Iný názov
Vila Jakoba Bruchsteinera

Lokalita
obec Vysoké Tatry, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Secesná vila postavená v roku 1902 pre budapeštianskeho továrnika Jakoba Bruchsteinera ako letné sídlo podľa projektu architekta Izidora Stercha z Budapešti. Dvojpodlažná vila bola v období svojho vzniku považovaná za modernú stavbu, nakoľko boli na nej použité vo veľkej miere ako novinka korkové zatepľovacie platne. ^[1]
 

Mimoriadne členitý pôdorys nosnej hrazdenej konštrukcie osadil architekt na podnož z hrubo opracovaného miestneho granitu. Pozoruhodnou bola kombinácia dvoch foriem stvárnenia fasád. Pohľadovo dominantné fasády navrhol moderne secesne hladké, členené len kordónovou rímsou. Menej dôležité, zadné fasády, boli typicky horsky hrazdené. Vile dominovali asymetricky komponované secesné okná pripomínajúce profil váz. Na rozdiel od ostatných objektov tohto obdobia, postavených vo Vysokých Tatrách, sa na vile prejavila secesia v plnej miere, nielen v detailoch. Historici ju považujú za prvú modernú stavbu v Tatrách. Jej modernosť je najmä v použití vtedy progresívnej stavebnej novinky na zateplenie - korkových izolačných platní na obojstranný obklad hrazdeného skeletu. ^[2]
 

Architekt D. S. Jurkovič aplikoval obklady z obdobných korkových platní na vlastnej vile v Brne - Žabovřeskoch o tri roky neskôr (1906) a napríklad Otto Wagner na Poštovej sporiteľni vo Viedni v rokoch 1904 - 1906. ^[3]
 

Po znárodnení, bola vila Lavína rozčlenená na sedem samostatných bytových jednotiek. Prechádzala len lokálnymi úpravami a drobnou modernizáciou. Na prelome milénia bol objekt už opustený a cez strechu v dezolátnom stave zatekalo. Medzičasom sa z vily stala budova zaradená do zoznamu „Tatranských Harabúrd“ (blog). ^[4]
 

 

Kapacitné údaje stavby
 

Plocha pozemku: 1840 m2
 

Zastavaná plocha prízemia: 214 m2
 

Úžitková plocha stavby: 735 m2
 

Celkový obostavaný priestor: 3290 m3
 

Celkový počet podlaží: 2 nadzemné, 1 podzemné, 1 podkrovie. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Na internetovom blogu si schátraný objekt všimol súčasný majiteľ a zamiloval sa. Rozhľadený investor, pre svoju vášeň, bol ochotný akceptovať zdĺhavejšiu projekčnú prípravu, časovo náročné renovačné práce, finančne nákladnejšie použitie pôvodných prírodných materiálov (korkové platne, korková drť, ľanové farby, celý nábytok na mieru,..) aj pracnejšie tradičné stavebné postupy. ^[6]
 

Základnou požiadavkou adaptácie objektu bola architektonická a stavebná rekonštrukcia vily, jej prezentácia vo výraze a podobe z obdobia jej vzniku a zároveň pri maximálnom zohľadnení pamiatkových hodnôt, akceptovať nový lokalitný program investora. Dispozične do nadzemných podlaží objektu a do krovu bolo situovaných osem obytných apartmánových jednotiek, z toho jedna pre pohybovo hendikepovaného návštevníka. Doplnkové funkcie ako raňajkáreň, vináreň, malá kuchyňa, spa, skladovacie a technické priestory boli umiestnené do rozšíreného a prehĺbeného suterénu. ^[7]
 

Nosná drevená konštrukcia bola na mnohých miestach v havarijnom stave. Odhnité nosné prvky boli vyprotézované a nahradené identickými, zhotovenými tradičnými tesárskymi postupmi z mäkkého dreva. Hodnotné drevené konštrukcie napadnuté drevokaznou hubou mikrovlnne ožiarené a následne chemicky ošetrené. V prípade dutých obvodových stien z pôvodných korkových platní bol vnútorný obklad demontovaný z dôvodu revízie a sanácie nosnej konštrukcie. Poškodené exteriérové platne boli nahradené novými korkovými platňami, dutina z interiéru uzavretá protipožiarnou doskou a medzipriestor vyplnený tepelným izolantom - korkovou drťou. ^[8]
 

