obec Malý Šariš, okres Prešov, Prešovský kraj
Secesne riešená moderná sakrálna stavba, inšpirovaná neogotikou. Kostol postavili v 40. rokoch 20. storočia podľa projektu architekta J. Byrtusa z Michaloviec. [1]
Vnútorné zariadenie je z 20. storočia. Obraz Všetkých svätých je z roku 1884 od K. Švestku. [2]
Historické fakty hovoria, že v roku 1684 bol v Malom Šariši vybudovaný kostol, zasvätený k úcte Všetkých svätých. Okolo roku 1702 bol prebudovaný a v roku 1804 alebo 1806 reštaurovaný. [3]
Kostol bol renovovaný v roku 1928, ale korene líp, ktoré ho obklopovali, postupne narúšali jeho základy a múry začali pukať. Okolo roku 1944 bol zbúraný a na jeho mieste. postavený nový, terajší kostol Krista Kráľa. Stavba bola zrealizovaná za dekana Ladislava Herbsta a posviacka sa konala v máji roku 1948. [4]
V súpise hnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja z roku 1969 je uvedené toto vybavenie kostola: barokový zvon z roku 1769, liaty v Prešove a dva pozlátené kalichy zo striebra, jeden gotický, pochádza zo štrnásteho storočia, zdobený tepanými trojlístkami, druhý pochádza z obdobia klasicizmu (1831) a je zdobený tepanými listovcami a ružicami. [5]
Posledná maľba interiéru bola urobená v roku 1968. Súčasný výzor získal sakrálny objekt v roku 1991, po realizácií kostolnej prístavby s obslužnými a sociálnymi miestnosťami. [6]
Pri vchode do kostola od roku 1967 stojí vymurovaná jaskyňa Lurdskej Panny Márie. [7]
Kostol je ohradený múrom, v ktorom sa nachádza kultúrna pamiatka – náhrobník. Pochádza z konca 18. storočia a je hodnotným dokladom klasicistickej kultúry tohto obdobia. Dvojitý erb s barónskymi korunkami a vyryté mená manželského páru sú v súčasnosti nečitateľné. Medailóny, ktoré sú umiestnené v medzistĺpových priestoroch, znázorňujú svätú Annu s Pannou Máriou a svätého Juraja, zabíjajúceho draka. V trojuholníkovom štíte je plastický znázornené Božie oko. V roku 1993 bol tento pieskovcový náhrobník reštaurovaný akademickým maliarom – reštaurátorom Ľudovítom Štrompachom. [8]
Rekonštrukcia.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 291.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 291.
[3 - 7] www.malysaris.sk/cirkev/ (2.3.2017)
[8] Hrobka sa podľa ústneho podania tiahne asi dva metre smerom ku kostolu. Poslednýkrát bola otvorená počas výstavby kostola Krista Kráľa. Boli do nej uložené všetky ľudské kosti, nájdené pri kopaní základov. Malošarišskí veriaci pochovávali svojich zomrelých okolo kostola zrejme od postavenia v 13. storočí, tak ako to koncom 11. storočia nariadil kráľ Ladislav. Rozloha cintorína presahovala terajšie kostolné múry o niekoľko metrov. Na nádvorí sa zachovalo ešte niekoľko neidentifikovateľných náhrobných kameňov. Pod náhrobným kameňom so železným krížom podľa ústneho podania odpočíva dôstojný pán Havaj, rodák z Malého Šariša. Terajší cintorín bol založený niekedy v polovici minulého storočia. V intraviláne kostola sa však prestalo pochovávať oveľa skôr. Duchovný otec Štefan Feťko, správca župčianskej fary v rokoch 1957 – 1975, vo farskej kronike uvádza, že cintoríny sa za dedinou začali zakladať počas panovania Jozefa II. ( 1780 – 1790), najneskôr počas veľkej epidémie cholery v rokoch 1829 – 1831, kedy napríklad v župčianskej farnosti na mor zomrelo 273 ľudí. V spomínanom medziobdobí ako miesto odpočinku zomrelých slúžil pravdepodobne cintorín na začiatku honu Čadaj, naľavo od miesta, kde sa začína poľná cesta do Župčian. Svedčia o tom kosti, nájdené pri kopaní základov domov. Susedná obec Župčany mala aj osobitný cholerový cintorín. Z toho sa dá usudzovať, že tomu tak bolo aj v Malom Šariši. Ale dnes je už len vo sfére dohadov, kde ležal a či to náhodou nebol práve cintorín na začiatku Čadaja. Ďalšie miesta posledného odpočinku sú spojené so šľachtickými rodinami malošarišských zemepánov. Priamo v obci, v parku, je udržiavaný malý Hodossyho cintorín. Odpočívajú na ňom rodičia posledného majiteľa panstva pred znárodnením: Hodossy Imre (1840 – 1909), jeho manželka Anna, rodená Piller (1841 – 1919) a ich vnuk Hodossy Imre (1906 – 1937). Tento mladý muž zahynul pri havárii svojho športového lietadla blízko Šarišských Michalian. Pôvodne bol pochovaný v jednej z troch krýpt, umiestnených v prostriedku parku. Na priamu žiadosť jeho sestry, žijúcej v Rakúsku, boli Imreho pozostatky – v cínovej truhle, s plexisklom v tvárovej časti – v októbri 1995 exhumované a uložené do hrobu vedľa jeho starých rodičov. Prázdne krypty boli zasypané. Okrem týchto troch hrobov sú na cintoríne aj dva bližšie neidentifikovateľné náhrobné kamene. Melioriszove hroby sú v bezprostrednej blízkosti kolmice ciest, oproti poľnej ceste do Župčian. Sú v nich uložené pozostatky Meliorisza Kálmana (1858 – 1922), jeho manželky Marisky, rodenej Banó (1862 – 1921) a ich najstaršieho potomka syna Jeno (1880 – 1904), ktorý tento svet opustil dobrovoľne vo veku nedožitých 24 rokov po tom, čo mu rodičia zabránili oženiť sa s miestnym dievčaťom z gazdovskej rodiny. V katastri obce sa nachádza aj židovský cintorín. Jeho posledným správcom bol obchodník a krčmár Sommer. Na cintoríne, umiestnenom na svahu lesa v hone Vižrivol, boli pochovávaní židia z Malého Šariša, Župčian, Kojatíc a Chminianskej Novej Vsi. V súčasnosti je cintorín, kedysi oplotený, zdevastovaný a zanedbaný. www.malysaris.sk/cirkev/ (2.3.2017)
www.malysaris.sk
49.007848, 21.178436
49°00'28.2"N 21°10'42.4"E