Lokalita
obec Nová Baňa, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pod úpätím kopca, pred vlastným nástupom na Krížovú cestu stojí jednoduchá obdĺžniková Kaplnka Trpiaceho Krista. Pôvodné zariadenie kaplnky sa nezachovalo a v súčasnosti sa v nej nachádza novší obraz Rozlúčky Krista s Matkou, ktorý obsahovo predchádza a v tomto zmysle dopĺňa výjavy Krížovej cesty. V interiéri sa pravdepodobne nachádzal oválny obraz Bolestného Krista – Ecce homo, ktorý bol neskôr prenesený do kalvárskeho kostola. Nie je vylúčené, že kaplnka je posledným dokladom staršej realizácie Kalvárie, ktorá síce nie je zatiaľ pramenne doložená, o ktorej existencii však napovedajú i ďalšie skutočnosti. V 18. storočí existovalo v Novej Bani bratstvo Kristovej agónie. Ďalším ohnivkom by mohol byť oltár Sv. Kríža z polovice 18. storočia, nazývaný dnes pre jeho výzdobu „banícky“, nachádzajúci sa dodnes vo farskom kostole. Neskôr sa bratstvo Confraternitas Agoniae Christi, v prameňoch nazývané tiež Pohrebné bratstvo, podieľalo i na založení súčasnej Kalvárie a o jej staršom pôvode by mohla svedčiť i formulácia uvedená v Historii Domus, že „kaplnku chceli postaviť na vrchu Kalvária“, teda zmena názvu vrchu, akoby stavbe predchádzala. Zastavenia dnešnej Krížovej cesty sa vinú vo svahu, striedavo lemujúc kľukatý chodník v zmiešanom lesnom poraste. ^[1]
 

V literatúre sa Kalvária spomína už v roku 1820. Údaj asi nebude správny, pretože ako uvádza farská kronika, základný kameň bol požehnaný až 26. mája 1824 a následne v júni začali stavať „Kaplnku na vrchu Kalvária“. Kaplnka, ktorej výstavba bola financovaná z milodarov veriacich a z pokladnice „Confraternitas agoniae“, bola dokončená v roku 1825 a v auguste toho istého roku mali byť dostavané aj zastavenia Krížovej cesty. Do veže kostola zaopatrilo pohrebné bratstvo dva zvony, väčší s menom sv. Štefana a menší sv. Jozefa a Márie. 20. augusta 1839, v deň zasvätený sv. Štefanovi kráľovi, biskup Jozef Belánsky (1823 – 1843) „konsekroval kostol na novobanskej kalvárii a jeho hlavný oltár k úcte Sv. Kríža a vložil doň relikvie sv. mučeníkov Magna a Vigilanta a pripojil pre každé výročie odpustky tým, čo toto miesto navštívia...“ . ^[2]
 

Kostol je klasicistická jednoloďová architektúra s hladkými fasádami. Monumentálny výraz mu dodáva stredný rizalit priečelia. Do jeho mohutného lizénového rámca je vpísaný pomerne bohato vrstvená štruktúra prvkov. Kamenný polkruhovo ukončený portál lemujú pilastre nesúce kladie s datovaním ukončenia stavby MDCCCXXV (1825). Vo vrchnej zóne je termálne okno lemované klenákmi a celá fasáda je vertikálne zavŕšená vežou. Interiér je v lodi zaklenutý pruskými klenbami a v presbytériu so segmentovým uzáverom konchou. Oltár tvorený štvorfigurálnou skupinou Ukrižovania, zloženou z postáv maľovaných na dreve, dopĺňa v pozadí nástenná maľba Palestínskej krajiny s Jeruzalemom a iluzívna architektúra rámujúca celú scénu. Uplatňuje sa tu pravdepodobne pôvodná koncepcia klasicistického oltára, pričom tiež mohli zostať zachované niektoré jeho pôvodné prvky. ^[3]
 

Pred kostolom stojí drevený kríž s plechovým korpusom Krista. Zastavenia sú jednoduché hranolové stavbičky so skosenými nárožiami a masívnymi kamennými soklami, ukončené sedlovými strieškami. K roku 1900 sa v nich spomínajú reliéfy z „liateho železa“, pričom dnes sú v plytkých pravouhlých nikách vsadené polychrómované reliéfne výjavy Krížovej cesty z plechu. Je pravdepodobné, že ide o totožné reliéfy. Kompozične zhodné výjavy sa nachádzajú napríklad v Diakovciach, Humennom, Starej Turej, Stupave a Topoľčiankach. Ich vznik vo väčšine prípadov spadá do obdobia začiatku 20. storočia. ^[4]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Väčšie známe opravy kalvárskeho kostola sa uskutočnili v roku 1925 a 1956. ^[5]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na západnom okraji mesta, kde iba 100 m od pôvodne zastavaného územia, sa nastupuje na Krížovú cestu, ktorá vedie na temeno vrchu Záhrb, ku Kostolu sv. Kríža. ^[6]