Lokalita
obec Nižné Ružbachy, okres Stará Ľubovňa, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne ranogotický kostol, ktorý už v roku 1303 stál (spomína sa v kanonickej vizitácii). Po roku 1615 bol renesančne zaklenutý. V 18. storočí, v období neskorého baroka, ho rozšírili bočnými kaplnkami a novým, segmentovo uzavretým presbytériom, ktoré nadväzuje na bočné kaplnky. Nová časť je krytá pruskými klenbami a zdôraznená na fasáde členenej pilastrami s rímsovou hlavicou. V tom istom čase bola pristavaná i malá južná predsieň, situovaná pred pôvodným gotickým južným portálom, ktorý je v gotickom obvodovom múre lode. Gotická časť lode je zaklenutá dvoma poľami renesančnej hrebienkovej krížovej klenby z roku 1615. Pôvodný gotický južný portál má kamenné ostenie s jedným prútom hruškovej profilácie, ako aj drevené dvere s gotickým kovaním z druhej polovice 14. storočia. Predstavaná gotická veža je barokovo nadstavaná a zakončená terčíkovou podstrešnou rímsou, na ktorú dosadá baroková baňa s laternou. Veža má úzke renesančné štrbiny a lomený gotický vchod. Malá prístavba južnej predsiene s valenou klenbou a štítovým priečelím má v štíte sekundárne umiestnený barokový epitaf z roku 1684 s retardovaným renesančným poňatím scény donátora pred krucifixom. ^[1] Priečelie východnej steny je ukončené štítom s trojuholníkovým tympanónom, na ktorom je Božie oko.
 

Bočný oltár je rokokový s bohatou rokajovou nadstavcovou kartušou z polovice 18. storočia. Má novší obraz Premenenia Pána od krakovského maliara E. Wojciecha z roku 1878. Kamenná ranogotická krstiteľnica s polygonálnym driekom a oblúčikovým vlysom na kupe pochádza z čias stavby kostola. ^[2]
 

Pri kopaní odvzdušňovacieho kanála sa našli ľudské kosti, čo znamená, že pri kostole bol v stredoveku cintorín. Sakrálny objekt bol ohradený kamenným múrom. V jeho ohrade boli tri kríže: jeden železný bez epitafu a bez pamätníka, jeden na hrobe Eduarda Korponaya a jeden drevený, misijný, z roku 1939.

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 916/0. ^[3]
 

Veža bola opravovaná v roku 1917. Sedlová strecha kostola bola v tom istom roku pokrytá pocínovaným plechom. Dnes je na streche medený plech.
 

V roku 1946 bola do kostola nainštalovaná elektrina a bol nanovo vymaľovaný. Maľbu previedol majster Pavol Poner z Podolínca. V roku 1960 bola opravená vonkajšia omietka, bol vymaľovaný na žlto a strecha bola natretá olovnatým náterom, ktorý robil majster Razgo s bratom. Vykonali sa aj niektoré opravy interiéru: boli premaľované sochy a oltáre, vymanená poškodená travertínová podlaha za novú, benátsku dlažbu. V roku 1980 boli opäť opravované fasády. Kamenný múr okolo kostola bol zbúraný a postavený železný plot.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre obce.