Iný názov
Erdútka

Lokalita
obec Oravská Lesná, okres Námestovo, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Secesný kostol postavený v rokoch 1910 - 1914 podľa projektu architekta K. Bičanského. Jednoloďový priestor s krížovou loďou. Interiér je krytý dreveným stropom. ^[1]
 

Vnútorné zariadenie pochádza zo starého dreveného kostola, postaveného v rokoch 1739 – 1741. Oltár s obrazom sv. Anny a voľná socha Panny Márie s lúčmi sú z prvej polovice 18. storočia. ^[2]
 

Stavba jedinečným spôsobom prepája drevo, kameň, murivo a vytvára tak impozantný jednoloďový priestor. Sakrálny objekt harmonicky spája ľudové, štýlové a technické prvky. Ide o hodnotnú architektúru, ktorá prekračuje regionálny význam. ^[3]
 

Pôdorys kostola tvorí jednoramenný kríž. Dĺžka hlavnej lode je 47 metrov a jej šírka je 10 metrov. Výška veže je 37,8 m a výška kríža 1,6 m. Vo veži sú 4 zvony. Jeho kapacita je 550 miest na sedenie a pojme spolu aj 1500 ľudí. Jeho vnútorná výzdoba je jednoduchá. Klenby kostola sú drevené. Rebrá sú ozdobené zúbkovaním, spočívajúce na travertínových hlaviciach, na ktorých sú vytesané kríže. Do kostola vedú dva vchody. Hlavný, ktorý je orientovaný na západ a bočný vchod je zo severnej strany. Vstupný portál je celodrevený, postavený na kamenných murovaných základoch. Tvarom pripomína západnú časť hlavnej lode. Nad ním sa nachádza päť štíhlych vysokých okien so zalomenými oblúkmi. Po oboch stranách západného priečelia kostola sú situované vežičky, ktoré sú polo zapustené do strechy. Nad svätyňou je východne od hlavnej veže nižšia vežička, v ktorej sa nachádza jeden zvon. Na severnej strane je bočný vstup, nad ktorým je taktiež päť okien, tvarovo a rozmerovo zhodných s oknami z priečelia. Okná sa opakujú na južnej strane. Juhovýchodnú stranu kostola tvorí sakristia, ktorá je následne prepojená s budovou fary, prekrytou chodbou. Steny kostola sú z kameňa, ktorý je omietnutý. ^[4]
 

Interiér kostola je vytvorený jedinečným spojením dreva, kameňa, muriva. Konštrukciu preklenutia tvorí krížová klenba so zalomeným poloblúkom, ktorá sa nachádza nad centrálnou časťou sakrálneho objektu. Je vyrobená z borovicového dreva, ktoré je bohato zdobené rôznymi ornamentmi, typickými pre danú dobu a región. Spodná časť trámov je rozšírená a ozdobená kvetinovými ornamentmi. Všetky trámy sú položené na stĺpoch, ktoré sú pravidelne rozmiestnené po obvode kostola. Stĺpy tvoria kamenné pätky s obdĺžnikovou základňou a taktiež kamenné hlavice lichobežníkového tvaru, do ktorých je vytesaný krížový ornament v tvare kruhu. Ich stredná časť je postavená z kamenného muriva. ^[5]
 

Nad hlavným vchodom je celodrevený chór, na ktorý sa vystupuje po schodisku z vnútra kostola. Viditeľné nosné ale aj nenosné časti chóru sú tiež bohato zdobené kvetinovými vzormi. ^[6]
 

Vo svätyni sa nachádza hlavný oltár. Zobrazuje sv. Annu so svojou dcérou Máriou. Po stranách sú sochy sv. Joachima, manžela sv. Anny a sv. Jozefa manžela P. Márie. Klenba svätyne je nižšia ako klenba hlavnej lode a úroveň jej podlažia je vyvýšená oproti úrovni ostatnej časti kostola. Výškový rozdiel sa prekonáva troma kamennými stupňami. V krížení sa nachádzajú bočné oltáre. V severnej časti, pri vchode je oltár, ktorý bol premiestnený z pôvodného starého dreveného kostola. Jeho nosnú časť tvorí olejomaľba na plátne s výjavom sv. Anny s Máriou. Po jeho stranách sú sochy dvoch anjelov. Druhý bočný oltár je miestom Božieho hrobu. Zo vzácnejších diel v interiéri je nevyhnutné spomenúť sochu Nanebovzatej Panny Márie, ktorá je umiestnená v blízkosti bočného vstupu. ^[7]
 

Obec Oravská Lesná patrí medzi najmladšie obce Oravy. Bola založená v roku 1731 grófom Jurajom Leopoldom Erdődym (1714 - 1758), po ktorom nosila aj meno Erdúdka do roku 1946. Gróf Erdődy bol správcom oravského panstva. ^[8]
 

