Lokalita
obec Oščadnica, okres Čadca, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Na Kysuciach nebola až do roku 1945 žiadna Kalvária. V Oščadnici si ju miestni veriaci svojpomocne vybudovali na vrchu Zagrapa ako prejav vďaka za to, že hoci počas druhej svetovej vojny pri dedine prebiehali silné vojenské operácie, nebol údajne nikto z jej obyvateľov zabitý, čo považovali za zázrak. ^[1]
 

Základné informácie o vzniku Kalvárie poskytuje mramorová tabuľa umiestnená pri vchode do kalvárskej Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, s nápisom: „KALVÁRIU A KOSTOL POSTAVILI K SLÁ- / VE UKRIŽOVANÉHO SPASITEĽA OŠČAD- / NICKÍ R.K. VERIACI V ROKOCH PÁNA: / 1945 – 1948 / ŽEHNAJ IM BOŽE NA VEKY! / NAVRHLI A PREVIEDLI: / ŠT. KRAUTMANN – MARTIN BERNÁT / KANONIK-FARÁR – VEDÚCI NOTÁR / PLÁNOVAL: ARCH. ANT. MEDRICKÝ.“ Výstavbu súboru začali v júli 1946, neďaleko obce, na kopci, nad tzv. liečivým prameňom. Posviacka hotového areálu sa konala na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, po duchovnej obnove 12. – 15. augusta 1948. Krížovú cestu posvätil páter Jakub Vavrek OFM a kaplnku na vrchole pápežský prelát Eugen Filkorn. ^[2]
 

Terén čiastočne terasovito upravili a vybudovali chodník stúpajúci na vrchol ku kaplnke, cikcakovito prepájajúci 14 zastavení. Súbor stavaný z kamenného muriva, vizuálne charakterizovaný týmto prírodným stavebným materiálom projektoval pražský architekt Anton Medřický. Dominantou jednoloďovej kalvárskej Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie je štvorboká, čiastočne vstavaná veža, zdobená nad vstupom tondom s reliéfom Madony a ukončená polguľovou medenou baňou s preskleným tamburom. Interiér je prekrytý betónovým kazetovým stropom a zdobený vitrážovými oknami s jednoduchými geometrickými obrazcami. Podľa údajov vo farskej kronike oltár vytvoril v období vzniku celého areálu Jozef Pazdera z Oščadnice. Jeho výzdoba predstavuje sochársky výjav Nanebovstúpenia s postavou vznášajúceho sa Krista upevneného na vysokom dvojitom kríži a dvoma, po bokoch sa prizerajúcimi skupinami apoštolov. Obsahovo scéne predchádza centrálne situované drevené polychrómované súsošie Sedembolestnej Panny Márie – Piety, ktorú podľa Historie Domus dodal Misijný dom Matky Božej v Nitre. ^[3]
 

Pred vstupom do kaplnky stoja tri drevené kríže. V jej blízkosti je vo svahu vo forme kamennej jaskyne vytvorený Boží hrob s betónovou polychrómovanou plastikou mŕtveho Krista. ^[4]
 

Zastavenia Krížovej cesty majú široké podstavce s polkruhovými nikami, v ktorých sú tabuľky s menami donátorov. Jednotlivé výjavy Krížovej cesty v podobe terakotových polychrómovaných reliéfov sú umiestnené v plytkých štvorcových nikách nadstavcoch zastavení, zavŕšených polkruhovými výstupkami nesúcimi vrcholový krížik. Podľa zachovanej zmluvy z 21. augusta 1947 dodalo reliéfy bez rámov na základe objednávky kanonika Štefana Krautmanna Chrámové družstvo Pelhřimov za približne 60 000 Kčs. Ich autorom je akademický sochár Ján Vasilij Čermák (1893). ^[5]
 

Pri nástupe na Kalváriu jej ikonografický program dopĺňali dve betónové súsošia z pašiového cyklu, predstavujúce Kristus na Olivovej hore a Bičovanie od Jozefa Pazderu. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Väčšia obnova sa uskutočnila v roku 1997. ^[7]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.