20. júl 1918 Ružomberok - 6. máj 1985 Bratislava
 

- jedna zo zakladateľských osobností folkloristiky na Slovensku, erudovaná vedkyňa známa aj v pamiatkarskej obci Slovenska, ktorá patrila k prvým pracovníkom Národopisného ústavu SAV (dnes Ústav etnológie SAV).
 

V rokoch 1928 – 1936 študovala na gymnáziu a v rokoch 1936 – 1943 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Mária Kosová vyštudovala odbor slovenčina a francúzština. V roku 1943 získala doktorát filozofie a v roku 1974 sa stala kandidátkou vied. V rokoch 1938 – 1939 pracovala ako lektorka slovenského jazyka na univerzite v Ľvove, 1944 – 1946 ako pracovníčka mestského magistrátu, 1946 – 1951 a 1969 – 1982 pracovala v Národopisnom ústave SAVU resp. SAV v Bratislave, 1960 – 1962 kustódka Balneologického múzea v Piešťanoch. V rokoch 1962 – 1969 bola zamestnaná na vtedajšom Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, kde sa uplatňuje jej širokozáberové zameranie. V rokoch 1966 – 1969 redigovala zborník Ochrana pamiatok a dôležité dielo Súpis pamiatok na Slovensku I. – III. a v rokoch 1968 – 1970 vykonáva funkciu vedeckej redaktorky zborníka Monumentorum tutela. V roku 1982 odišla do dôchodku. ^[1]
 

Existenčne bola postihnutá v rámci tzv. Akcie B, keď pracovala mimo folkloristiky. Zomrela predčasne, po dlhej a ťažkej chorobe v roku 1985. ^[2]
 

V rokoch 1966 – 1969 redigovala zborník Ochrana pamiatok a dôležité dielo Súpis pamiatok na Slovensku I. – III. a v rokoch 1968 – 1970 vykonáva funkciu vedeckej redaktorky zborníka Monumentorum tutela. Pri analýze folklóru vychádzala z teórií F. Wollmana, kriticky aplikovala štrukturalizmus a semiotiku. Už od začiatkov vstupu do praxe sa prejavila ako veľmi aktívna a fundovaná pracovníčka, ktorá sa zapája do vedeckej práce účasťou na tzv. Wollmanovskej zberateľskej akcii mimoriadneho terénneho výskumu v dejinách folkloristiky a to k materiálom ľudovej slovesnosti. Ako účastníčka Slovanského seminára pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave sa zapojila do zberateľskej akcie ľudovej prózy, vo výskume ľudových balád, prísloví, porekadiel a ústnej ľudovej slovesnosti tak aj slovesnosti iných národov (najmä ázijských, poľských, nemeckých) a pokračovala v tom aj v SAVU a SAV, kde v od roku 1969 vybudovala bohatý národný archív (240 000 jednotiek). ^[3]
 

Venovala sa ^[4] netradičnému žánru ľudovej prózy na Slovensku – memorátom. Vo vedeckom štúdiu memorátov, povestí a balád uplatňuje nové metódy skúmania . Interdisciplinárnym prístupom spracováva problematiku „nositeľa“ vo folklóre (teória textu). ^[5]
 

O syntetický pohľad na slovenský folklór sa pokúsila v diele Etnografia slovenských národov - Západní Slovania, ktoré však zostalo iba v rukopise. V roku 1949 vydala Slovenské ľudové balady, bola spoluautorkou diel Slovenské ľudové umenie (1954), Banícka dedina Žakarovce (1956) Horehronie 3 (1978) a Szlovák mesék 1 – 2 (1986). ^[6]
 

Od roku 1965 bola členkou International Union of Antropology and Ethnology a od roku 1967 členkou International Society for Folk Narrative Research a Slovenskej národopisnej spoločnosti. Od roku 1970 bola aj členkou Société internationale d´Ethnographie et de Folklore. ^[7]
 

V oblasti vedeckého bádania na úseku folkloristiky uplatňovala aktuálne metodologické prístupy, komplexnosť a exaktnosť pri postihnutí javov slovesnej kultúry. Publikovala najmä v odborných časopisoch Slovenský národopis, Národopisných zborníkoch , Slovenskej vede a knižne. Rozsiahla je aj jej zahraničná publikačná aktivita. ^[8] V spolupráci s historičkou výtvarného umenia PhDr. A. Guntherovou - Mayerovou zostavila katalóg exponátov k výstave Slovenského ľudového umenia v Umeleckej besede v Bratislave (1948). ^[9]
 

text: Viliam Mazanec
 

fotografia: www.pamiatky.sk