Múzeá   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Martin - Múzeum Martina Benku
Lokalita
obec Martin, okres Martin, Žilinský kraj
História
Múzeum bolo sprístupnené v roku 1973 v dome, kde umelec od roku 1958 až takmer do sklonku života žil a tvoril. Základ zbierkového fondu múzea vznikol ešte počas života Martina Benku. [1] V roku. 1960 na základe darovacej zmluvy umelec odovzdal podstatnú časť svojho diela (5 200 diel) štátu a čiastočné sprístupnil svoj ateliér a malú obrazáreň. V roku 1971 pribudla do fondu pozostalosť umelca, ktorú tvorili umelecké diela (3 200 kusov), finančná a písomná pozostalosť, zariadenie domu a ateliéru s osobnými predmetmi, ktoré sú súčasťou expozície múzea. Autenticky zachované interiéry múzea, rešpektujúce poslednú vôľu Martina Benku, približujú dielo všestranne orientovaného umelca, no predovšetkým maliara a ilustrátora. [2]
 


 

Zbierky
 

Martin Benka ešte počas svojho života 10. marca 1960 formou Darovacej zmluvy odovzdal štátu podstatnú časť svojej zbierky (okolo 5200 výtvarných diel), ktorá sa od toho istého dátumu dostala do správy Slovenského národného múzea v Martine. Jej základ tvoria obrazy - olejomaľby, farebné náčrty z prírody a rozličných krajov Slovenska i zo zahraničia. Predmetom daru je aj celá korešpondencia umelca z rokov 1910 - 1960 a knižnica Martina Benku, ktorá pozostáva z 1160 položiek. Druhou etapou rozšírenia tohto zbierkového fondu bola pozostalosť umelca. Na základe závetu zanechal Benka celé svoje ostatné umelecké dielo československému štátu. Takto sa do zbierkového fondu dostalo 888 položiek, ktoré tvoria výtvarné diela menšieho formátu, väčšinou technického zamerania, a ďalších 569 položiek tvoria rôzne umelecké predmety a zariadenie umelcovho domu. Okrem uvedených, takto získaných zbierkových predmetov sa v tomto fonde nachádzajú aj výtvarné diela Martina Benku, nadobudnuté prevodom zo Slovenského fondu výtvarných umení (od roku 1993 Fond výtvarných umení), pri ktorom pracuje komisia pre Správu pozostalosti národného umelca Martina Benku. Celkove zbierkový fond Múzea Martina Benku dnes predstavuje viac ako jedenásťtisíc položiek. [3]

Expozície
Expozícia predstavuje autentické prostredie a výtvarné dielo národného umelca Martina Benku, jednej z najvýznamnejších osobností zakladateľskej generácie slovenskej výtvarnej moderny, prezentujúcej život a mýtus rodnej zeme. Interiéry múzea - pracovňa, ateliér a spálňa - sú v zmysle poslednej vôle majstra Benku zachované v autentickej podobe. Pracovňa hostievala úzky okruh umelcových priateľov. Tu sa Benka v posledných rokoch života zdržiaval najviac, hlavne za písacím stolom, kde pokračoval v písaní pamätí a vybavoval početnú korešpondenciu. Vznikala tu tiež drobná úžitková, či voľná tvorba (knižné ilustrácie, ex librisy, návrhy na známky). Osobná knižnica umelca, ako i voľne vystavené artefakty svedčia o mnohostrannosti Benkových záujmov. [4]
 

Ateliér nesie najvýraznejšie pečať Benkovej osobnosti. Okrem umelcových obľúbených výtvarných diel tu zaujmú predmety súvisiace s jeho osobnými záujmami. Tradičné ľudové umenie - keramiku, maľby pod sklom, pastiersky riad, hudobné nástroje a tradičný ľudový odev - úprimne obdivoval, po dlhé roky zhromažďoval a výrazne sa ním inšpiroval aj v maliarskej tvorbe. Popri všeobecne známych výtvarných dielach (Jar v Sliačoch, 1936; Oráčiny pod snehom, 1937; Jesenné dni, 1937; Drevári pod Ďumbierom, 1949; Prosté melódie, 1948; Pod hradovou - Boca, 1962) má tu svoje trvalé miesto 24-dielny cyklus Strážcovia a ochrankyne Slovenska (1939 - 1942), predstavujúci mužov a ženy v charakteristických ľudových odevoch z jednotlivých regiónov Slovenska s filozoficko-symbolickým významom. Súčasťou ateliéru sú i Benkove pokusy sochárskych prác. Skromné zariadenie spálne, väčšinou pochádzajúce z rodičovského domu, svedčí o jednoduchosti a skromnosti Martina Benku. Zo zbierky hudobných nástrojov mimoriadnu hodnotu a výnimočnú tvarovú originalitu majú predovšetkým husle navrhnuté a vyrobené v priebehu rokov 1942 - 1963 samotným majstrom Benkom. Autentickosť prostredia dotvárajú rôzne úžitkové predmety, najstaršie zachované detské kresby z roku 1896, kresbové a fotografické portréty z viacerých období Benkovho života, ako i vešiak s pracovným plášťom a klobúkom. [5]
 

