Cintoríny židovské   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Námestovo - Židovský cintorín
Lokalita
obec Námestovo, okres Námestovo, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Presné údaje o príchode prvých židovských obyvateľov do Námestova [1] nie sú známe. Podľa dobových svedectiev a dokumentov v roku 1768 bývali židia v 13 obciach Oravskej stolice. Začiatky židovského osídlenia Námestova sa datujú do 80. rokov 18. storočia, keď začali oravskí hradní páni prenajímať židom regálne práva (išlo o krčmy, pálenice, obchod s voskom, sviecami a mäsom). Na Oravu prišlo veľa židovských rodín, najmä zo susednej Haliče. V roku 1785 si postavili modlitebňu a v roku 1791 bola obec Námestovo sídlom rabinátu a židovského matričného úradu pre celú Oravu. Na trhy a jarmoky prichádzalo do Námestova mnoho židovských obchodníkov a trhovcov, počet židovského obyvateľstva sa však zvyšoval veľmi pomaly. Výrazný nárast bol zaznamenaný v 20. rokoch 19. storočia a išlo predovšetkým o ďalších prisťahovalcov z Haliče a zo susedných obcí. Samostatná náboženská obec bola v Námestove založená okolo roku 1830. Vlastnila modlitebňu, cintorín, mikve a cheder. Na židovskom cintoríne mimo obce, kde pochovávali svojich zosnulých židia zo širokého okolia, sa našli náhrobné kamene zo začiatku 19. storočia upravené podľa vzoru náhrobníkov v Poľsku. [2]
 

Náboženská obec v Námestove podliehala rabinátu v Dolnom Kubíne, na čele ktorého stál do roku 1846 Akiva Steihardt, učenec a znalec Talmudu. V polovici 19. storočia registrovali v Námestove asi 200 osôb židovského vierovyznania. Židovská náboženská obec otvorila v tom čase ľudovú školu a nemeckým vyučovacím jazykom. Spolok CHEVRA KADIŠA vykonával pohrebné obrady, udržiaval cintorín a spolu so SPOLKOM ŽIDOVSKÝCH ŽIEN a ďalšími spolkami sa venoval i charitatívnej činnosti. Po rozkole medzi náboženskými obcami v Uhorsku na prelome rokov 1868/69 sa židovská komunita pripojila k ortodoxnému smeru. V 60. rokoch 19. storočia mali Židia v Námestove vlastný rabinát, do kompetencie ktorého patrili Židia z celej hornej Oravy. Prvým rabínom bol Herman Deutsch a jeho následovníkom Šmaja Lőwy. V rokoch 1866 – 1920 vykonával funkciu rabína významný duchovný Dov Ber (Bernát) Dušinský (1838 – 1922). Založil v Námestove ješivu. [3]
 

Koncom 19. storočia dosiahol počet židovského obyvateľstva svoje historické maximum, približne 300 osôb. V nasledujúcich rokoch však nastal prudký a trvalý pokles v dôsledku migrácie mladých do väčších miest. Pred prvou svetovou vojnou mala komunita už len 150 členov. Na čele stál Dr. Ľudovít Kufler, jeho zástupcom bol Jozef Kemer. Židovská náboženská obec vlastnila synagógu, školy (bet midraš), rituálny kúpeľ (mikve), cintorín, jatky na výsek kóšer mäsa a 5–triednu židovskú ľudovú školu s maďarským a nemeckým vyučovacím jazykom. [4]
 

Z Námestova pochádza niekoľko známych židovských osobností. Dr. Hugo Roth (1890 - 1987), lekár, gynekológ, autor niekoľkých lekárskych diel preložených do viacerých jazykov, významný kultúrny pracovník, básnik a prozaik, šíriteľ slovenskej kultúry medzi židovským obyvateľstvom, jeden zo zakladateľov a dlhoročný predseda Spolku Slovákov – Židov. Dr. Viktor Stein, prezident organizácie náboženských obcí JEŠURUN na Slovensku, syn lekára Dr. Félixa Steina z Námestova. Dr. Armin Dušinský, hlavný rabín v trnave a Michal Dušinský hlavný rabín v meste Rákospalota v Maďarskum syn Dova Bera (Bernáta) Dušinského. [5]
 

