Kalvárie a krížové cesty   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Modrý Kameň - Kalvária
Lokalita
obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Dnešnú podobu s dvoma kaplnkami a desiatimi samostatnými zastaveniami Krížovej cesty nadobudla Kalvária až v rokoch 1855 - 1860. Jej existencia je však doložená už v roku 1789, z opisu v kanonickej vizitácii biskupa Batthyaniho. Kalvária mala pôvodne osem zastavení (7 + 1). Išlo pravdepodobne o pašioví zastavenia, z ktorých päť sa zhoduje s témami Bolestného ruženca, pretože pôvodné púte sa konali na sviatok svätého ruženca a počas 18. storočia sa v súvislosti s Kalváriou uvádza činnosť Ružencového spolku, ktorú podporoval gróf Pavol Balassa († 1770). Po smrti grófa Balassu Ružencový spolok zanikol, takže začiatkom 19. storočia začala Kalvária chátrať. Až v roku 1855 ju dal obnoviť gróf Anton Balassa. Vtedy sa zrodila myšlienka obnovy pútnických tradícií a na základe súhlasu kardinála Jána Scitovského Kalváriu doplnili o zastavenia Krížovej cesty. Donátormi boli Anton Balassa, veľkovaradínsky kanonik Peter Molnár a obyvatelia – farníci Modrého Kameňa a Horných Strhár. Plán zastavení, postavených v roku 1857, vypracoval inžinier balassovského panstva Samuel Lányi. Stavali ich miestni remeselníci. Pôvodné obrazy boli maľované na železné plechy v Budapešti pod dohľadom Antona Szántofyho (prepošta a neskôr ostrihomského kanonika). V súčasnosti ich už nahradili nové maľby na plátne, podľa predlohy Krížovej cesty od J. Führicha. [1]
 

Desať zastavení Krížovej cesty má tvar pilierikov postavených z otesaných kamenných kvádrov. V spodnej časti sú členené soklom a na vrchu ukončené polkruhovým štítom s uskočením v nábehu. Obrazové výjavy sú umiestnené v plytkej obdĺžnikovej nike a zasadené do drevených rámov. Zastavenia stoja striedavo z ľavej a pravej strany pri kľukato sa vinúcom chodníku smerujúcom k vrcholovej kaplnke so skupinou Ukrižovania. [2]
 

Kaplnka, pochádzajúca ešte z obdobia Pavla Balassu, okolo polovice 18. storočia, má dnes už zjednodušený, no ešte vždy barokový výraz. Jej priečelie je voľne otvorené do exteriéru širokým stlačeným oblúkom lemovaným paspartom a ukončuje ho volútový štít nasadený na korunnú rímsu. V strede štítu je kazulové okno. Hlboká nika je zaklenutá stlačenou valenou klenbou s päťbokými lunetami. V uzávere na tumbovitom obetnom stole stojí šesťfigurálne barokové súsošie z prvej polovice 18. storočia. Tvoria ho drevené polychrómované plastiky trojice Ukrižovaných na drevených krížoch a postavy Panny Márie, sv. Jána a sv. Márie Magdalény. Najbarokovejšie pôsobí svojou modeláciou a stvárnením detailov (rúška, tŕňová koruna, lúčožiara) socha Krista. Svätý Ján a Panna Mária majú štíhle esovito vytočené postavy stojace v kontraposte, s tradičnou barokovou farebnosťou a modeláciou šiat. Kompozičné poňatie a teatrálnosť až patetickosť postáv obracajúcich sa gestami na divákov v súvislosti s istou nedokonalosťou až nezvládnutím detailov, ako stvárnenie rúk, priveľké oči a podobne, prezrádza barokové východiská a tradičné barokové formy, ktoré zrejme vyhotovil neprofesionálny umelec. Barokové rezíduá najmenej cítiť na soche Márie Magdalény. V súčasnosti nie je možné sochy jednoznačne datovať. Môže ísť o barokovú prácu z 18. storočia, no aj o prejav ľudového umenia, datovateľného až do polovice 19. storočia, vychádzajúci z tradičných barokových foriem. Ku kaplnke z oboch strán priliehajú krídla múrov, v ktorých sú vsadené po dve zastavenia. Sú iné ako ostatné, majú tiež tvar štvorhranných pilierikov s obdĺžnikovou nikou nad soklovou časťou, no sú ukončené vodorovnou korunnou rímsou pod stanovou strieškou a keďže tvoria súčasť objektu kaplnky, sú omietnuté. [3]
 

