Lokalita
obec Nová Baňa, okres Žarnovica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia po požiari bola prestavaná, pričom bolo odstránené tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov. ^[1]
 

Z priestorov pod objektom, zaklenutých valenými klenbami vychádzajú podzemné chodby (mestské katakomby). O pôvodnom účele budovy existuje množstvo dohadov, ako i povestí tradované ústnym podaním. Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy. Na čele kráľovského domu stál prefekt comes camerae camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata iba banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia. ^[2]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1965 - 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Objekt je vedený v zozname kultúrnych pamiatok. ^[3]
 

Nová Baňa - Radnica, Bernolákova 2 (č. ÚZPF 1253/1) - architektonicko-historický a umelecko-historický výskum - rok 2023. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar, Ing. Ľubor Suchý, PhD.. ^[4]

Súčasný stav a využitie
Stav budovy je dobrý. Slúži ako sídlo Pohronského múzea.

Prístup
Radnica je architektonickou dominantou centra Novej Bane.