- Úvodná strana
- Pamiatková ochrana na Slovensku
- Osobnosti pamiatkovej ochrany na
Slovensku - Osobnosti slovenského múzejníctva
- Múzeá
- Galérie
- Skanzeny
- Slovník pojmov
- Bibliografia
- Autori
- Fotografi
- Partneri
- Kalvárie a krížové cesty
- Parky a záhrady
- Cintoríny
- Literárne pamiatky
- Kúpeľná architektúra
- Pamiatky v okolí Slovenska
- Portál / Tvorca
- Sponzori
- Kontakt
Turčiansky Svätý Martin
obec Martin, okres Martin, Žilinský kraj
Národný cintorín v Martine má výnimočné postavenie medzi pamiatkami z národnej histórie Slovákov. [1]
Martin – v minulosti chudobné a skromné mestečko – malo odvahu stať si na čelo národného boja Slovákov za slobodu tým, že prijalo do svojho lona prvý a jediný kultúrny spolok Slovákov v bývalom Rakúsko - Uhorsku – Maticu slovenskú. [2]
Prijali ju rozhľadení ľudia, ktorí tu žili a do rozkvetu ju vypestovala celá slovenská kultúrna a politická reprezentácia, ktorá sa v matičnom období prisťahovala do Martina. [3]
Na Národnom cintoríne ležia staré martinské rodiny, ktoré obetovali svoje finančné prostriedky a prácu svojich rúk zadarmo, aby postavili prvú budovu Matice slovenskej, hrávali divadlá, spievali v Slovenskom spevokole, finančne podporovali slovenskú tlač a Augustové slávnosti. Takto tvorili kultúrne zázemie ľuďom, významným Slovákom, ktorí predstavovali vtedajšiu špičku kultúrnych snažení na Slovensku. [4]
Pre tieto okolnosti bol Národný cintorín na návrh Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave uznesením SNR zo dňa 21.11.1967 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku aj so súčasným určením ako pietnym miestom na pochovanie zomrelých národných kultúrnych dejateľov a osobností kultúrno-spoločenského života. [5]
(Zo štatútu Národného cintorína v Martine)
Národný cintorín obsahuje súbor hrobov a náhrobkov významných národných dejateľov, a to Svetozára Hurbana Vajanského, Janka Jesenského, Martina Kukučína, Andreja Kmeťa, Jozefa Škultétyho, Janka Kalinčiaka, Vladimíra Roya, Karola Kuzmányho, Eleny Maróthy Šoltésovej, Janka Francisciho, Viliama Paulinyho-Tótha, Františka Hečku, Mikuláša Štefana Ferienčíka, Matúša Dullu, Jána Melička, Štefana Krčméryho, Hany Meličkovej a iných. [6]
Rekonštrukcia.
1975 – uskutočnila sa priebežná úprava a údržba celého areálu
1979 – postavili nové sociálne zariadenie, nové oplotenie a osadenie brán. Cintorín je v tom období v správe Matice slovenskej. [7]
[1 - 5] HALAŠA, Pavol – BUKOVSKÁ, Želmíra: Sprievodca po Národnom cintoríne. Martin: Matica slovenská, 1981. s. 10.
[6 - 7] PUŠKÁROVÁ, Blanka: Starostlivosť o národné kultúrne pamiatky. (Bilancia prác ústavu pri ochrane a obnove našich najvýznamnejších pamiatok) In: JUBILEJNÝ ZBORNÍK. 30 rokov Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Bratislava: OBZOR, 1981. s. 105.
DANGL, Vojtech: Martinský cintorín. In: Vlastivedný časopis, XVII, 1968, č. 1, s. 37 – 38.
ĎURIŠKA, Zdenko: Národný cintorín v Martine. Pomníky a osobnosti. Martin: Matica slovenská, 2007. 332 s. ISBN 978-80-7090-800-6
HALAŠA, Pavol – BUKOVSKÁ, Želmíra: Sprievodca po Národnom cintoríne. Martin: Matica slovenská, 1981. 244 s.
REŤKOVSKÁ, Adriana: Národný cintorín v Martine a jeho prebiehajúca obnova. In: Monumentorum Tutela. Ochrana pamiatok 25. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2015. s. 32 - 37.
REŤKOVSKÁ, Adriana: Náhrobky Pavla Mudroňa a Andreja Halašu na Národnom cintoríne v Martine. In: Pamiatky a múzeá, 2020, č. 1, s. 46 - 51.
www.narodnycintorin.com
www.martin.sk
49.060925, 18.924523
49°003'39.3"N 18°055'28.3"E