Iný názov
Martoš

Lokalita
obec Martovce, okres Komárno, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Dom je datovaný na mešternici prednej izby rokom 1871. Ide o prízemný dom hĺbkovej zástavby, vo dvore s obdĺžnikovým pôdorysom. Smerom do ulice je orientovaný jedným malým oknom, posunutým k pravému nárožiu priečelia s pleteným prúteným štítom. Budovu postavil István Nagy v roku 1871. Jeho rodina patrila k drobným roľníkom. Dom bol postavený v dvoch etapách. V prvej (1871) bola postavená predná časť – izba pitvor, komora, v druhej (okolo roku 1950) bola postavená na pozdĺžnu os hospodárska časť. Objekt bol pôvodne trojpriestorový. Na začiatku 50. rokov 20. storočia vtedajší majitelia zrušili kuchynskú časť s otvoreným komínom i pec v izbe a z komory urobili zadnú izbu. K tomu potom pristavali novú komoru a maštaľ. Používali tú istú stavebnú techniku ako pri stavbe prednej časti domu. Najdostupnejším stavebným materiálom bola v Martovciach hlina a tak sa z nej stavali domy. Zachovaný dom ľudového bývania v Martovciach je postavený technikou vykladania „fecskerakás“. Je to jedna z najstarších stavených techník, pri ktorej sa stavalo bez základov a bez akejkoľvek kostry alebo debnenia. Steny sa kládli len voľným vrstvením blata premiešaného slamou. Rozmery i smer určili len voľným okom, odhadom. Okrem tejto techniky sa stavali domy aj pomocou drevenej konštrukcie z kolov, nazývanej „füles“, ktorú vykladali asi 60 – 80 cm hrubou vrstvou hliny. Keď pri povodniach voda vyplavila hlinu, drevená kostra zostala a stačilo ju znova vyložiť hlinou. Stecha domu je krytá trstinou, ktorej tu bol dostatok. Predný a zadný štít domu je vypletaný z prútia. ^[1]
 

Vstupnou miestnosťou obytnej časti objektu je pitvor s oddelenou kuchyňou v zadnej časti. Z tohto priestoru sa vchádza po ľavej strane do prednej izby a po pravej strane do zadnej izby. Kuchynská časť je oddelená od pitvora klenutím. Odtiaľto bola vykurovaná hlinená pec v izbe, ktorá sa používala aj na pečenie chleba. Na protiľahlej strane oproti čelusti pece je otvorené ohnisko, na ktorom sa varilo v hlinených hrncoch, postavených na kovovej trojnožke. Vedľa neho je kotol, pod ktorým sa kúrilo, ak bolo treba väčšie množstvo vody. Dym z kuchyne unikal otvoreným komínom. Ten je vypletaný z prútia a vymazaný hlinou. Unikajúci dym zároveň údil slaninu, šunku a klobásy zavesené na tyči v komíne. Obytné miestnosti domu boli vybielené vápnom. Hlinená podlaha bola natretá čiernou farbou, pri okrajoch miestnosti a pod posteľou žltou farbou. Čierne plochy vysypali žltým pieskom. Pri rekonštrukcii objektu sa obnovila kuchynská časť s otvoreným komínom a pec v izbe, podobne ako trstinová strecha a prútený štít domu. ^[2]
 

V prednej miestnosti domu je zariadená tzv. čistá izba. Veľkú časť miestnosti zaberá pec s prípecnými lavicami, ktorá je postavená vo vnútornom rohu izby pri dverách. Pri vedľajšej stene stojí baldachýnová posteľ s maľovaným čelom. V hornej časti postele sú na žŕdkach položené vytkávané hlavnice, ktorých počet závisel od zámožnosti rodiny. Martovčania si ich nechali tkať u tkáčov v Nesvadoch. Posteľ bola po bokoch zakrytá pestrými bavlnenými závesmi. V protiľahlom rohu oproti peci sú rohové lavice s operadlom a stôl, ktorý sa pri jedle prikrýval vo všedný deň obyčajnou konopnou plachtou, vo sviatok vyšívaným obrusom. Charakteristické pre Martovce sú textílie zdobené aplikáciou. Tento spôsob výzdoby nikde na okolí nepoužívali. ^[3]
 

V rohu na lavici býval položený prútený kôš na chlieb, na stene visela rohová skrinka „téka“, do ktorej sa ukladali poháre, fľaška s pálenkou a svadobný veniec. Šatstvo ukladali v tmavých truhliciach, zdobených maľovaným a rytým ornamentom. Zásuvkové skrine začali používať až na začiatku 20. storočia. Neodmysliteľnou ozdobou martovských izieb boli maľované taniere, zavesené na stene. Niekedy pokrývali celú stenu a viseli tiež nad vchodom do kuchyne. Okrem toho v každej izbe viselo aspoň jedno zrkadlo. ^[4]
 

Usporiadanie nábytku sa vývojom takmer nezmenilo. Zachováva sa v podstate dodnes v domoch, ktoré sú zariadené tradičným spôsobom. ^[5]
 

V komore sa uskladňovalo predovšetkým obilie vo vreciach, okrem toho niektoré potraviny a ukladalo sa do nej väčšie kuchynské náradie, ktoré sa denne nepoužívalo. Dnes je v tejto miestnosti zariadená zadná izba. Zariadenie izby sa podobá zariadeniu, aké je v prednej izbe, ale je o málo skromnejšie a chýba tu pec. ^[6]
 

Na obytnú časť domu bezprostredne nadväzujú hospodárske priestory. Komora a maštaľ majú samostatné vchody z dvora. Tam bola postavená aj druhá kôlňa a maštaľ. Tieto stavby už pred niekoľkými desaťročiami zbúrali. Na dvore sa dodnes zachovala váhadlová studňa. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav domu je veľmi dobrý.
 

Kvôli svojej geografickej polohe bola obec pomerne izolovaná od ostatných dedín a miest. Medzi inými aj táto skutočnosť prispela k tomu, že v Martovciach sa mnohé prvky ľudovej kultúry zachovali dlhšie ako v okolitých obciach. Na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia bol dom č. 101 vyhlásený za pamiatkovo chránený objekt a od roku 1975 je v ňom umiestnená vysunutá etnografická expozícia Podunajského múzea v Komárne. ^[8] Dom ľudového bývania je vo vlastníctve obce.
 

 

Komárno - Podunajské múzeum

Prístup
Martovce ležia 18 km severovýchodne od Komárna.
 

 

Roľnícky dom v Martovciach
 

946 61 Martovce 101