Lokalita
obec Ostrov, okres Sobrance, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Neogotický kostol postavený v rokoch 1900 - 1905 (1907 - 1910). ^[1] Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pseudogotickými klenbami. Nad vstupným portálom sa nachádza vimperk, komponovaný do šikmo postavených oporných pilierov s fiálou. ^[2] Fasády sú členené lomenými oknami v šambránach a dekoratívnymi dvojstupňovými opornými piliermi. Na pravej strane kostola je akási prístavba. Veža s lomenými zvukovými otvormi je zastrešená vysokým ihlanom, ktorý má v spodnej časti trojuholníkové štíty.
 

Vnútorné zariadenie je pseudogotické zo začiatku 20. storočia. ^[3]
 

Uprostred obce stávala iba zvonica, až v roku 1907 sa začala stavba kostola. Stalo sa tak v čase, keď satmárskym biskupom bol Tibor Boromisza a Ostrov ako filiálka Tibavy, kde bol farárom vdp. Pásztor. Michal Janák narodený. 1893 spomína ako to bolo, keď aj on pracoval na stavbe kostola. Pozemok zakúpili miestny veriaci od bohatej statkárskej rodiny Čuha zo Sobraniec. Kamene na stavbu sa vozili z Choňkoviec, z Macikovej bane, piesok z Jovre na Ukrajine a vápno z Brekova. Stavbu viedol murársky majster Čičajčík z Košíc. Dobre sa pracovalo, lebo majster priviedol zo sebou 21 murárov. Stavba kostola bola dojednaná na 24 000 korún s tým, že veriaci odpracujú asi 500 hodín sami. Práce i peniaze na kostol určili si sami podľa toho, kto mal koľko majetku. Rímskokatolícky veriaci to považovali za povinnosť a česť, gréckokatolíci len ak chceli. Murári sa stravovali spoločne lebo mali kuchárky, kuchyňu a nakupovali si v Sobranciach. Keď bola stavba domurovaná po strechu, murársky majster pýtal zvýšenie. Murári odišli a až keď Ostrovčania vyplatili ešte 500 vtedajších korún, majster prišiel s onými murármi a stavbu dokončili. Zbierky na kostol sa robili tak, že sa zbieralo zrno. Pozbierané zrno odpredali a získane peniaze boli na platenie. ^[4]
 

Kostol sa postupne zariadil a doplnil. Hlavný oltár Nanebovstúpenia Pána daroval satmársky biskup Tibor Boromisza. Podľa výpovede svedkov požehnal kostol, ale o konsekrovaní niet žiadnych dôkazov. Stalo sa tak za veľkej slávnosti 5. mája 1910, za veľkého počtu kňazov a veriacich. Spovednicu, bočný oltár Panny Márie, podstavce pod sochy a lavice do kostola zhotovil stolársky majster Michal Kukemezey zo Sobraniec. Ostatné sochy a výzdobu urobili ešte za tibavského vdp. farára Pásztora. Socha sv. Terézie Ježiškovej bola zakúpená mládežou. Peniaze získali pri svojich divadelných predstaveniach - už za sobraneckej farnosti, keď bol farárom vdp. Z. Kravjanský a v Ostrove pôsobil horlivý učiteľ a pracovník katolíckych spolkov Bujdoš v roku 1940. ^[5]
 

Zo začiatku bolo v kostole umiestnené harmónium, ktoré daroval tibavský kaplán. Potom zo zbierok veriacich sa zakúpil jednomanuálový, osem registrový, pneumatický organ (Kutná Hora) 1921. Pôvodné harmónium sa odpredalo Františkovi Rovňákovi, novému kantorovi v Sobranciach. ^[6]
 

Najprv bol v kostole jeden malý zvon zo zvonice asi 30 kg. Pochádzal z roku 1910. V roku 1909 boli uliate dva zvony v Gejovci na Ukrajine zvonolejárom Egrým. Na zvony prispeli nielen rímskokatolíci ale celá obec bez rozdielu vyznania. V roku 1917 bol zrekvirovaný najväčší zvon. ^[7]
 

Keď už spomínaný Michal Janík a s ním Michal Dermek narodený 1894 odišli do Ameriky, v rokoch 1911 - 1921 nazbierali tam 20 000 korún pre ostrovský kostol. Z peňazí nazbieraných v Amerike medzi krajanmi bola zhotovená drevená kazateľnica, práca stolárskeho majstra Tomkovského v Úbreži. Bočný oltár Panny Márie bol zaobstaraný z milodarov ostrovských žien. Sochu sv. Vendelína dal vyrobiť Pavol Viňanský a podstavec pod sochu zase Andrej Jakub, v roku 1928. ^[8]
 

V roku 1910 padol z veže kríž. V tom istom roku bol po oprave uložený na svoje miesto. Vtedy bol kostol vybielený zvonka i zvnútra. V roku 1925 bol uliaty nový zvon pre kostol, keď po roku 1917 zostal len jeden, uliaty v roku 1909. Nový zvon vážil 250 kg, druhý 160 kg. V roku 1935 sa uskutočnilo vymaľovanie interiéru. Práce urobil akademický maliar Mikuláš Jordán z Prešova za 24 000 korún. Veriaci aj tento náklad uhradili z peňazí, ktoré získali odpredajom obilia. ^[9]
 

Počas prechodu frontu v roku 1944, bol sakrálny objekt a jeho veža veľmi poškodené. Pri vyhodení mostu pri Ostrove zasiahli črepiny i kostol. Poškodili kazateľnicu, chór, kríž i celé oplechovanie strechy. Dodnes (1982) sú viditeľné diery od striel ako živý svedok zla. ^[10]
 

Keď v roku 1944 vo farskom kostole v Sobranciach bol zničený aj posledný zvon tak zvon z Ostrova bol daný do Sobraniec. V rokoch 1944 - 1972, kým sa uliali nové zvony pre Sobrance bol zvon jediný na zvonici. Dnes (1982) je zavesený v novom kostole v Sobranciach a slúži ako umieračik. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10273/0. ^[12]
 

V roku 1946 bol kostol v Ostrove opravený. Celá omietka, vonkajšia i veža, nákladom vyše 153 000 bez štátnej podpory. ^[13]
 

V roku 1962 bola okolo kostola zhotovená železobetónová ohrada. Priestor sa získal pridaním parcely bývalej cirkevnej školy ako výmena za ornú pôdu za kostolom. ^[14]
 

Druhá maľba kostola sa robila v roku 1964. Obrazy maľoval akademický maliar Jozef Branna, ornamenty maliar Džubák. V tom istom roku bol kostol zvonku i zvnútra obnovený. Bola zhotovená celá vonkajšia omietka a veža bola čiastočne upravená. Stavebné a tesárske práce vyhotovil Okresný stavebný podnik v Sobranciach pod vedením hlavného majstra p. Harakaľa, p. Jenčíka, a Maxima z Ostrova. Obnova stála viac ako 120 000 korún. ^[15]
 

Do kostola bolo v roku 1968 zavedené kúrenie akumulačnými pieckami. Nový obetný stôl a sedes boli zhotovené v Okresnom priemyselnom podniku v Sobranciach. Pre ostrovský kostol bol objednaný vyrezávaný betlehem, ktorý v roku 1972 dodala Charita, chrámové družstvo v Červenom Kostelci za 25 000. ^[16]
 

V roku 1974 sa urobilo drevené obloženie za 15 000. ^[17]
 

V roku 1977 sa organ odborne naladil. ^[18]
 

Na začiatku 80. rokov 20. storočia boli zakúpené koberce v hodnote 25 000, na ktoré obetovali peniaze ostrovské ženy a bolo zakúpených niekoľko bohoslužobných rúch. ^[19]
 

Okrem mnohých ďalších väčších i menších prác bol v roku 1981 z darov zbožných ostrovských žien urobený chodník pred kostolom. Urobil sa i betónový chodník vedúci do sakristie, nové dvere na sakristii ako i na hlavnom vchode, všetko v hodnote 30 000 korún. ^[20]
 

Farbenie kostolnej strechy v roku 1982 stálo 25 000 korún. ^[21]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v severnej časti obce.