Lokalita
obec Oponice, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
V písomných prameňoch sa hrad prvýkrát spomína v roku 1300, keď bol majetkom magistra Petra Čáka, brata Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad vtedy spravoval Čákov kastelán komes Valentín, syn Bohuslava z Trstian. Keď Peter zomrel pripadol Matúšovi. ^[1] Po Matúšovej smrti v roku 1321 ho vtedajší kastelán Ján vydal bez boja kráľovskému vojsku, ktoré viedol magister Mikuláš z rodu Gutkeled. V kráľovských rukách zostal hrad až do roku 1392 a spravovali ho ich kasteláni. Potom ho nadobudli tri dcéry Mikuláša z Čekíša so svojimi manželmi. Z nich sa Peter, syn Tomáša zo Stráží po deľbe majetkov v roku 1395 stal jediným vlastníkom hradu a panstva (obce Oponice, Lehôtka a Polianka). Peter, zakladateľ rodu Apponyiovcov (Oponických), spolu so synmi hrad rozšíril. Objekt sa po dôkladnom opevnení stal spoľahlivým šľachtickým sídlom. Príslušníci rodu si od roku 1411 písali predikát po hrade a panstve – de Apon. ^[2]
 

V staršej literatúre sa často objavuje informácia o dobytí a zničení hradu husitmi, ktorá sa nezakladá na pravde, pretože sídlo bolo ešte neskôr, v časoch panstva Jána Jiskru a bratríkov, bezpečným útočiskom pre Apponyiovcov a ich spriatelené rodiny a boli v ňom bezpečne strážené cennosti z okolia. Husiti na jeseň roku 1431 prešli Ponitrím a vypálili Malé i Veľké Oponice, ale hrad nezískali. ^[3]
 

V priebehu 15. storočia si jednotliví členovia rodu postavili v obci pod hradom pohodlné kaštiele, kde trvalo bývali. Slabo strážený hrad prepadli a vykradli v roku 1514 ľudia Anny Ludanickej z neďalekého hrádku v Ludaniciach. ^[4] Hrad slúžil najmä na úschovu rodinných cenností a archívu, ako útočisko v čase ohrozenia. Trvalejším obydlím Oponických sa hrad stal až v období tureckého nebezpečenstva. Rýchlo rastúce turecké nebezpečenstvo a zlý stav nepoužívaného hradu viedli v roku 1542 Benedikta Apponyiho k snahe hrad obnoviť. Následné spory so spolumajiteľom hradu celú obnovu značne spomalili, lebo ešte v roku 1566 musela vdova po Benediktovi, vlastniaca väčšiu časť hradu, svoju časť zálohovať Jánovi Apponyimu pre nedostatok peňazí na opevňovacie práce. Opravená pevnosť vynikajúco uchránila majiteľov i susedov pred Turkami, ktorí vyplienili a podpálili dedinu Oponice s kostolom. ^[5] Nezhody vlastníkov začiatkom 17. storočia prispeli k zániku stredovekej stavby. Vo vlastníctve rodu Apponyi ostal hrad až do 20. storočia.
 

V roku 1645 už zanedbaný a neudržiavaný hrad poškodil požiar a funkciu vojenského objektu plnil naposledy, keď sa v jeho ruinách ukrývali kuruckí povstalci. ^[6] Na začiatku 18. storočia ho ešte obsadili cisárske vojská a zbúrali. ^[7]
 

Pôvodný hrad zmenili radikálne prestavby. V čele hradu dominovala valcová veža, orientovaná proti prístupovej šiji na juhovýchode. ^[8] Za vežou situované miniatúrne jadro nepravidelného pôdorysu (23 x 20 m) vymedzovala obvodová hradba. Súčasťou zástavby bola asi aj neveľká palácová stavba. K vonkajšiemu opevneniu hradu patrila okružná priekopa, ktorá sa čiastočne zachovala na juhovýchodnej a severozápadnej strane. V priebehu 15. storočia jadro obstavali novým prstencom obvodovej hradby, ktorý vymedzil priechodné predhradie v podobe širšieho parkánu. Vstup do rozšíreného hradného areálu sa nachádzal na severnej strane, kde dodnes vidieť fragment podporného piliera mosta cez priekopu. ^[9] Možno už vtedy sa pre hospodárske potreby hradu využívali susedné, ľahko opevnené plošiny, vymedzené priekopami. ^[10]
 