Všetky obvodové steny so zabudovanou drevenou nosnou konštrukciou boli riešené ako difúzne otvorené. Pri nových stavebných zásahoch (priečky, podlahy) sme zvolili reverzibilný systém suchej výstavby. Nové otvory na fasáde a v iných pôvodných stenách boli realizované iba v polohách, v ktorých bola existencia primárnych okien a dverí potvrdená. Zdravotechnické rozvody sú vedené kontrolovane v nových predstenách s cieľom minimalizovať zásahy do primárnych konštrukcií. Vetranie objektu je zabezpečené rekuperačnými jednotkami. Technická infraštruktúra je centralizovaná a sústredená do dvoch zvislých inštalačných šácht. ^[9]
 

Na hranici pozemku, v maximálnej vzdialenosti od vily, je umiestnený nový altánok, so zelenou vegetačnou strechou, ktorý saturuje požiadavky investora, ktoré sa do pôvodného objektu už nezmestili. Prekrýva hydromasážnu vaňu, umožňuje uskladniť exteriérový nábytok a poskytuje priestor krytej relaxačnej terasy. Drevená hrazdená konštrukcia inšpirovaná pôvodným objektom je z vonkajšej strany obložená polopriehľadným lamelovým obkladom. Cieľom bolo navrhnúť objekt, ktorý nekonkuruje secesnej vile a v danom prostredí pôsobí nenápadne. ^[10]
 

Pri rekonštrukcii vily boli použité rôzne metódy pamiatkovej obnovy od dôslednej reštaurátorskej obnovy a konsolidácie cez analogické tvarové kópie, náznakovú rekonštrukciu až po kontextuálny novotvar. Snahou všetkých zúčastnených na obnove a rekonštrukcii bolo zachovanie autenticity secesného výrazu vily, jeho hmotovo-priestorového a konštrukčno-materiálového riešenia, zachovanie hodnotných pôvodných prvkov a detailov, ktoré sú doplnené novými intervenciami tak, že vytvárajú z rekonštruovaného objektu viacvrstevnato pôsobiaci celok. ^[11]
 

V interiéri budovy je zachované pôvodné schodisko, drevené stropy a veľká väčšina okenných otvorov. Unikátnosťou historickej budovy sú korkové platne, ktoré boli použité na jej zateplenie a niektoré vnútorne priečky. Jedna priečka sa stále nachádza v interiéry vily. V rámci obnovy pamiatky boli opätovne použité korkové platne a korková drť pri jej zatepľovaní a tak sa vrátili do vily pôvodné materiály. ^[12]
 

Dôsledná reštaurátorská obnova týchto hodnotných umelecko-remeselných prvkov bola prioritou návrhu. Bohužiaľ, v celom objekte sa nezachoval žiaden pôvodný nábytok, ani povrchové materiály, s výnimkou úlomkov pôvodných zelených krbových kachlíc. Na základe celkového konceptu prezentácie vily z obdobia jej vzniku, a aj na základe požiadavky investora, bolo cieľom projektu interiéru vytvoriť návrh, ktorý by sa atmosférou približoval interiérom na prelome minulého storočia. Ako podklad pre návrh nových interiérových prvkov bol historikom Mgr. Marošom Semančíkom spracovaný výskum a rešerš interiérov podobných víl z Maďarska, Rakúska a Nemecka, ktoré boli postavené v rovnakom štýle a období. Nábytky tak boli navrhnuté ako atypické, vytvorené zjednodušením, či štylizáciou z predlôh zozbieraných v rešerši. Ich detaily, profilácie a niektoré základné tvary boli prebraté zo zachovaných stolárskych výrobkov - charakteristických okien a dverí samotnej vily Lavína. Povrchové materiály boli vybraté z dostupnej ponuky tak, aby spĺňali súčasné normy a požiadavky investora, s dôrazom na ich inšpiráciu secesným obdobím. Samostatnou kategóriou sú použité mosadzné svietidlá, ktoré nemecký výrobca dodnes ručne vyrába podľa pôvodných secesných dizajnov a pôsobia autenticky. ^[13]
 

Pri obnove národnej kultúrnej pamiatky bol zvolený citlivý prístup. Všetko, čo bolo možné zachrániť a zrepasovať bolo obnovené a sanované tradičnými stavebnými postupmi a pôvodnými prírodnými materiálmi. Snahou bolo zachovanie autenticity secesného výrazu vily pri súčasnej akceptácii dispozičných, technických a technologických požiadaviek butikového penziónu. ^[14]
 

Historickej vile bol prinavrátený jej pôvodný stav so zachovaním asymetrie na priečelí budovy s jej okrasnou lištou a vyrezávaným dreveným slniečkom nad hlavným vstupom do budovy a originál hrazdenou konštrukcie v jej zadnej - severnej časti. ^[15]

Súčasný stav a využitie
Stav vily je veľmi dobrý. Slúži ako penzión.

Prístup
Vila je situovaná v Novom Smokovci v mierne svahovitom teréne.