Prvý richtár novozaloženej obce bol Ján Mutniansky z Mútneho, ktorý prakticky zakladal obec. Najprv postavil kostol na mieste, ktoré sa dodnes volá „pri starom kostole." Sakrálny objekt bol drevený, bez základov, teda bol len akýmsi provizóriom. Kostol bol zasvätený sv. Anne, možno aj preto, že úradne obec založili 23. júla, blízko pred dňom sv. Anny. ^[9]
 

Najdôležitejšia udalosť pre Oravskú Lesnú prišla v roku 1787, keď Jozef II. zakladal nové farnosti, medzi nimi povýšil na farnosť i Oravskú Lesnú. Prvým duchovným pastierom sa stal Joachim Zummer (1787 - 1797). Horlivo vo farnosti účinkoval 10 rokov. Postavil novú farskú drevenú budovu, prestavil a ozdobil kostol, pristavil vežu, zadovážil 6 centový zvon. V roku 1793 bola v obci postavená i škola. Joachim Zummer začal viesť matriky krstov, sobášov a pohrebov od roku 1787. Za druhého farára Jána Hozaya (1797 - 1804) bola postavená nová, už kamenná fara. Farnosť bola už dosť veľká, mala 1601 veriacich. Oravská Lesná v tých rokoch dala cirkvi svojho kňaza. Bol to istý Vendelín Zsigo. Narodil sa v roku 1813 a v roku 1870 bol farárom v Svätom Jáne. ^[10]
 

Za farára Michala Macháča (1825 - 1830) r. 1828 nanovo odliali a zväčšili jeden zvon. Nachádza sa v súčasnom kostole ako 170-ročný svedok histórie. Do 20. storočia previedol Oravskú Lesnú Jozef Matuška (1898 - 1910). Za neho už drevený kostol dožíval. Vraj keď bola fujavica, ľudia od neho utekali, aby sa na nich nezosypal. Matuška zakúpil do kostola v roku 1905 krížovú cestu. ^[11]
 

Kapitolu dejín farnosti obce Oravská Lesná, ktorá je bezprostredne spojená s výstavbou nového kostola sv. Anny v centre obce, začal písať novoťský rodák, kňaz Štefan Mnoheľ. Keď nastúpil do Oravskej Lesnej ako farár, trápil ho úbohý stav pôvodného dreveného kostola. Rozhodol sa problém riešiť výstavbou nového kostola. ^[12]
 

Stavba sa začala v roku 1910. Projekty boli vypracované inžiniermi z Budapešti. Kostol mal stáť 83.000 rakúsko – uhorských korún. Z toho 50.000 mal uhradiť „Fundus Religionis“ – ako patrón a samotní veriaci mali vyzbierať zvyšok. Na dobrovoľných zbierkach sa vyzbieralo len veľmi málo peňazí, nakoľko obyvatelia boli veľmi chudobní. Na stavbe kostola pracovali rôzni odborníci. Drevárske práce robili tesári z južnej Moravy a spracovávali miestne drevo. Murári boli z Liptova. Hlavné kamene na stĺpy boli dovážané vlakom do Oravského Podzámku. Všetci si dávali záležať na tom, aby stavba kostola bola prevedená čo najkvalitnejšie. Výstavba bola dokončená v roku 1914. Štefan Mnoheľ sa snažil pôsobiť i na sociálnom a národnom poli. Vo farskej budove zriadil obchod, aby pomohol chudobným farníkom. Spolu s Andrejom Hlinkom po skončení vojny išiel do Paríža hájiť práva Slovákov v novovytvorenom československom štáte. Z Oravskej Lesnej odišiel do Popradu kde sa veľkou mierou podieľal na stavbe farského kostola.^[13]
 

Štyri roky na fare pobudol od roku 1920 Štefan Banas. Za neho sa inštaloval do kostola hlavný oltár, kazateľnica, krstiteľnica i lavice. Štefan Kubičár (1925 - 1932) zadovážil pre kostol nové zvony i keď za velkých ťažkostí. Firma, ktorej sa dala záloha na odliatie zvonov vyhlásila bankrot. Ani súdnou cestou sa nedali peniaze vymôcť späť a tak náklady na zvony vzrástli. Naviac bola hospodárska kríza. Húževnatosťou farára sa dielo zdarné dokončilo a zvony boli odliate. Štefan Kubičár pracoval i na sociálnom poli. Založil družstevný obchod a pričinil sa o postavenie dvoch ďalších škôl na Flajšovej a Lehotskej, lebo cirkevná škola už nestačila. Od Červeného kríža vymohol pre žiakov škôl „stravovaciu akciu", takže žiaci dostávali v škole obed. Jeho nástupca Aurel Mihaliak (1932 - 1940) zadovážil pre kostol nový organ, s ktorého financovaním mal tiež ťažkosti, veď išlo o 50 000 korún. ^[14]
 

