Lokalita
obec Šuňava, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v roku 1765. Jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté českou plackou. Loď má pruskú klenbu a sakristia valenú klenbu s lunetami. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. Veža členená pilastrami má cibuľovitú laternovú strechu, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. ^[1]
 

Hlavný oltár je rokokový z roku 1769, na oltárnej architektúre sú rokajové a ružičové ornamenty, sochy a ústredný obraz Všetkých svätých. Bočné oltáre sú rokokové z druhej polovice 18. storočia, pendanty, v bohatých rámoch zdobených akantovými rokajovými a mriežkovými ornamentmi obrazy svätých. Neskorobaroková kazateľnica z konca 18. storočia má parapet členený volútami a doplnený sochami evanjelistov, na baldachýne sú sochy Viery, Nádeje, Lásky a Dobrého pastiera. Dvadsať vyrezávaných barokových lavíc z 18. storočia má na predniciach pilastre s akantovými hlavicami. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 uvádza, že v sakristii je neskorobarokové tabernákulum z konca 18. storočia a malá baroková Kalvária z polovice 18. storočia. Cibórium je z 18. storočia. ^[2]
 

Podobne ako v Lučivnej aj v Nižnej Šuňave sa spomína kostol v roku 1398, ktorý bol zasvätený svätým apoštolom Šimonovi a Júdovi. Rok jeho postavenia nie je známy. Sakrálny objekt na jar v roku 1433 husiti zbúrali do základov. Vtedy vtrhli cez Poľsko na Slovensko údolím rieky Dunajec, dokončili úplné zničenie Červeného Kláštora, ktorý už predtým (pred dvomi rokmi) prepadli, vyrabovali a spálili všetky obce v Spišskej Magure, dobyli opevnený Kežmarok, zničili farský kostol sv. Kríža a kostol sv. Alžbety, spustošili aj iné spišské obce a ich kostoly. Zničili kláštor Rehoľných kanonikov strážcov sv. Hrobu Jeruzalemského v Lendaku, kláštor kartuziánov na Kláštorisku, kláštor antonítov v Dravciach, kláštor cisterciánov v Spišskom Štvrtku a kláštor benediktínov v Štôle. Potom pokračovali vo svojom pustošení cez Liptov ďalej na západ. ^[3]
 

Vtedy so sebou odvliekli aj spišského prepošta Juraja III. (1419 – 1433), ktorý pochádzal z Kežmarku a tam sa pred husitmi utiahol. Reťazami ho spútali, odvliekli ho do Prahy, kde po veľkých útrapách a mučeniach zomrel. Keď v roku 1431 prvý raz prepadli Červený Kláštor, mníchov, ktorých tam našli, najprv mučili a potom kruto povraždili. Vtedajšieho staručkého kartuziánskeho priora Michala odvliekli so sebou, vracajúc sa späť cez Poľsko. V ich rukách zahynul. Vtedy tiež zničili aj Spišskú Teplicu a zaiste aj Lučivnú, ktorá bola na hlavnej ceste, potom Nižnú Šuňavu, Vyšnú a ďalšie obce na Liptove. Ťažko je zistiť, či bol pôvodný kostol na Nižnej Šuňave drevený alebo murovaný, keď ho natoľko zničili, že sa už nedal opraviť. Faktom je, že od toho času veriaci v Nižnej Šuňave ostali bez kostola a museli na služby Božie dochádzať do Lučivnej a do Vyšnej Šuňavy. ^[4]
 

Uhorský kráľ Leopold I. (1657 – 1705) daroval štiavnický kláštor aj s majetkami v roku 1689 vtedajšiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Szécsényimu, ktorý mu dal na vojnu proti Turkom 60 000 zl. Arcibiskup Juraj Széncsényi testamentárne poručil štiavnický kláštor s jeho majetkami jezuitskému kolégiu v Jágri, ktoré založil v roku 1689 pre výchovu mládeže a pre misionársku činnosť medzi inovercami. Po jeho smrti (+ 1698 v 103. roku života) jágerskí jezuiti prevzali majetok štiavnického kláštora do svojich rúk a započali misionársku činnosť v okolí. Im môže Šuňava ďakovať za svoj návrat ku katolíckej viere. ^[5]
 

Jezuiti v roku 1765 postavili v Nižnej Šuňave nový, pekný barokový kostol, ktorý dodnes stojí. Zasvätili ho úcte Všetkých svätých, kým pôvodný kostol bol zasvätený sv. Šimonovi a Júdovi. Nižná Šuňava po 332 rokoch dostala znovu svoj vlastný kostol. ^[6]
 

Nad vchodom dnešného kostola je chronostikon: „Deo Reginaeque Sanctorum Societas Jesu Agriensis in Sunava Inferiore struxit ex voto.“ („Bohu a Kráľovnej svätých zo sľubu postavila Jágerská spoločnosť Ježišova v Nižnej Šuňave.“) ^[7]
 

Celé zariadenie kostola je jednotné – barokové.
 

Má tri oltáre:
 

• hlavný – zasvätený Všetkým svätým (obraz na plátne maľovaný),
 

• bočný – zasvätený Panne Márii (obraz na plátne maľovaný),
 

• bočný – zasvätený sv. Štefanovi (obraz na plátne maľovaný).
 

Po oboch stranách všetkých oltárov sú plastiky svätých. Na vnútornej strane klenby chóru je nápis: „Tibi sacrificamus hostiam laudis.“ – „Tebe prinášame obetu chvály.“ ^[8]
 

V novopribudovanej predsieni kostola sú dva väčšie, na plátne maľované obrazy: Srdce Ježišovo a Srdce Panny Márie. Oba sú v pravom rohu dolu signované: „Springer A. pinx. Löcse“. Maliar Adolf Springer starší sa narodil okolo roku 1820 a maľoval najviac kópie podľa starých majstrov. ^[9]
 

Pre kostol v Nižnej Šuňave dva roky po jeho postavení (1767) zadovážili Jezuiti zvon s nápisom: “In honorem Deti, B. V. Mariae, Reginae, Sanctorum Omnium pro Ecclesia A. Sunyaviensi in Scepusio Collegium Agriense Societatis Jesu curavit A. 1767.“ („Na Božiu česť, Blahoslavenej Panny Márie Kráľovnej všetkých svätých zadovážilo jágerské kolégium Spoločnosti Ježišovej pre kostola nižno-šuňavský na Spiši roku 1767.“) Zo starého zvona dal v roku 1794 uliať druhý zvon vtedajší spišský biskup Ján Révay a venoval ho tunajšiemu kostolu s nápisom: „Joannes Episcopus Scepusiensis C. de Reva F. F. 1794.“ („Ján, spišský biskup, gróf de Réva, nechal uliať v roku 1794.“) ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.