Iný názov
Rárošská Múľad, Rároš Múľadka

Lokalita
obec Muľa, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Secesný kostol postavený v rokoch 1910 – 1918 podľa projektu významného maďarského architekta Istvána Medgyaszayho (1877 – 1959) ^[1] ako prvá železobetónová konštrukcia v Uhorsku. ^[2] Architekt navrhol kostol na súkromú objednávku. ^[3] Na projekte začal pracovať asi ešte v roku 1908, pretože realizáciou ho objednávatelia poverili na základe návrhu s datovaním zo 14. marca 1909, s podmienkou, že stavebné práce treba začať na jar 1910 a kostol musí byť dokončený do 15. septembra 1910. Realizáciu stavby zorganizoval sám Medgyaszay. Architekt v stavbe uplatnil odvážne tektonické riešenia. Vypracoval niekoľko projektov, v ktorých sa zaoberal predovšetkým možnosťami zaklenutia oktogonálneho priestoru a zachovaním pôvodnej dispozície. Rozhodol sa pre železobetónovú kupolu s guľovými výsekmi. Je pravdepodobné, že jednotlivé diely kupoly boli vyrobené skôr a dodatočne zbetónované. Nárožné betónové bloky, dopĺňajúce kupolu, ktoré navzájom prepojil stlačenými oblúkmi, spĺňajú nielen dekoratívnu funkciu, ale slúžia aj ako podnož pre nárožné plastiky a v pomere konštrukčných síl zohrávajú principiálnu úlohu. Rytmus spojovacích oblúkov sleduje hlavná rímsa, vyčnievajúca z hmoty kostola, ktorá je podopretá konzolami a na nárožiach prerušená. ^[4] Kostol je centrálna polygonálna stavba s oltárnym výklenkom, krytá železobetónovou kupolou. Okná sú združené a majú betónovú kružbu. Sakristia, nadväzujúca na vežu, má rovný strop. Veža má otvorenú arkádu s priehľadom do zvonice. Secesné fasády sú zdobené nárožnými plastikami cherubínov na atike. ^[5] Nárožné plastiky cherubínov sú dielom maďarského sochára Ferenca Sidlóa (1882 – 1953) a sú inšpirované gotickým umením. ^[6]
 

Nad hlavným vstupom do kostola, ktorý výrazne vystupuje z polygónu, je stupňový štít s rovnou strieškou, podopretou konzolami. Nad ním sa nachádza obraz s tematikou sv. Alžbety, vyrytý do omietky priečelia (autor nie je známy). Základná kresba je farebne tónovaná, prevládajú odtiene okrovej a tmavočervenej farby, obraz však bol pôvodne jednofarebný. ^[7]
 

Exteriér kostola dopĺňa štíhla veža s vysokým ihlanom, ktorou Medgyaszay vzdal hold ľudovému staviteľskému umeniu Calaty (oblasť v Rumunsku s významnými ľudovoumeleckými tradíciami). Veža sa pripája k speváckemu chóru, čím sa vytvoril spojovací článok medzi ňou a oktogonálnym priestorom kostola. Pod strechou zvonice sa otvára arkáda, ktorej kamenný parapet zdobia motívy známe zo schodiskového zábradlia veszprémskeho divadla. ^[8]
 

Mnohé ďalšie architektonické články kostola v Muli korešpondujú s tvaroslovnými prvkami niekoľkých divadelných budov. Analógia medzi nimi a kostolom sa najzreteľnejšie prejavuje v stvárnení okenných detailov, ale aj v ornamentike. Kamenné výplne okien, ktoré svedčia o gotickej inšpirácii, sa na jednotlivých stavbách objavujú v rôznych podobách a v rozmanitých variáciách, ale východisková osnova je vždy zachovaná. V Muli sú zreteľné snahy o zjednodušenie foriem, architekt smeroval k tvarovej a výrazovej štylizácii. ^[9]
 

Interiér kostola – oktogón a z polygónu vysunutý oltárny výklenok i spevácky chór (tie sú zaklenuté valenou klenbou) – charakterizujú tvary bez hrán. Hladké plochy stien prelamujú len kamenné čipky združených okien. Zdobí ich zo skorších stavieb známa, maľovaná ornamentika s ľudovoumeleckými motívmi, ktorá plní optickú konštrukčnú funkciu. Kazateľnica a zábradlie chóru, stoja na dvoch stĺpoch a sú dôkazom inšpirácie ľudovým drevorezbárskym umením. ^[10]
 

Vnútorné zariadenie kostola je secesné z rokov 1915 – 1920. Hlavný oltár s obrazom sv. Alžbety. Bočné oltáre Panny Márie a Božského srdca sú od sochára L. Tihanyiho v secesnej neogotike. Socha Panny Márie je secesná, z majoliky. ^[11]
 

Kostol sv. Alžbety v Muli má gotické prvky, vyváženosť talianskej ranorenesančnej architektúry, čaro orientálneho staviteľského umenia a najmä pôvab transylvánskeho ľudového sakrálneho staviteľstva, ktorému maďarskí architekti na prelome 19. a 20. storočia pripisovali veľký význam. Viaceré umelecké hodnoty skĺbil autor objektu do harmonickej secesnej jednoty. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Z modrého na žltý sa zmenil kostol svätej Alžbety v obci Muľa v roku 2010. Farbu novej fasády určili obyvatelia dediny v ankete.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.