Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Oponice - veľký renesančný kaštieľ
Iný názov
Apponyiovský kaštieľ
Lokalita
obec Oponice, okres Topoľčany, Nitriansky kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. – 17. storočia, typ opevnených kaštieľov s nárožnými vežami. Prestavaný a rozšírený bol v rokoch 1844 – 1846. Najstaršia stavba bola dvojkrídlová budova postavená na pôdoryse tvaru písmena L, dnešná je trojkrídlová a má pôdorys písmena U. Kaštieľ je dvojpodlažná stavba, ktorá má v renesančnom krídle smerom do parku situovaný balkón, nesený šiestimi kovovými stĺpmi. Fasády na prízemí sú členené priebežnou rustikou, na juhovýchodnej bašte s pseudogotickou úpravou, zakončené štítkovou atikou, pod ktorou prebiehal oblúčikový vlys. Dostavba poschodia má lizénové orámovanie. Steny nádvoria boli pôvodne prelomené arkádami. Chodby sú zaklenuté krížovými hrebienkovými pásmi, v prístavbe zrkadlovými stropmi s fabiónmi. Miestnosti prístupné z chodieb majú valené klenby s lunetami, na prízemí hrebienkové, krížové i pruské klenby. V pristavaných častiach z 19. storočia sú rovné stropy so štukovými obrazcami. Vstupné vchody sú v severnom a južnom krídle. Pri vchode do anglického parky je súsošie sv. Anny s Pannou Máriou, barokové z roku 1769. [1]
 

Kaštieľ vlastnila rodina Apponyi. Na dobových vyobrazeniach sa zachoval vzhľad interiéru rozsiahlej knižnice s dreveným dvojramenným schodišťom. [2]
 

Členovia významného uhorského rodu Apponyiovcov (Oponických z Oponíc) žili v Oponiciach už od konca 14. storočia, najprv na hrade a neskôr v dvoch renesančných kaštieľoch v obci. Miestom ich posledného odpočinku bol Kostol sv. Petra a Pavla v Oponiciach. Viacerí členovia rodu sa stali významnými diplomatmi, zastávali dôležité funkcie, veľa cestovali, mali blízky vzťah k umeniu, literatúre, hudbe, ale ja k poľovačkám. Anton Juraj Apponyi (1751 – 1817) urobil skvelú kariéru a preslávil sa najmä založením rodinnej knižnice, ktorá je dodnes spojená s rodovým menom – Bibliotheca Apponiana. Jeho syn Anton (1782 – 1852) zachránil slávnu knižnicu, vrátil ju do vlasti – najskôr do Bratislavy, a potom do Oponíc. [3]
 

Rodovú knižnicu založil vo Viedni okolo roku 1774 gróf Anton Juraj Apponyi a na konci 18. storočia sa hovorilo o 25 000 až 30 000 zväzkoch, ktoré sa tiesnili od pivníc až po povaly jeho palácov. Knihy vždy dôkladne vyberal a zvažoval ich nákup. Vyhľadával knižnice z pozostalostí či kláštorné knižnice jezuitov, pretože nariadením Jozefa II. boli jezuitské kláštory zrušené a poskytovali tak možnosť výhodnej kúpy. Niektoré diela z kláštorných knižníc z konca 18. storočia sa zachovali dodnes. Na usporiadanie a katalogizáciu knižnice si vybral rehoľníka, profesora z Gorice Augustína Michelazziho, ktorý ho kedysi učil taliančinu na viedenskom Tereziáne (ústav na výchovu šľachtických synov). Vo funkcii knihovníka bol Michelazzi veľmi dôkladný. [4]
 

Po smrti zakladateľa knižnice mal iba jeden jeho potomok záujem zachrániť knižnicu ako celok. A dokázal to. Skvelý rakúsky kariérny diplomat a majiteľ oponického panstva Anton Apponyi zastupoval rakúske cisárstvo v Paríži, Londýne i Ríme. Po smrti Michelazziho prijal do knižnice nového knihovníka zemana zo Segedína Karola Antona Grubera, ktorý svedomito nadviazal na prácu svojho predchodcu a v knižnici zaviedol aj nový katalogizačný systém. Problémom bol stiesnený priestor pre knihy, vo Viedni chýbala veľká miestnosť s galériou, kde by všetky knihy mohli byť uložené spolu. Šancu Gruber vycítil, keď grófa Antona Apponyiho vymenovali za veľvyslanca v Londýne. Grófovi navrhol, aby zvážil prenesenie knižnice do Uhorska, do drahej vlasti na Maierhof do Bratislavy. Na Kozej ulici pod Bratislavským hradom stálo niekoľko palácov. Gróf Apponyi sa prostredníctvom svojho vyslanca spojil s bratislavským magistrátom a informoval ho o svojom zámere postaviť na Kozej ulici poschodový palác, v ktorom by umiestnil slávnu rodinnú knižnicu a tá by mohla byť otvorená pre verejnosť. Mesto s výstavbou súhlasilo v roku 1825 a o dva roky neskôr, 13. júna 1827 slávnostne otvorili novopostavený palác pre verejnosť. Honosný objekt mal na priečelí latinský nápis LITERIS IN PATRIA AVGENDIS (Na zveľadenie učenosti vo vlasti) a rozmerný plastický rodový erb stavebníka. Pri tejto príležitosti vyšla útla Gruberova knižka Collectio monimentorum. Kniha obsahuje zaujímavé fakty o knižnici a zachovala sa dodnes. Gruber sa stal knihovníkom a správcom knižnice. Zostavil výpožičný poriadok a dbal na každodenné fungovanie knižnice. V roku 1833 odišiel do penzie a knižnica už podobného muža nikdy nezískala. [5]
 