Malá galéria, plniaca funkciu obrazárne už za umelcovho života od roku 1960, je ukážkou len nepatrnej časti z Benkovej voľnej maliarskej tvorby. Olejomaľby na plátne sú prierezom umelcovou tvorbou a vytvárajú obraz o jeho maliarskom zameraní. Je to reprezentatívny výber diel spolu so štúdiami slovenskej krajiny (1926 -1968) vytvorenými v plenéri, prezentujúci okruh jeho tvorby z obdobia 20. až 60. rokov 20. storočia, vývojové etapy jeho maliarskeho rukopisu ako i zastúpenie tém a lokalít Slovenska, objavujúcich sa v umelcovej tvorbe. [6]

Kontakt
Múzeum Martina Benku
Ul. Kuzmányho 34

utorok - piatok: 9.00 hod. - 12.00 hod. (posledný vstup o 11.00 hod.), 13.00 hod. - 17.00 hod. (p. vstup o 16.00 hod.)
sobota: 10.00 hod. - 12.00 hod.(posledný vstup o 11.00 hod.), 13.00 hod. - 18.00 hod. (posledný vstup o 17.00 hod.)
Poznámky
[1] BENKA, Martin (* 21. september 1888, Kostolište – † 28. jún 1971, Malacky) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, výtvarný pedagóg a esperantista. Pseudonym: Marko Betýn; Janko Synevin. Benka bol zakladateľom moderného slovenského prejavu v maľbe a v kresbe. Venoval sa gobelínovej tvorbe, scénickému výtvarníctvu, hudbe a husliarstvu. V roku 1939 sa presťahoval z Prahy do Martina kde okrem iného zoskupil kruh hudobníkov-amatérov - priateľov komornej hudby: bratia Hirnerovci, Ferenc, Kleinhans, Lukáš Molnár, Pantlík, Dr. Novák, prof. Filip, Dr. Muntág a iní. Na začiatku roka 1950 vzniklo kvarteto hudobníkov: 1. husle V. Belorid, 2. husle E. Muntág, viola M. Benka, violončelo M. Filip. Stretávali sa raz týždenne vo štvrtok až do rozpadu v roku 1951 odchodom M. Filipa na vysokú školu a E. Muntága na základnú vojenskú službu. Vytvoril si sám 13 huslí, sú odložené v Martine - Múzeum Martin Benku. Je autorom memoárových, spomienkových úvah a cestopisných článkov. Maľoval aj v Banskej Bystrici (1944), najmä jej predmestia. V Martine roku 1945 založil spolu s maliarmi Karolom Ondreičkom, Emilom Makovickým a sochárom Fraňom Štefunkom výtvarné združenie Trojštít. Malo konzervatívny charakter, jeho cieľom bolo skĺbiť spoluprácu rôznych druhov umení, napr. realizáciami v architektúre. V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril Benka množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnérskych úprav kníh, ktoré sú ovplyvnené kubistickou ideou. Benkom vymyslené fonty však často neboli použité. Azda najznámejším použitím Benkovho kubistického písma je oficiálny font názvu Slovenská akadémia vied. Martin Benka vytvoril množstvo obálok kníh pre nakladateľa Leopolda Mazáča v Prahe (edície EMSA - Edícia mladých slovenských autorov a MSK - Mazáčova slovenská knižnica). Takisto je autorom niekoľkých súkromných, nepredajných bibliofílií. Spolu s Fullom a Galandom patrí Benka k zakladateľom slovenskej knižnej ilustrácie. Martin Benka sa venoval aj tvorbe huslí, v kontexte kubizmu, ktorý sa v našom sochárstve a maliarstve prejavil minimálne, vytvoril aj niekoľko jedinečných kubistických huslí, od roku 1945 - 1963. Individuálne výstavy v Banskej Bystrici (1964, 1965, 1969, 1983). Jeho motto: „Nenadrapovať sa, neliezť privysoko, nehľadať krásu v prázdnote, ale zveľaďovať ju a tešiť sa z nej tam, kde je: medzi ľuďmi, v živote.“ Zároveň bol aj esperantista. Namaľoval série pohľadníc s textami v esperante alebo na motívy esperanta. Bol tiež autorom štúdie PRI SLOVAKA ARTO a poviedok LA AKVOGUTETO, RUĜAJ DIANTOJ a STRANGA KONCERTO. Je pochovaný na národnom cintoríne v Martine.
[2] www.muzeum.sk (12.1.2016)
[3 - 6] www.snm.sk (12.1.2016)
Bibliografia
SÝKORA, Radovan: Múzeum Martina Benku rok po obnove. In: Pamiatky a múzeá, 2024, č. 3, s. 40 - 44.
VÁLEKOVÁ, Monika - ĎURIAN, Karol: Slovenské národné múzeum v Martine - Múzeum Martina Benku zrekonštruované. In: Pamiatky a múzeá, 2023, č. 4, s. 44 - 50.
www.snm.sk
www.martin.sk
GPS
49.067569, 18.918757
49°04'03.3"N 18°55'07.5"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk