁNOV
Kalist ORGOŇ (1814 – 1888) – františkán a národovec
Vendelín KUČERA (1893 – 1937) – gvardián kláštora, organista, hudobný skladateľ
HROB PADLÝCH V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE
Dr. Pavol HALLON (1925 – 2004) – mestský kronikár, autor publikácií o histórii mesta a regiónu
František MALOVANÝ (1869 – 1931) – maliar, v roku 1928 vyzdobil klenbu františkánskeho kostola v Malackách
SEKTOR B
János TEREBESSY (1839 – 1907) – umelecký staviteľ, prestaval pálffyovskú kaplnku v Čiernom kláštore, postavil napríklad synagógu v Malackách
Štefan ČULEN (1815 – 1892) – farár, národný buditeľ, publicista
Gustav BITTNER (1858 – 1922) – pálffyovský lesný radca. Koncom 19. storočia rekonštruoval miestne rybníky. Obeliskový pomník z čierneho mramoru je najvyšší na cintoríne.
Ivan PRENOSZIL (1854 – 1938) – správca pálffyovského majetku
Adalbert PRENOSZIL (1886 – 1966) – pálffyovský právnik
Július TREBIŠOVSKÝ (1916 – 2006) – učiteľ, básnik, historik
Dr. Anton POLAKOVIČ (1866 - 1924) – významný lekár, ako prvý na Slovensku napísal Vademecum lekára
HROBY SESTRIČIEK RÁDU SV. VINCENTA (dodnes sa zachovalo iba šesť hrobov a hrob matky predstavenej Heleny)
TÁBORSKÝ, SZUPPER, JÁVOR, MAYER – najväčšia krypta cintorína z roku 1905 patriaca potomkom obchodníckej rodiny Mayerovcov
KŘEMENÁK – rodina pálffyovských koniarov. Krypta s plastikou Krista.
Sigmund BÍLEK (1834 – 1911) – pálffyovský revírnik
SEKTOR C
Johann FRIEDRICH (1846 – 1911) – lekárnik, autor patentov na Karpatské kvapky i Friedrichov acylpyrín
Dr. Jozef DÉRER (1856 – 1918) – advokát, intelektuálny vodca národného hnutia v Malackách i na Záhorí
Dr. Jozef KUBINA (1855 – 1918) – advokát, národovec, v rokoch 1901 – 1905 poslanec uhorského snemu
Alojz VESELÝ (1836 – 1912) – autor niekoľkých obrazov a reštaurátor výtvarnej výzdoby františkánskeho Čierneho kláštora v Malackách
Jozef OBSELKA (1894 – 1979) – starosta Malaciek v rokoch 1927 – 1938
Franz NIMSCH (1851 – 1916) – pálffyovský revírnik
SEKTOR D
Alojsia a Matej ENTNER (1791 – 1846, 1792 – 1835) – pekári. Najstarší dochovaný hrob na cintoríne.
Josef a Barbara KRUPITSCHKA (1834 – 1924, 1833 – 1913) – pálffyovskí záhradníci zámockého parku
Josef MAYER (1819 – 1894) – obchodník, zakladateľ prvej miestnej spoločnosti na spracovanie liečivých rastlín
Ľudo ZÚBEK (1907 – 1969) – prozaik, prekladateľ, autor historických životopisných próz, literatúry faktu a rozhlasových hier
Michal TILLNER (1895 – 1975) – maliar. Jeho zbierka ľudového umenia tvorí základ Mestského múzea Michala Tillnera.
James SWAN (1849 – 1904) – hlavný pálffyovský stajník
SEKTOR E
Ján POLLÁK (1851 – 1938) – podnikateľ, starosta Malaciek na prelome 19. a 20. storočia.
Rekonštrukcia.
Stav cintorína je dobrý.
Jeden z problémov cintorína v posledných rokoch je vandalstvo. V roku 2008 zmizla z hrobu Ľuda Zúbka vzácna bronzová busta, neskôr niekto odcudzil reliéf významného staviteľa Jánosa Terebessyho. [14]
Nachádza sa v severozápadnej časti mesta.
[1] Informačná tabuľa na cintoríne. (2/2016)
[2] www.malackepohlady.sk (27.4.2016)
[3] Informačná tabuľa na cintoríne. (2/2016)
[4] www.malackepohlady.sk (27.4.2016)
[5] Informačná tabuľa na cintoríne. (2/2016)
[6] www.malackepohlady.sk (27.4.2016)
[7 - 13] Informačná tabuľa na cintoríne. (2/2016)
[14] www.malackepohlady.sk (27.4.2016)
www.malacky.sk
48.441810, 17.013258
48°026'30.5"N 17°000'47.7"E