Renesančné úpravy boli vyvolané dlhodobým tureckým ohrozením a zamerali sa na vytvorenie kvalitných obytných priestorov a súčasne na zdokonalenie vonkajšieho opevnenia. Dobové písomnosti dokresľujú ekonomickú náročnosť stavebných prác a problémy súvisiace s ich spolufinancovaním jednotlivými členmi rodiny Oponických. K najstarším známym úpravam, ktoré sa uskutočnili po roku 1542, patrí stavba nového murovaného opevnenia zväčšujúceho plochu predhradia na západe. V jeho nároží vznikla veľká bašta nazývaná Tereš, z jej delových strieľní bolo možne odstrelovať príjazdovú cestu, ktorá oblúkom stúpala západným svahom hradného vrchu. Neskororenesančné úpravy zo začiatku 17. storočia sa sústredili na stavbu nového priestranného paláca vybudovaného v severovýchodnej časti predhradia. Jeho vonkajšie priečelie doteraz tvorí dominantu siluety hradu. Okrem toho zvýšili a na bývanie prispôsobili staršiu baštu Tereš, ku ktorej pričlenili zadný trakt. Dispozične spájal trakt baštu s ďalším palácovým krídlom, ktoré kvôli rozlohe predhradia vysunuli na juhozápad pred líniu vonkajšej hradby. Zásadná prestavba postihla aj jadro, kde vyrástal nová obvodová zástavba, ktorá prekryla starší stredoveký rozvrh. Systém obrany radikálne prestavaného hradu tvorili predsunuté terasy, ktorých relikty naznačujú niekdajšiu prítomnosť drevozemného opevnenia. Palebnú plošinu na juhovýchode chránila ďalšia priekopa a val s polkruhovým rondelom uprostred. ^[11]

Pamiatková ochrana
V roku 1957 robila na hrade stavebný prieskum Dobroslava Menclová. ^[12]
 

Snahy o konzerváciu.
 

Oponice – hrad, delová bašta, juhozápadný palác (č. ÚZPF 216/8, 9) – čiastkový architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autor: Ing. arch. Martin Bóna. ^[13]
 

Oponice - hrad, veža útočištná, múr hradbový II., palác juhozápadný IV. (č. ÚZPF 216/1,5,8) - architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. ^[14]
 

Oponice - hrad, veža útočištná, palác I. JZ, múr hradbový II., palác III. SV, palác IV. JZ a nádvorie hradné (č. ÚZPF 216/1,3,5,6,8,10) - architektonicko-historický výskum - rok 2017. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. ^[15]
 

Oponice – hrad (č. ÚZPF 216/1-14) – doplnkový architektonicko-historický výskum severovýchodného paláca II. a juhozápadného paláca IV. - rok 2018. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. ^[16]
 

Oponice – hrad (č. ÚZPF 216/1-14) – doplnkový architektonicko-historický výskum a návrh obnovy vybraných objektov hradného jadra a prehradia - rok 2019. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. ^[17]
 

Oponice – hrad (č. ÚZPF 216/2, 5, 10) – architektonicko‐historický výskum - rok 2021. Autor: Ing. arch. Martin Bóna, PhD.. ^[18]

Súčasný stav a využitie
Ruina.
 

Ešte v medzivojnovom období v silueta hradu dominovala valcovitá veža, dnes je sotva čitateľný pôdorys jej rozpadnutého prízemia, bez viditeľného vnútorného priestoru. V 80. rokoch 20. storočia sa zrútila časť západnej steny severovýchodného paláca. ^[19]
 

Deštrukcia objektu postupuje už veľmi rýchlo.

Prístup
Stojí na zalesnenom výbežku (333 m n. m.) Tríbečského pohoria asi 2,5 km juhovýchodne od obce Oponice. ^[20] Autobusom z mesta Topoľčany do obce Oponice. Na kraji obce je odbočka popri kaštieli - vedie tam asfaltová a ďalej pokračuje lesná cesta na hrad. Výstup je náročný. Ide o mierne, ale veľmi dlhé stúpanie. Cesta je často blatná, preto je nevyhnutná turistická obuv. Výstup trvá 45 minút až 1 hodinu.