Po odchode a úmrtí Grubera symbolicky skončila jedna éra. Osud knižnice bol v Bratislave neistý a mesto jej každoročne dávalo pocítiť, že prostriedkov na jej prevádzku bude stále menej. V roku 1846 mesto definitívne odmietlo knižnicu ďalej podporovať a sklamaný Anton Apponyi sa rozhodol, že ju v Bratislave nenechá. Mala sa natrvalo premiestniť do rodového veľkého kaštieľa v Oponiciach, kde však pre ňu neboli vhodné priestory a tak museli k severnému krídlu dostavať trakt s veľkou miestnosťou s galériou. Interiér knižnice bol impozantný a až tu získala zaslúžené a dôstojné priestory. Z Paríža si Apponyi dal priviesť empírový nábytok, aby mu pripomínal vyše dvadsať rokov strávených v rozprávkovom meste. V knižnici často sedával, čítal, prijímal vzácnych hostí a písal svoje pamäti. V roku 1852 v Oponiciach zomrel. [6]
 

Ďalšími vlastníkmi knižnice boli jeho syn Július (1816 – 1857), Júliusov syn Ľudovít (1849 – 1909) a napokon Ľudovítov syn Henrich (1885 – 1935), posledný majiteľ oponického panstva. Do knižnice v tom čase už nič mimoriadne nepribudlo, ale naopak z fondov ubudlo aukciami v roku 1892 (Sotheby´s) a 1939 (Praha). [7]
 

Knižnica má široký odborný záber, dala by sa rozdeliť do 17 vedných disciplín a 31 tematických skupín. V knižnici je zastúpených 12 jazykov a dominuje latinčina, francúzština, nemčina a taliančina, ale sú tu diela v hebrejskom a arabskom jazyku. [8]
 

Napriek drastickému úbytku v aukciách (Viedeň, Londýn, Praha) sa v oponickej knižnici zachovalo veľa vzácnych európskych titulov. Značný podiel na záchrane kníh majú reštaurátori a odborní pracovníci Slovenskej národnej knižnice v Martine, ktorí sa o ne v minulosti dobre starali, keď tam boli knižné fondy uložené. [9]
 

Historická knižnica rodu Apponyi ako súčasť hotelového komplexu, ktorý bol v kaštieli zriadený, je v správe Slovenskej národnej knižnice. Od 30. septembra 2011 sa fond knižnice po rokoch opäť vrátil do zrekonštruovaných priestorov kaštieľa v Oponiciach. V knižnici sa v súčasnosti nachádza 9000 titulov a 12 000 zväzkov. Medzi najvzácnejšie z nich patrí dielo Sokrata zo švajčiarskeho Bazileja z roku 1508. [10]
 

Autorom myšlienky znovuvrátenia historickej knižnice Apponyiovcov do Oponíc bol Peter Králik, dnes jej správa a sprievodca. [11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Oponice – Apponyiovský kaštieľ (č. ÚZPF 217/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2007. Autori: Mgr. Marian Havlík, Mgr. Elena Sabadošová. [12]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je výborný.
 

O citlivú rekonštrukciu veľmi zdevastovaného veľkého renesančného kaštieľa sa zaslúžila spoločnosť I&P Slovakia, a.s., ktorá v ňom v súčasnosti prevádzkuje luxusný hotel s názvom Chateau Appony. [13]

Prístup
Kaštieľ sa nachádza v juhovýchodnej časti obce.
Fotogaléria
Oponice - veľký renesančný kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1900)Oponice - veľký renesančný kaštieľ (stav pred rekonštrukciou) foto © Imrich Kluka 3/2008Oponice - veľký renesančný kaštieľ (rekonštrukcia) foto © Viliam Mazanec 11/2010Oponice - veľký renesančný kaštieľ (rekonštrukcia) foto © Viliam Mazanec 11/2010Oponice - veľký renesančný kaštieľ (rekonštrukcia) foto © Viliam Mazanec 11/2010Oponice - veľký renesančný kaštieľ (rekonštrukcia) foto © Viliam Mazanec 11/2010Oponice - veľký renesančný kaštieľ (rekonštrukcia) foto © Viliam Mazanec 11/2010Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Imrich Kluka 5/2012Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Imrich Kluka 5/2012Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Imrich Kluka 5/2012Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Imrich Kluka 5/2012Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Imrich Kluka 5/2012Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Imrich Kluka 5/2012Oponice - veľký renesančný kaštieľ (vstup do areálu) foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ (hospodárska budova) foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ (hospodárska budova) foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ (hospodárska budova) foto © Jana Lacková 8/2017Oponice - veľký renesančný kaštieľ (park) foto © Jana Lacková 8/2017
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1967. s. 428.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 150.
[3 - 4] KRÁLIK, Peter: Apponyiovská knižnica v Oponiciach. In: Pamiatky a múzeá, 2013, č. 3, s. 32.
[5] KRÁLIK, Peter: Apponyiovská knižnica v Oponiciach. s. 32 - 33.
[6 - 9] KRÁLIK, Peter: Apponyiovská knižnica v Oponiciach. s. 33.
[10] www.chateauappony.sk (7.9.2014)
[11] KRÁLIK, Peter: Apponyiovská knižnica v Oponiciach. s. 32.
[12] www.pamiatky.sk (26.4.2023)
[13] KRÁLIK, Peter: Apponyiovská knižnica v Oponiciach. s. 32.
Bibliografia
KRÁLIK, Peter: Apponyiovská knižnica v Oponiciach. In: Pamiatky a múzeá, 2013, č. 3, s. 32 - 33.
www.oponice.sk
GPS
48.464177, 18.14789
48°0 27' 51.04", 18°0 8' 52.40"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk