Lokalita
obec Nitrianska Streda, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne artikulárny kostol postavený v roku 1748. Barokovo-klasicistická veža bola pristavaná v roku 1811. Je to sieňový objekt s rovným oltárnym uzáverom a pristavanou vežou. Pri uzávere sú dve polia krížovej hrebienkovej klenby a v strednom priestore kupola. V lodi je drevený trámový strop. ^[1] Fasády sú hladké, členené vysokými polkruhovo zakončenými oknami s klenákmi. Veža členená lizénovým orámovaním a priebežnou rustikou je zakončená cibuľou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
 

Barokový oltár je z čias výstavby kostola. Stĺpová architektúra má v strede oltárny obraz Posledná večera. Po stranách sú medzi stĺpmi sochy Árona a Mojžiša. Klasicistická kazateľnica z 18. storočia na stĺpovej nohe má oblý parapet. ^[2]
 

Významným medzníkom v histórii Ponitria bola skutočnosť, že už v polovici 16. storočia sa v oblasti začali výraznejšie šíriť myšlienky reformácie – čo znamenalo, že sviatosť večere Pánovej prijímali veriaci pod obojím spôsobom a do služieb Božích bola zavedená materinská reč miesto latinčiny. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese mala skutočnosť, že na stranu reformácie prešli i zemepáni Zerdahelyovci, ktorí sa stali všestrannými podporovateľmi a ochrancami evanjelikov na svojich majetkoch. Vďaka tomu reformácia zapustila hlboké korene a vytrvala i v časoch skúšok. ^[3]
 

Evanjelická cirkev v Nitrianskej Strede vznikla niekedy medzi rokom 1559 a rokom 1602. V tom čase stál kostol pôvodne na hornom konci obce, na mieste, kde v súčasnosti stojí katolícky kostol a zo zápisov to bol zničený farský kostol bez strechy a žiadneho majetku. Chrám bol evanjelikom odňatý v roku 1670, no zakrátko sa ho patrónom podarilo získať späť. Šopronským snemom, ktorý sa konal v roku 1681, bolo evanjelikom dovolené vlastniť v každej stolici dva artikulárne kostoly. ^[4]
 

V Nitrianskej stolici sa rozhodlo, aby jedným z nich bol kostol v Nitrianskej Strede, kde sa schádzali pri službách Božích evanjelici z celého okolia. Drevený kostol bol však v chatrnom stave, podal Vavrinec Zerdahelyi oficiálnu prosbu o súhlas k výstavbe nového kostola, cisárovnej Márii Terézii v roku 1746. K prosbe pripojil osvedčenie, že je pripravený darovať i vlastný pozemok pod kostol. Nasledovali ďalšie a ďalšie žiadosti, až napokon v roku 1747 vydala miestodržiteľská rada kráľovský intimát, v ktorom sa Streďančanom dovoľovalo stavať nový kostol, faru a školu a súčasne vymerať nový cintorín. Kostol však nebolo povolené stavať tam, kde to Vavrinec Zerdahelyi požadoval, ale na nevhodnom mieste pri samotnom toku rieky Nitry, na mieste niekdajšieho hrádku. Kostol mal mať podľa plánu dĺžku 12, šírku 6 a výšku 4 siahy. Povolené boli základy z pevného materiálu, kým ostatné časti stavby mali byť z dreva alebo zo surových tehál. Povolené boli dva zvony, umiestnené vo zvonici vedľa kostola. Nič nepomohlo ani presviedčanie o nevýhodnosti miesta, ktoré bolo intimátom určené a tak sa veriaci pustili s veľkým nadšením do stavby. Najprv však museli odstrániť ešte stále stojace ruiny starého hrádku, vyrovnať pôvodné vodné priekopy a haťami odraziť prúd rieky, ktorý práve v týchto miestach bol najdravší. Do stavby mnohí vložili svoje vlastné finančné prostriedky, niečo vyzbierali v zbierkach v iných cirkevných zboroch. Ich úsilie bolo za krátkych deväť mesiacov zavŕšené. ^[5]
 

Na prvú adventnú nedeľu roku 1748 bol kostol posvätený. Kostol má klenuté sanktuárium, podlahy sú drevené. Vrchná časť oltára je drevená, vyzdobená bohatými rezbami. Vrchnú časť oltára tvorí obraz sv. Trojice, po bokoch stoja dvaja anjeli, medzi ktorými je Božie oko. Na pravom boku oltára je vyrezaná podobizeň Mojžiša, ktorý drží v ľavej ruke tabuľky desatora. Na ľavom boku je podobizeň Árona, držiaceho v ľavej ruke kadidlo. Na oltári je obraz Poslednej večere. ^[6]
 

Vydaním Tolerančného patentu panovníkom Jozefom II. sa začal pre evanjelikov v Uhorsku nový život. Vzniklo niekoľko cirkevných zborov a od Nitrianskej Stredy sa odlúčili fílie Zelenice a Nové Sady. V zbore pôsobili mnohí vynikajúci kazatelia. V Strede pôsobil jeden z najvýznamnejších evanjelických kňazov – neskorší biskup Ján Szeberínyi ^[7] (* 1. január 1780, Veličná – † 10. február 1857, Banská Štiavnica). V rokoch 1807 – 1811 bol farárom v Nitrianskej Strede. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 11276/0. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.