Lokalita
obec Orechová, okres Sobrance, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Kostol postavený v rokoch 1901 – 1904. Orientovaný je na východ. Počas druhej svetovej vojny bol značne poškodený nemeckými granátmi pri oslobodzovaní obce a v roku 1947 bol renovovaný. Do chrámu vždy chodili na bohoslužby aj rímskokatolícky veriaci. ^[1]
 

Pri rekonštrukcii v roku 1987 chrám vydal svedectvo o svojej minulosti. V kupole veže našli list datovaný do roku 1902, ktorý podáva informáciu o postavení chrámu. Žiaľ, medzi údajmi sa nenachádza presný údaj, kedy stavba začala. Podľa ústneho tradovania však tomu bolo koncom 19. storočia. Vtedy asi tri štvrtiny Orechovej tvorili gréckokatolíci a štvrtinu rímskokatolíci. V obci sa nenachádzal žiaden kostol, tak sa dohodli, že na výstavbu toho jediného sa poskladajú všetci bez rozdielu. Okrem finančnej zbierky sa spoločne pustili do stavania, pričom kameň donášali z neďalekého lomu na vozoch ťahaných volmi. ^[2]
 

Kostol pôsobil ako grécko-katolícky, od roku 1945 patril do faru Vyšného Nemeckého. Tento stav trval až do Prešovského soboru, ktorým sa v roku 1950 grécko-katolícka cirkev zlúčila s pravoslávnou. Bol to taktický ťah s jasným manipulačným záujmom vtedajšej vlády, pretože voči komunistického režimu najostrejšie vystupovali gréckokatolíci a počet ich veriacich výrazne narastal. Z 373 grécko-katolíckych kňazov, ktorí v tom čase v Československu pôsobilo, však prešlo pod pravoslávnu vieru len 23. Kostol v Orechovej tak pribudol pravoslávnym s farou v Sobranciach, kam patril až do roku 1968, keď v rámci Dubčekovej demokratizácie spoločnosti bolo grécko-katolícke náboženstvo opäť povolené. Vtedy došlo na väčšiu rekonštrukciu kostola, v roku 1987 na ďalšiu, kedy bola pôvodná šindľová strecha nahradená súčasnou medenou. V roku 1997 bola v chráme inštalovaná Krížová cesta a jej sprístupnenia sa zúčastnil aj vladyka Milan Chautur. Chrám opäť patrí pod faru vo Vyšnom Nemeckom. ^[3]
 

Pri návšteve kostola upúta predovšetkým bohatá vnútorná výmaľba, Krížová cesta a ikona. Hneď vedľa kostola sa nachádza cintorín s veľkým starým dreveným krížom, ktorého vznik už nedokáže nikto datovať. Povera hovorí, že kto prekoná strach z hrobov, príde tu o polnoci, prednesie krížu svoju prosbu a dotkne sa ho čelom, bude vyslyšaný. Povesť takéhoto jedného tradovaného príbehu získala literárnu podobu v poviedke Polnočný kríž. ^[4]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na severozápadnom okraji obce. Nachádza sa na konci obce pri ceste smerom na Sobrance, vedľa miestneho cintorína.