Po prvej svetovej vojne bývalo v Námestove 135 židov. Židovskú náboženskú obec tvorilo približne 100 rodín platiacich cirkevnú daň, boli väčšinou z okolitých dedín. Na čele stál Dr. Markus Tomašof, okresný lekár a člen školskej komisie miestneho zastupiteľstva. Po smrti rabína Dova Bera (Bernáta) Dušinského v roku 1922 sa hlavným rabínom stal Jozef Reich. Predsedom náboženskej obce bol Dr. Weiss. Židovská náboženská obec naďalej udržiavala svoje kultové objekty a 5-triednu ľudovú školu s vyučovacím jazykom slovenským. Charitatívne spolky CHEVRA KADIŠA, SPOLOK ŽIDOVSKÝCH ŽIEN, CHEVRAT CEDAKA a BIKUR CHOLIM sa starali o odkázaných členov komunity. Židia bývali v 20 z celkového počtu 26 obcí okresu Námestovo. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1930 sa časť Židov prihlásilo k národnosti židovskej a zvyšok k národnosti československej. V tom období bola v Námestove založená i pobočka sionistického hnutia a pôsobilo tu niekoľko sionistických mládežníckych skupín. Venovali sa šíreniu myšlienky sionizmu a organizovali zbierky pre Židovský národný fond v Palestíne. Telovýchovná jednota MAKABI vyvíjala okrem športovej i spoločenskú činnosť. Židovská strana získala v komunálnych voľbách v roku 1928 dva mandáty do mestského zastupiteľstva. [6]
 

V medzivojnovom období sa zvýšila účasť židovského obyvateľstva na spoločenskom a hospodárskom živote. Židia vlastnili 15 podnikov a Úverovú banku. Riaditeľom banky bol Filip Neumann. V Námestove pracovali dvaja židovskí lekári, dvaja advokáti a lekárnik. [7]
 

Po vyhlásení autonómie Slovenska deportovali 6. novembra 1938 z Námestova a okolia 33 Židov bez domovskej príslušnosti na územie pripojené k Maďarsku. Po niekoľkotýždňovom pobyte vo veľmi zlých zdravotných a hygienických podmienkach dostali viacerí z nich povolenie na návrat. V decembri 1938 zakázali činnosť židovskej strany a neskôr ju rozpustili. Po vzniku slovenského štátu v marci 1939 mala židovská obec v Námestove asi 120 členov. Jej predsedom bol Dr. Weiss a po ňom Dr. B. Grünwald. Rabín Jozef Reich zostal vo funkcii až do roku 1942, kedy ho aj s rodinou odvliekli do tábora smrti. Židovské organizácie a spolky okrem náboženskej ovce boli rozpustené. Namiesto nich bola v roku 1940 zriadená Ústredňa Židov. Za okresného dôverníka bol dosadený Vojtech Kufler. Množili sa prejavy antisemitizmu a zavádzali sa protižidovské opatrenia. V školskom roku 1940/41 po vylúčení židovských žiakov z verejných škôl zriadila náboženská obec v Námestove 8-triednu školu. V priebehu roku 1941 bola väčšina židovských podnikov s ročným obratom 7 miliónov korún zlikvidovaná. Sedem väčších podnikov bolo arizovaných. Mnoho židovských rodín zostalo bez existenčných možností a prežívali len vďaka podpore svojich súkmeňovcov. Deportácia židovského obyvateľstva z Námestova a okolia sa začala koncom marca 1942. Medzi prvými boli odvlečení mladí muži do tábora v Žiline 27. marca 1942 deportovaní do koncentračného tábora Majdanek v obsadenom Poľsku. O niekoľko dní neskôr odvliekli miestni gardisti viacero dievčat a mladých žien do zberného tábora v Poprade a 3.apríla 1942 ich deportovali do tábora smrti Osvienčim. Deportácie celých rodín prebiehali začiatkom júna 1942. Približne 80 židov z Námestova a okolia sústredili 2. júna 1942 a cez zberný tábor v Žiline ich deportovali 6.júna do táborov v lublinskej oblasti v Poľsku. V letných mesiacoch roku 1942 bolo odvlečených viacero židov do zberného tábora v Žiline a deportovaných do Osvienčimu. V deportačnej vlne roku 1942 bolo vysídlených z okresu Námestovo približne 85 % židovského obyvateľstva. Zostalo tu iba 42 židov dočasne chránených výnimkami. Vo februári 1944 registrovali v Námestove 21 osôb židovského vierovyznania, ktorí boli držiteľmi výnimiek. Po vypuknutí SNP Námestovo obsadilo nemecké vojsko. Začiatkom septembra 1944 sa usadila v obci osobitná jednotka nacistickej bezpečnostnej polície (SiPo), ktorá mala za úlohu likvidovať židov a protifašistických bojovníkov. V novembri 1944 zavraždili členovia tejto jednotky viac ako 10 židov, medzi nimi 3-člennú rodinu Kleinovcov z Námestova a ďalších, ktorí sa ukrývali na okolí. Väčšiu skupinu židov z Námestova a okolia odvliekli nacisti do Ružomberka. Ich osud nie je známy. [8]
 