Vyššie nad Kaplnkou Ukrižovania stojí Kaplnka Bolestnej Matky Božej, postavená v roku 1859 z iniciatívy miestneho farára Jána Munkaya. Jej múry sú obložené otesanými kamennými kvádrami, obdobnými, z akých sú postavené zastavenia. Je to jednoduchá kvadratická stavba s trojosovým priečelím členeným štyrmi pilastrami. V strednej osi je otvorený vstup s polkruhovým oblúkom a bočné osi tvoria polkruhovo ukončená okná. Fasádu ukončuje korunná rímsa so zalamovaným trojuholníkovým štítom v strede s nikou. V kaplnke sa nachádza socha Piety a oltárny obraz predstavujúci Pannu Máriu pod krížom, ktorý maľoval Jozef Pešky. V roku 1934 bol však značne premaľovaný. Obraz daroval pre kaplnku farár zo Slovenského Medera (Palárikovo) Gabriel Pavlík. Posvätil ju v roku 1860 v nedeľu po sviatku Povýšenia sv. Kríža ostrihomským kanonik Andrej Schirgl. [4]
 

V rokoch 1862 – 1864 bolo medzi oboma kaplnkami postavených ďalších päť zastavení. Obrazy maľované na plechu, s témami náboženských právd: Očistec, Posledný súd, Zmŕtvychvstanie Krista, Anjel strážny a Panna Mária – Útočište hriešnikov, vyhotovil Ján Hofrichter. [5]
 

Ďalších 100 m nad Kaplnkou Bolestnej Matky Božej sa vypína 6 m vysoký drevený kríž. Postavili ho v roku 1863 na pamiatku veľkého dobrodincu Kalvárie kardinála Jána Scitovského, ktorý vtedy poctil Modrý Kameň svojou návštevou a vymohol pre kultové miesto u Apoštolskej stolice odpustky na všetky časy. Kríž v roku 1911 zvalila víchrica a znovu ho postavili 6. apríla 1912. [6]
 

Kalvária sa využíva okrem náboženských účelov aj na turistické, pretože je z nej pôsobivý výhľad na Modrokamenské úbočie a Ipeľskú kotlinu. [7]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 popisuje kalváriu v Modrom Kameni takto: Neskorobaroková Kalvária, založená v polovici 18. storočia, obnovená a rozšírená v druhej polovici 19. storočia, opravená po roku 1930. Staršia Kalvária z polovice 18. storočia má ústrednú otvorenú obdĺžnikovú kaplnku, na ktorú sa napájajú z oboch strán po dve a dve stanice Krížovej cesty, komponované ako pilierové božie muky, zasadené do obvodového múrika. Ostatných osem staníc sa nezachovalo. Na oltári ústrednej kaplnky je súsošie Kalvárie: Kristus na kríži a dva ďalšie kríže s lotrami. Plastiky z prvej polovice 18. storočia retardujú barokové tvary 17. storočia. Kalvária z druhej polovice 19. storočia je doplnená pseudobarokovými kaplnkami. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Zastavenia spolu s kaplnkou dal reštaurovať farár Jozef Blaška. Podľa nápisu na II. a X. zastavení Krížovej cesty bola opravovaná v roku 1926. Neskôr, v roku 1934, za farára Ernesta Pastírika, bola obnovená aj horná kaplnka. [9]
 

Čiastočné úpravy areálu, pri ktorých mohol byť osadený aj nový kríž na vrchole, sa uskutočnili v roku 1990. Podľa dátumu na schodišti: 28. august 1990. [10]
 

Kalvária je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslami 466/1 – 466/22. [11]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Nachádza sa nad obcou. Areál Kalvárie začína niekoľko metrov nad hradom Modrý Kameň a tvorí s ním, ako aj s nižšie položeným kaštieľom, zaujímavý komplex, s citom zasadený do tufových a pieskovcových brál Kalvárskeho vrchu. [12]
Poznámky
[1] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava: Pamiatkový ústav, 2002. s. 243.
[2] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 243.
[3] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 243 - 244.
[4 - 5] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 244.
[6] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 244 - 245.
[7] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 245.
[8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 331.
[9] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 244.
[10] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 245.
[11] www.pamiatky.sk (8.4.2023)
[12] ČIČO, Martin – KALINOVÁ, Michaela – PAULUSOVÁ, Silvia et al.: Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. s. 243.
Bibliografia
www.modrykamen.sk
GPS
48.245740, 19.332061
48°14'44.7"N 19°19'55.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk