Lokalita
obec Trnava, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Ranobarokový, dvojvežový kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1650 – 1657 podľa vzoru trnavského univerzitného kostola. ^[1] Donátorom kostola bol miestny rodák Adam Šalgovic s prispením kapituly. ^[2] Pri renovácii v roku 1767 k severnej strane lode pristavali barokovú kaplnku, kde bol Boží hrob, sakristia a na protiľahlej strane kaplnka s oltárom Panny Márie Loretánskej. Sakristia je z 20. storočia. Kostol je jednoloďový pozdĺžny priestor s presbytériom s polygonálnym uzáverom., zaklenutý krížovými hrebienkovými klenbami. Bočná kaplnka má korytkovú klenbu. Exteriér je členený pilastrami. Hlavná dvojvežová fasáda so stredným rizalitom, zakončeným tympanónom, má na osi vstupný portál datovaný rokom 1673 - „Insignia civitatis Tyrnaviensis 1673“ a v supraporte znak mesta Trnava. Nad portálom je nika so sochou Panny Márie s nápisom: „Magne deus koeli regina“. ^[3] Pôvodné veže boli ihlancovite zastrešené a pokryté šindlom tak, ako strecha kostola. Požiare často poškodzovali veže aj kostol. Veže po oprave v roku 1799 dostali dnešnú podobu. Na druhej etáži dvojvežia sú tri okná. Na okrajových boli pôvodne niky so sochami sv. Mikuláša a sv. Vojtecha. V bočných otvoroch veží bola socha sv. Alžbety Uhorskej a podnes existujúca socha Najsvätejšej Trojice. ^[4]
 

Po požiari v roku 1802 sa začalo s opravou, ale počas napoleonských vojen bolo v kostole skladisko pušného prachu. Rozsiahle opravy z roku 1808 boli prerušené pre požiar. Po zemetrasení v roku 1902 murivo svätyne zosilnili. ^[5]
 

Interiér je vybavený jednotným barokovým zariadením z druhej polovice 18. storočia. Hlavný oltár so stĺpovou, do konkávy komponovanou barokovou architektúrou s nadstavcom má uprostred obraz Nasvätejšej Trojice. ^[6] Po bokoch hlavného oltára, s námetom korunovania Panny Márie, sú sochy sv. Mikuláša a sv. Ignáca Loyolského. Ozdobné stĺpy zdobia sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. ^[7] Architektonické články sú zdobené rokajovou ornamentikou. ^[8] Dva bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu (so sochami sv. Františka Assiského a sv. Jána Nepomuckého) a sv. Jozefovi so sochami sv. Barbory a sv. Floriána. ^[9] Organ má trojdielnu klasicistickú skriňu s vázami zo začiatku 19. storočia. V bočnej kaplnke je barokový oltár Panny Márie s akantovou ornamentikou, z polovice 18. storočia. ^[10] Na pravej strane víťazného oblúka bola zavesená drevená kazateľnica so sochami štyroch evanjelistov na rečništi a so sochou sv. Michala archanjela na baldachýne. Dnes už kazateľnica neexistuje. ^[11]
 

Pod zaobleným triumfálnym oblúkom je železná tyč v strede s krížom. Pôvodne tu bol kríž s Ukrižovaným, Pannou Máriou a apoštolom Jánom. Táto drevená kalvária bola z predsiene Božieho hrobu prenesená po dostavbe kostola. Na severnej stene kostolnej lode je vchod do Kaplnky Panny Márie Loretánskej. V západnej časti sa nachádza chór. V kostole sú rozmiestnené sochy Krista Kráľa, Panny Márie a ďalších svätých. Maľba kostola pochádza z roku 1968. Na strope chrámu je zobrazený sv. Michal archanjel, v strede víťazného oblúka Ježiš Kristus so sv. Jánom a biblické výjavy. Cenná je maľba Najsvätejšej Trojice s legendou biskupa Pavla Forgácha. Na stenách je rozmiestnená krížová cesta, ktorá pochádza z roku 1923. ^[12]
 

V roku 1957 – 1958 postavili prístavbu kostola. Na priestranstve pred kostolom je lurdská jaskyňa z roku 1944. Pri kostole sa nachádza miestny cintorín, kde sú pochované mnohé významné osobnosti, ktoré sa zapísali do dejín Modranky. ^[13]
 

Kostol konsekroval na sviatok patróna v roku 1957 ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí takmer v strede Modranky, ktorá je mestskou časťou Trnavy.