Po oslobodení sa vrátilo do Námestova niekoľko preživších. Na krátky čas obnovili náboženskú obec a tiež pobočku sionistického hnutia pod vedením Jozefa Foltyna. V roku 1949 sa väčšina vysťahovala do Izraela, alebo do väčších miest. Židovská náboženská obec zanikla. [9]

Pamiatková ochrana
-
 

V roku 2000 na podnet dobrovoľníka Mierových zborov z USA Jeffa Beimana, ktorý v tom čase pracoval na Mestskom úrade v Námestove boli oslovené viaceré nadácie o pomoc pri úprave cintorína. Ako jediný zareagoval Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Bratislave na čele s jeho podpredsedom pánom Jurajom Turčanom. Boli poskytnuté finančné prostriedky pre brigádnikov na vyčistenie a poukladanie náhrobných kameňov. Od tohto času cintorím úplne schátral. V roku 2010 sa skupine nadšencov v Námestove podarilo obnoviť cintorín do takej podoby, ako ho vidíme dnes. [10]
 

Židovský cintorín nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Leží východne od mesta.
Poznámky
[1] Námestovo vzniklo v roku 1557 ako sedliacka osada Námestowje založená na valašskom práve, patrila oravskému panstvu a spravovali ju dediční richtári. Od 18.storočia v obci prekvitalo pláteníctvo, ovčiarstvo, kožušníctvo, mangľovne a garbiarne. V roku 1776 udelila Mária Terézia Námestovu štatút mestečka a jarmočné právo. V roku 1777 sa Námestovo stalo sídlom slúžnovského okresu a centrom hornej Oravy, v roku 1178 malo 991 obyvateľov, ktorí sa živili väčšinou remeslom (najmä pláteníctvom), poľnohospodárstvom a prácou v lesoch. Neskôtu postavili dve píly, niekoľko vodných mlynov a tehelňu. V období ČSR sa v Námestove konali veľké trhy, jarmoky a rozvíjali sa remeslá, hlavne kožušníctvo, remenárstvo, garbiarstvo a pltníctvo. Pri ščítaní obyvateľstva v roku 1930 sa prihlásilo 92,2 % obyvateľstva k národnosti československej, 5,3 % k národnosti židovskej a zvyšok k iným národnostiam. V obci bývylo 1 473 katolíkov, 125 židov, 10 evanjelikov a 22 osobitného vierovyznania. Mestečko v roku 1943 zasiahol požiar, ktorý spôsobil značné škody. www.namestovo.sk (3/2019)
[2 - 10] www.namestovo.sk (3/2019)
Bibliografia
www.namestovo.sk
GPS
49.410292, 19.500908
49°24'37.1"N 19°30'03.3"E



www.pamiatkynaslovensku.sk