V roku 1950 prichádza Tomáš Vojtaššák. Bol rodákom z neďalekého Zákamenného. Hospodársky, spoločensky i politicky pôsobil vo veľmi zložitom období. Bolo po vojne, krajina bola zničená (cesty, mosty, železnice). V roku 1948 sa dostali k moci komunisti, ktorí začali ničiť krajinu (znárodňovanie, náboženské prenasledovanie, násilné zakladanie družstiev). Spišský biskup Ján Vojtaššák, už ako 70 - ročný bol odsúdený na 24 rokov väzenia ako vlastizradca. Pán farár Vojtaššák sa veľmi tešil, keď prišiel do Oravskej Lesnej. Kostol mal naplnený veriacimi, v škole mal mnoho detí na náboženskom vyučovaní. Snažil sa usporiadať farnosť a náboženský ju povznášať. Zaviedol jednotné vysluhovanie sviatosti pre všetkých rovnako, začal s pobožnosťami (odpustové pobožnosti, májové pobožnosti, pobožnosti k úcte sv. Jozefa. Začal opravovať strechu kostola. V roku 1953 zaviedol do kostola ozvučenie, do fary vodovod. V roku 1959 dal elektrifikovať kostol, lesní robotníci venovali sklený luster, pribudla ružencová zástava, obraz Panny Márie de la Salette. ^[15]
 

4. októbra 1963 prepustili z väzenia biskupa Vojtaššáka. Bol väznený 14 rokov. 7. októbra prišiel na faru do Oravskej Lesnej, ku svojmu synovcovi, s úmyslom zostať tu. Pobudol tu len 3 týždne. Komunisti mu nedovolili zostať na Slovensku a v rodnej vlasti. Určili mu charitný dom v Senohraboch u Prahy, kde aj zomrel. Do farskej kroniky zapísal vzácne slová:
 

„Je to zvláštne Božie riadenie, že po vyslobodení z toľkoročného žalára práve v tomto kostole mohol som, cez toľké roky prechovávanú túžbu, cez tri týždne pri oltári utišovať a za celý ten čas vo fare pohostinné prístrešie nájsť. Zato ďakujem dobrému Pánu Bohu a prosím ho i budem prosiť, pokiaľ len budem žiť, aby dobrotivý Pán Boh žehnal ľudu tunajšej farnosti a žehnal i práci v nej pôsobiacich dušpastierov, aby nachádzali duchovnú radosť z bohabojných veriacich a tak spoločne úspešne pracovali na svojom duševnom spasení. K tomu nech prispeje i moje veľpastierske žehnanie. + Ján." ^[16]
 

V roku 1966 po 2. vatikánskom koncile prichádzajú mnohé novoty. Pán farár Vojtaššák sa snažil liturgickými poučeniami a vysvetleniami voviesť veriacich i liturgiu do nových reforiem. V roku 1968 na Vianoce do kostola dali nový obetný stôl „smerom k ľudu" a polnočná je prvá svätá omša slúžená smerom k ľudu. V roku 1969, 10. mája, sa konala po vyše 20 rokoch birmovka. Vysluhoval ju kapitulný vikár Dr. Jozef Ligoš. Sviatosť birmovania prijalo vyše 2000 birmovancov. Pán farár v tomto roku konal „nedele stavov" (pre mládež, chorých, motoristov...) Na mieste starého kostola bola odpustová slávnosť. ^[17]
 

V roku 1971 sa previedla oprava omietky kostola. Začala sa 1. júna a ukončila o 21 dní. Útlak po slobodnejších rokoch od roku 1968 sa začal zostrovať. Už v roku 1973 sa zredukovalo vyučovanie náboženstva v škole z 2 na 1 vyučovaciu hodinu. V roku 1976 boli vo farnosti primície. 6. júna bol v Bratislave vysvätený za kňaza Anton Oparty. Spolu s ním vysvätený aj Dominik Brňák, ktorý sa tu narodil i detstvo prežil, ale neskoršie sa rodičia vysťahovali z Oravskej Lesnej. V lete, roku 1978, sa previedli okolo kostola odvodňovacie práce. V ďalších rokoch sa stále priebežne opravovala strecha kostola. ^[18]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

K rozsiahlym opravám kostola sa pristúpilo od roku 1995. Opravili sa vonkajšie vchody do kostola, nosná konštrukcia veže, zvonový mechanizmus, vymieňali sa šindle strechy na veži, obnovila sa svätyňa, reštaurovali sa oltáre, vymenili sa dvere, lavice, obnovila sa povala, podlaha, maľba vnútorných a vonkajších stien, zaviedlo sa podlahové kúrenie. Obnova vyvrcholila v rokoch 1997 - 1998, ktoré boli zavŕšené slávnostnou posviackou 31.10.1998 diecéznym biskupom prof. Mons. ThDr. Františkom Tondrom. ^[19]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centrálnej časti obce.